Nie dávno som bola so zápalom v nemocnici... Sedeli sme - ja v župane, môj muž a dcérka pri mne, na chodbe, hneď vedľa bolo ARO 
.
Bolo už po návštevných hodinách, ale sestrička mi dovolila vybehnúť, lebo už vedeli 
, že mne návštevy chodia neskoro, lebo môj muž býva dlho v robotke. Tak sme tam sedeli v tme, tíško sa rozprávali. Mala som taký smútok v sebe - najviac za dcérkou, stále sa mi chcelo plakať. Pri mne na izbe ležali ďalšie dve ženy, obe rakovinu krčka, prvé dva dni čakali na operáciu, hrozne zle to vplývalo aj na moju psychiku, skamarátila som sa s nimi, boli také sympaťáčky, bolo mi ich ľúto, držala som im palce a prežívala s nimi ten strach...
Keď človek stále niečo v živote hľadá, sám seba, či priority, stačí aby prežil niečo takéto, a pochopí čo je
šťastie. Dcérka sa tam pri nás hrajkala a my sme sa tíško zhovárali, keď už som bola slabá a mi občas slzičky tiekli
a nezadržala to, skrývala som si hlavu do muža, aby to malá nevidela, chcela som sa do neho skryť celá!!!
Niekto vyšiel z tých dverí, od ARA. Najskôr mi to nedošlo... Rozprával tak pokojne, tíško... Pozdravil nás, prihovoril sa nám aj malej, len tak bezprostredne, milo, od prvého momentu som cítila z neho strašné dobro, neskutočnú vyrovnanosť a nadhľad nad drobnými ľudskými problémami. Videl, že ja som v župane, požehnal mi, maličkej tiež urobil krížik na čele. Tak ma to dojalo, to neskutočné dobro v jeho očiach, to som už tak dlho nevidela - snáď len v očiach
osoby ktorá ma miluje vidím takú lásku, bolo to pre mňa veľmi silné... A pritom nie som veriaca...
Potom sme sa o tom rozprávali a muž mi povedal, že tam chodia duchovní posledný krát vyspovedať, požehnať umierajúcim... och byť tak blízko k smrti... zrazu je všetko tak nepodstatné.
Jediné by malo byť pre človeka podstatné, to sú jeho milovaní ľudia, zdravie!!!
Keď som prišla domov, bárs som ešte mala trochu bolesti, cítila som sa úplne šťastná, že môžem niečo chutné uvariť, a potešiť tým moje lásky, že môžem pre nich upratať, každá chvíľka sa mi ráta, často na to myslím, chcem si to v sebe udržať čo najdlhšie - tú obrovskú radosť z toho čo mám!!!
KATIKA nemam slov len ti posielam
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nádherne si to napísala. Je pravda, že človek stále niečo hľadá, niečo mu chýba. Málokedy je spokojný. Je tu veľa životných príbehov, veľa osudov, za ktorými sú skutoční ľudia. Každého niečo trápi. Ale je pravda, že to zdravie je asi najdôležitejšie a uvedomí si to človek až vtedy, keď ho nemá. Teším sa s tebou Katika.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ale este cez slzicky--zelam ti pevne zdravicko a radost zo zivota,stastie a nech ta nikdy neopusti, ani v tych najtazsich chvilach.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
katika, prekročila si svoj tieň
- takéto zážitky nás naučia vidieť svet, ľudí a problémy okolo úplne inými očami
Želám ti veľa zdravíčka a za náruč tichej tešivosti zo života
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak som sa nejak tiez rozplakala
tiez som nedavno bola v nemocnici bola tam pani styridsiatnicka operovali jej stitnu zlazu pre podozrenie na rakovinu a po operacii mi s uzasnym kludom a s pokojom v tvari a aj na dusi povedala ze ona uz jednu rakovinu ma a to prsnika.stiahlo mi hrdlo ani som necekla.smrt vie byt poriadne blizko.preto dakujem za kazdy novy den ked mozem objat a pobozkat mojho manzelika
katika uzdrav sa a davaj na seba pozor
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Katika nadherny sposob objavenia, toho co je v zivote najdolezitejsie.Zelam vela vela zdravicka
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
citim dojatie, smútok a radosť zároveň... Ďakujem, že si sa so svojimi pocitmi podelila a aj nam ostatnym otvorila oci... Niekedy na to podstatné fakt zabúdame
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Brrr až mi zimomriavky naskočili. Mali by sme častejšie čítať podobné príbehy, aby sme si uvedomili to podstatné ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
velke objatie posielam
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
,vystihla si to krásne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Babulky, krasne sa to citalo, mala som dost hnusnu rakovinu ako 13st rocna..pozeram sa na veci troska inak a viem kolko vazi zdravie...som zdrava a som vdacna...aj ked nemam pri sebe cloveka, ktory by ma lubil, musim byt vdacna ze mam aspon to co mam
buduci tyzden idem na onko na ko...vzdy tam chodim s malym srdieckom, ale musim byt silna, hlavne ked ma nema kto podporit..
