Pokračujem dvojičkami. Že to budú dvojčatá som sa dozvedela na ultrazvuku v decembri. Mali sa narodiť 9.apríla. Moja gynekologička
to že sú dve, vôbec nezistilila a aj to prehliadla v teh.knižke.Na moju radosť,lebo doma som mala 16 mesačné dieťa a kto by sa oň postaral? Môj muž určite nie. Tak som bola rada ,že si toho nevšimla
lebo by som musela ísť ležať. No ale okolo 1.marca mi už bolo ťažko
tak som jej pri kontrole povedala ,že čakám dvojčatá a ona na to ,že
čo som to nepovedala skôr a už aj ma poslala na príjem. Takže som si
týždeň poležala v nemocnici.7 marca ma po vizite vyšetril primár a
čuduj sa keď som zišla dole z "kozy" začala mi odtekať plodová voda.Primár asi tomu dopomohol.Hneď mi vydvihli nody a žačali dávať
infuzky na udržanie. To bolo okolo obeda. Ke´d mi menili infuzky išla
som zakaždým na záchod a tam sa začali kontrakcie. Keď som išla
na záchod o 22 00 kontrakcie znova.Povedala som to sestričke a tá
do polnoci zorganizovala celý tím lekárov a sestričiek a išla som rodiť. Bola som už celkom otvorená vďaka infúzkam celkom bezbolestne,len taká bolesť ako pri menzese. Na sále vyviazaná na stole som už nemala žiadne bolesti ani tlaky som necítila a zdalo sa mi že ten pôrod zruším ,lebo nič nacítim. Takže doktorka kázala
tlačiť a na svet prišiel Romanko bolo 8.3.1988 00.10 hod. A potom
všetci čakali 10 minút a nič.Druhému sa na svet vôbec nechcelo.Doktorka zistila že je otočený nožičkami vpred , tak ho jednoducho zo mňa vytiahla za nožičky. Takže Mirko sa narodil o 00.20 a ja sa doteraz neviem spamätať z toho ako rýchlo a hlavne
bezbolestne som porodila dvojčatá. Určite mi veľmi pomohli tie infúzie ,lebo pri prvom som si užila bolesti až až.Deti mi hneď neukázali ,dali ich do inkubátora tak som bola napätá či sú zdraví a v poriadku .Bola som sklamaná že sú obidvaja chlapci ,videla som ich až okolo obeda a bola som šťastná ,že je všetko OK. O tom že som porodila nikto doma nevedel. V stredu prišla mama aj muž na návštevu a len sa čudovali ,že som nejaká iná, musela som im povedať ,že už mám detičky na svete a že sme v poriadku.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
co asi tam chybalo? no predsa brusko.
Keďže som pôrod absolvovala dvakrát ,aj ja sa s vami podelím o to aké to bolo. Keď som čakala Peťka manžel bol pracovne v Lýbii a ja som už v 7-8 mesiaci bola celá opuchnutá a mala som zvýšený tlak ,tak ma poslala doktorka ležať do nemocnice. Asi 2 týždne som ležala na izbe s mamičkou ktorá čakala trojčatá. Po cis.reze sa jej narodili 2 chlapci a dievčatko všetci zdraví, ale preležala v nemocnici celé tehotenstvo. Dnes by to asi nehrozilo. Potom ďalšej spolubývajúcej ráno odtiekla plodová voda.No to ste hádam ešte nezažili,postavila sa ráno z postele a po izbe akoby niekto vylial vedro plné vody ,potopa po celej izbe.Poobede boli na svete jej dvojčatá chlapček a dievčatko. Ja som sa tak nejak preľakla ,že to pri obede prišlo aj na mňa .
Zažila som prvú kontrakciu. Keď už boli bolesti častejšie baby ma presvedčili že to už bude pôrod.Tak som išla za setričkou a nasledovlo vyšetrenie, holenie a klystír. A to mi teda dali. Ja som celú dobu na pôrodnej sále behala do záchodu a späť a medzitým som sa zvíjala od bolesti a sľubovala sama seba že už nikdy žiadne dieťa rodiť nebudem. Ja hlúpa som sa za celých 9 mesiacov nikoho neopýtala čo ma čaká a ako sa má taký pôrod zvládnuť. Nechodila som na psycho fyzickú prípravu ,čo mi patrične sestričky vykričali,keď som nevedela ako mám dýchať a tlačiť . Pri neustálom behaní na WC som svoje prvorodené dieťa skoro porodila tam na záchode. Sestrička sa ma síce vypytovala či ma už tlačí ako na stolicu.To ma po klystíri ale tlačilo stále. Tak som tlaky presedela na záchode a na pamiatku mi z toho zostla modrina na celej polovici zadku.To potom mali zábavu doktori na vizite ,že čo som to robila_? KeĎ som už začínala rodiť doviezli jednu rodičku z výťahu a tá len ľahla na stôl a už bola dcerka na svete.
Mňa za ten čas tlaky prešli a keď už prišla doktorka ku mne ,tak nie anie vytlačiť to dieťa von.Vtedy sa mi ušli tie výčitky ,že som nechodila na príparavu a už sestrička zháňala primára a zvon ,že ináč to nepôjde. Inak že sa dieťa pridusí.Tak a toto ma veru prebralo. Zo strachu že môžem o dieťa prísť som za pomoci sestričiek ktoré mi tlačili na brucho akosi už konečne môjho Peťka priviedla na svetlo sveta o 20 :10 hodine. O dvojčatách Vám napíšem zajtra.