Išli si raz na prechádzku zdravie, šťastie a láska. Boli to verní kamaráti, ktorí kráčali životom ruka v ruke. Zrazu sa však začali dohadovať, kto z nich je ten najdôležitejší.
Zdravie argumentovalo: „Ja som to najdôležitejšie na svete! Bezomňa by ste neboli ani Vy dvaja.“
Šťastie namietalo: „Ja som takisto dôležité. Ak niekto ochorie, potrebuje aj kopec šťastia k tomu, aby sa vylízal z ťažkej choroby.“
Láska ticho povedala: „Súhlasím so šťastím. Čo to táraš, zdravie? Láska existuje stále, bez ohľadu na to, či je človek zdravý, alebo chorý. Dokonca chorý či nešťastný človek potrebuje tej lásky ešte oveľa viac. Ja zase potrebujem k svojej dokonalosti aj pocit šťastia a teba zdravie. My traja sa nemôžeme rozdeliť. Potrebujeme sa navzájom a táto debata nemá zmysel.“
Zdravie sa zamyslelo: „Vlastne máte pravdu. Ani zdravý človek nemusí byť šťastný, ak nepozná lásku, ani zaľúbený človek si lásku nevychutná bez pocitu šťastia a chorému človeku k uzdraveniu naozaj lásku a šťastie treba.“
A tak to naozaj je. Zdravie, šťastie a láska sa nedajú oddeliť. Nedajú sa zatvoriť každé zvlášť. Je medzi nimi silné puto a mali by sa navzájom dopĺňať a byť v rovnováhe. Mali by stáť na tom istom hodnotovom rebríčku, lebo ak sa rovnováha poruší, človek nebude ani zdravý, ani šťastný .
No láska je predsa len tým najsilnejším článkom v reťazci týchto troch hodnôt, aj keď sa navzájom potrebujú a súvisia jeden s druhým. Láska je večná a existuje všade okolo nás v rôznych podobách. Láska neumiera ani s chorobou a ani s nešťastím. Práve láska drží ľudí nad vodou, keď ich zdravie a šťastie opustia. Ak odíde aj láska, človek stratí vôľu žiť. Je dobré vedieť, že je láska z tejto trojice tá najsilnejšia a najrozumnejšia, lebo drží pri sebe šťastie i zdravie a nedopustí, aby sa medzi sebou povadili, či nebodaj rozdelili. Láska je ako tmel, ako spojivo, ktoré drží ju, zdravie a šťastie v tesnej blízkosti.
no načase,že si sa ozvala stanka
,kde trčíš?
tak krááááááááááásne si to napísala