mas tak vela tak nech ti to vydrzi
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
damiana Super, ze si taka silna ze to aj bez podpory ustojis! Tvoju silu ti nikto nemoze vziat.. Vies kolko je zien co by chceli mat take "gule"? Chlap nie je vzdy to najviac..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
katika , ked lasku dokazes aj vidiet, asi taka neveriaca nebudes
pekny a usmievavy den pre vsetkych
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Katika krásne.
Kňazi sa s umierajúcimi stretávajú denne. Aj doktori prežívajú smrť človeka o ktorého záchranu sa usilovali. Ale takéto veci sa do správ nedostanú a ľudia ani netušia aké sú obe povolania ťažké. Ukazujú sa len ich chyby a zlyhania. Ich snaha a každodenná práca je akoby neviditeľná.
Aj preto ti ďakujem, že si sa podelila o svoj zážitok.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
nemoze to byt tym, ze sme nastaveni vidiet veci viac negativne, nez pozitivne ?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
polarka, ja by som povedala, ze to ma skor cosi viac spolocne s tym, ze v nasej zapadnej kulture je smrt este stale dost tabuizovana, moc sa o nej nerozprava, moc sa na nu nemysli ...
a pritom, zrejme vobec nie je jedno "ako clovek zomrie". Vo vacsine zrejme ani netusime, co sa tak asi deje v dusi zomierajuceho cloveka, nevieme s nim tieto okamihy zdielat a ono to je mozno to najdolezitejsie, co by sme mu vedeli za cely zivot dat. Nevieme, ako s nim rozpravat, ci mu prejavit skor zarmutok, ci radost ...
takze si myslim, ze je super o tom rozpravat, premyslat, .... keby sa nahodou stalo, aby sme to vedeli zit.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jasne s tymto suhlasim...
narazala som skor na poslednu vetu, o tom, ze radsej sledujeme chyby lekarov a knazov, niektori priam dychtia na preslapy tychto inak neviditelnych ludi...
a potom som si uvedomila dalsiu vec... preco si vieme uvedomit nasu hodnostu, len cez bolest a nedostatky druhych ???
vacsinou ked sa stazujeme napr. na bolest noh, zhaltuje nas pohlad na cloveka na vozicku, a az potom pocitime : "chvalabohu, ze mna nohy bolia - jeho nebolia, ja chodim, on nie...."
hmm neviem, to len tak do vetra uvazujem preco je to tak...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Toto su presne tie chvile, ked v nasom vnutri nastane zmena a my si zacneme vazit to co mame, tesit sa zo zivota a z drobnych radosti, ktore nam dava...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
par dni sa nejak blbo citim asi to bude jesennou melancholiou ale ked som si toto precitala razom zo mna vsetko opadlo a mam chut do zivota Dakujem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Baby, ja som v robote - nemozem tu rumazgat aj ked mam po precitani riadnu chut...
Velmi pekne napisane, skoda, ze niektori si uvedomia co je naozaj v zivote dolezite az ked je neskoro...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ano, velmi pekne. A velmi spravne rozhodnutie podelit sa o to s ostatnymi, Katika. Obcas to v roznych debatach s manzelom spomenieme, uvedomime si, ze musime byt vdacni za zdravie, za vsetko, co nam bolo dopriate. Ale nikdy nie je dost takychto chvil. Mala by to byt myslienka permanentne pritomna v nasich mysliach.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Katka, vďaka krásne slová. Síce mám slzičky v očiach ale na duši príjemný pocit.
Prajem skoré uzdravenia a veľa radostí s rodinkou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veľmi krásne.až pri takejto situácii si človek uvedomy že nie len peniaze sú štastie ale hlavne mať pri sebe milovanú osobu,rodinu a zdravie.až vtedy prehodnocujeme priority svojho života.a to platí aj pre mna. mam sa nad čim zamyšlať.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
kATIKA tak na dnes si ma uplne v pozitivnom slovazmysle odrovnala,nemam slov ani riadkov,zasiahla si moje city a obavy z nasledujucich dni.dakujem.