Takže pokračujem a skrátim to:
2-krát - to vám bolo zaujímavé, ale všetko sa to začalo tým, že nám praskla posteľ a mne niekto vrazil dýku do brucha, nie nebojte sa nič z toho sa nestalo, ale o cca 4:30 hod v noci sme sa obidvaja strhli na hroznú ranu a ja aj na poriadnu bolesť v bruchu, dodnes neviem čo to bolo,manžel vstal a začal obzerať či nepraskla posteľ a to sa len náš syn hlásil na svet, začala mi potom odtekať plodová voda, tak som si dala sprchu, dcérku sme zababušili do perín a v tuhú januárovú noc sme ju, teda manžel preniesol k susedovcom. Sadli sme do auta smer nemocnica, všetko prebiehalo v norme, ale keďže o kúsok rýchlejšie, na klystír nebolo času (ako dobre), po správe a prehliadke pôrodníkom manžela vystrojili a šli sme na vec, keď mám pravdu povedať už si to do detailov nepamätám, viem, len že mi odpustili plodovú vodu a to už boli poriadne kontrakcie, tak tradične na dve bol náš synček na svete o cca 6 hod ráno. Aj napriek pripomienkam mnohých na moje malé brucho mal 3,61kg a 50cm.
Manžel už bol zbehlý a spokojný ako to ľahko prebehlo, ja som to tak ľahko síce necítila, samozrejme som mu zahlásila už nikdy viac, ale ako je známe bol to len momentálny pocit. Roztrhala som sa menej ako po prvý krát, tak to strašné šitie o kúsok kratšie.
Inak pri tomto tehotenstve som pred maželom asi 2 mesiace udržovala v tajnosti, že to bude syn, vedeli to K+E aj dve najlepšie kámošky, ale jemu som to nechcela povedať, ak by to bol omyl, bol by zbytočne sklamaný.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No už som kde tu na tejto stránke aj čo to utrúsila, tak sa budem zrejme v niečom opakovať a hlavne to musím skrátiť.
1 krát- myslím bola streda cca 5 hod ráno, keď som sa prebudila na bolesti v bruchu a začala mi odtekať voda, poobede deň predtým som nosila ešte hurdisky na deku, tak som to asi trošku popohnala, ale bolo ta tak týždeň pred termínom. Tak sme nasadli do auta a odviezli sa do pôrodnice, tam ako obyčajne čakať na príjme, vypísať správu, medzitým sa mi už poriadne rozbehli kontrakcie, klystír a holenie, stihla som sa osprchovať, najviac mi ale všeobecne vadilo, že počas všetkých pred, pôrodov a po chceli aby som vložku mala, ale bez nohavičiek, tak toto ja nikdy nepochopím, čo mám chodiť ako tučniak a ešte s bolesťami?
Potom sme boli chvíľku s mužom v prípravnej miestnosti a potom ma už dali na lavicu a napojili na sledovanie kontrakcíí a srdiečka. Bolo to vcelku zaujímavé vidieť na krivke ako už prichádza kontrakcia, tak som zatlačila manželovi nechty do dlane a snažila sa to predýchať. Keď už som začala mať tlaky, tak zavolali doktora, tuším mi ešte odpustil vodu a ten zvyšok, nuž tak tlačila som ako som vedela a doktor usmerňoval, ale mala som pocit, že vôbec to neovládam, že neviem viac zatlačiť, pocit, že mi to tam niekto reže, mláti ma zvnútra a štípalo to patrične ako som sa trhala, ale až na to že na mňa spredu kukalo zopár medikov to rýchlo prešlo (teda na dve kontrakcie) a naša Borka bola von už si nepamätám presne okolo 11 hod., vážila 3.23kg a 49cm, zobrali ju, potom nám ju ešte pred šitím doniesli ukázať a odniesli do inkubátora-to len tak na adaptáciu, bola OK. Manželovi dali za úlohu tlačiť mi hlavu dolu na hruď keď som tlačila, tuším mi ešte nejaká sestrička tlačil na brucho, neviem prečo, ale na to som čas nemala. Ešte trebalo vytlačiť placentu, a to som teda naozaj už necítila či tlačím, či nie, zašívanie si opäť užila manželova dlaň.
To som chcela byť stručná . K ďalším neskôr