Pomocovanie v skolke

Dobrý deň, 

zdá sa, že Vaša dcéra ešte nie je zrelá na také dlhé odlúčenie od Vás. Skvelé na tom je, že sa Vám zrejme podarilo stať sa pre ňu bezpečnou základňou z ktorej vie načerpať istotu a pocit bezpečia. Aj to, že má v sebe elán a chuť do života, do vzťahov s vrstovníkmi, ktorý dokáže zatieniť aj ťažkosti vydržať bez tejto upokojujúcej Vašej prítomnosti čas ktorý je jednoducho pre ňu pridlhý. Aj to, že má mamu ktorá sa nerozhodla ignorovať to lebo "veď si na to zvykne, raz to prestane" a pod. a zobrala to vážne. 

Ideálne riešenie by bolo skrátiť dni a/alebo znížiť počet dní natoľko, aby to v škôlke zvládla pohodlne bez Vás. Druhá vec čo treba spraviť, a to aj v prípade ak nemáte možnosť ju dávať do škôlky  menej, je tráviť s ňou čas kvalitnejšie a intenzívnejšie. Vyhraďte si polhodinky alebo aj hodinky niekoľko krát do týždňa (koľko zvládnete), ktoré budete pravidelne spolu tráviť. Tieto budete obe vedieť, že je to iba váš čas, že Vás má iba pre seba v tomto čase na ktorý sa môže tešiť a na ktorý môže spomínať, taká istota v živote. V tomto čase dieťa iba nasledujete, robí sa to čo chce dieťa tak ako chce (samozrejme tak aby aj vy ste bola OK s tým čo a ako sa robí, nie na svoj úkor). Nevsúva sa do toho žiadna kritika, hodnotenie či je to čo dieťa robí, hovorí, myslí, alebo sa hrá dobré, zlé, užitočné. Nevkladá sa do toho žiadna snaha rozvíjať dieťa, učiť ho farby, časti tela a podobné iné spôsoby ako kaziť hru. Proste si len užiť čas so svojim miláčikom. 

Ešte chcem spomenúť dve veci ohľadne toho, že dieťa nevie pomenovať problém v škôlke. Je potrebné o toto pozorovanie sa podeliť s učiteľkou a požiadať ju aby sledovala správanie dcérky a podala svoj názor a pohľad na to, čo by mohlo dieťa trápiť a spolupracovať dlhodobo. Buď dcérka nemá kontakt so svojim prežívaním trápenia v škôlke a/alebo verbálnu schopnosť ho vyjadriť, alebo má strach ho vyjadriť. Nemusí hneď ísť o to že by v škôlke zažívala nejaké príkorie. Môže ísť okrem iného aj o to, že má obavu to povedať lebo sa bojí reakcie, napr. vašej. Takže je vhodné s rukou na srdci si zvážiť, či ste pre malé dieťa skutočne osobou, ktorej môže povedať, že nechce až tak veľa času tráviť v škôlke ale radšej by bola veľa s vami, alebo že sa v škôlke trápi (z akýchkoľvek dôvodov). Pretože keď dieťa vidí na rodičovi napríklad, že sa príliš trápi tým že dieťa niečo trápi, alebo vidí rodičovu bezradnosť lebo pri tejto info ho prepadne úzkosť že bez dieťaťa v škôlke budú mať finančné ťažkosti alebo príde o možnosť sebarealizácie na ktorú dlho čakal, dieťa sa môže rozhodnúť rodiča chrániť na svoj úkor (príklady sú ilustračné pre inšpiráciu, pohľadajte vo svojom vnútri, poznáte seba aj ju najlepšie). Ak nemá schopnosť to vyjadriť, potom je možné ju to učiť pomocou opisu a empatie. Jednoducho jej povedzte raz cestou zo škôlky to čo ste napísali mne. Niečo ako "vieš, všimla som si, že keď si v škôlke si trošku iná, akoby si sa trošku bála alebo ti bolo smutno. A keď ma zbadáš akoby si zas mala energiu" (slovami ktorým dcérka bude rozumieť) a počkajte si na reakciu. Jednoducho sa o tom s ňou rozprávať. Lebo akonáhle si budete vedieť povedať, čo jej vadí, budete vedieť aj hľadať spôsoby, ako by sa to dalo zvládnuť alebo vydržať. Krátku kapitolku o škôlke, odchodoch a ako to celé zvládnuť nájdete aj vo fajn knižke AHA Rodicovstvi od Markhamovej. 

Dufam ze ste nasli nejake inspiracie. Co zreje treba nechat dozriet, ina cesta neexistuje, nez vytvorit dobre podmienky a verit "prirode":). 

S pozdravom, 

Ivan Vyskocil.

www.ivan-vyskocil.sk