reklama

Pomooooooooooc

Pridal/a MARCELKA dňa 05. 11. 2008 - 00:45

reklama

Vsetkemu treba dat nadpis a ja som len pol hodinu rozmyslala nadtym aky....jaaaaj sibe mi uz asi uplne.
Asi ste uz citali moj blog o rozchode a tak....takze to uz nebudem opakovat. Som od manzela skoro rok prec.
Snazim sa naozaj ako mi to najviac ide. Jedna vec je ze som v zahranici, mala som tu kamaratku, ktora mi pomohla najst byvanie, daleko aby ma manzel nenasiel, proste som sem musela lebo mi zobral vsetky peniaze, saty, proste uplne vsetko.
Tu kamaratku som mala skoro 2 roky robili sme spolu v potravinach tu v zahranici....aj bolo dobre, ja som jej pomohla velmi vela krat a ona mne tiez.
Aj ona sa prestahovala do toho mesta kde ja tak sme sa aj obcas stykali, podla moznosti ako to slo.
Jedneho dna bola u mna.....a pred mojimi ocami....len pri mojej otocke pre caj, mi proste davala do kabelky moju zlatu retiazku, uplne ma to zaskocilo, totiz uz rok predtym mi ukradla fotak, ale bolo to vysvetlene....no co som uz mala robit. Ked som sem prisla spat, tak si odomna hned aj s jej manzelom chceli pozicat, peniaze....hned som im na to povedala...ved viete v akej som situacii, manzel ma mlatil 4 roky, ako tak som utiekla, vsetko mi vzal a ja nemam z coho vam pomoct....proste toto som chcela opisat, len tak aby ste boli trocha v obraze.
Po tej retiazke samozrejme som uz prestala uplne doverovat a skoncila cele na oko kamaratstvo.
Neviem ci som proste nejake mala drzat alebo nie, som strasne sama.
Vlastne o to dievca mi ani tak nejde, viem, ze ak by to bola kamoska take veci jej ani nenapadnu,, chcem riesit hlavne moju samotu, znamich mam v meste kde byva manzel, lenze tam ja nohu nedam, nepotrebujem si privolavat zlo a tu som uz pol roka a nikoho tu nepoznam, mne uz obcas riadne sibe na hlavu, kupila som si havina a to je moj anjelik.
Prosim pomoooooooooooooooooc.
Domov ist nechcem pokial nemam nieco malo nasetrene, rodicia mi uz pomohli dost a potom co nie som s manzelom, chcem sa s tym uplne psychicky vyrovnat, nechcem, aby videli, ze sa trapim....
Ja len asi potrebujem okolo seba dobrych ludi, chodit niekam von...ale kam, ved chodim len so psom na prechadzku,ak to zvladnem po praci, v praci nic moc same ufrflane zenske....ziadny obzor na kamaratstvo uz mi z toho sibe, ja sa stym vsetkym nedokazem vyrovnat. Manzel, samota, som hotova...


reklama

reklama

bettty, St, 05. 11. 2008 - 08:20

Ahoj Marcelka. Mňa síce muž chvalabohu nemlátil a ani nemláti no viem čo je samota. Presťahovala som sa k nemu skoro 300 km od rodiny na miesto kde takmer ani po 3 rokoch života nemám kamošku s ktorou by som mohla ísť von na pokec alebo k nej na čaj. A tak som začala študovať. Je to lepšie ale zatiaľ to nie je ono. Preto ak vieš dobre jazyk skús sa vo svojom okolí prihlásiť na nejaký dlhodobý kurz. Verím, že najdeš kamošku a naučíš sa niečo zaujímavé.Bozkávam Mrkám

balalajka, St, 05. 11. 2008 - 08:52

Marcelka, klídek, pohoda, čajíček, medíček....nohy na stôl, Nanič mamu pred seba a píš, píš....kamošky sa nájdu, síce virtuálne, ale lepšie ako nijaké Mrkám .
Hoď na seba slušivé tepláčky, urob si culík (ak máš dlhé vlasy) a hop do posilovne alebo na pohybové cvičenie - aerobic, pilates, hocičo. Pohyb urobí svoje. Zvýšia sa endorfíny, urobíš niečo pre udravie a možno aj niekoho zaujímavého spoznáš s kým to bude stáť ísť na kafíčko.

ja_hodka (bez overenia), St, 05. 11. 2008 - 09:21

Samota nemusi byt vzdy zla. Mozno ti pomoze pochopit niektore veci skor, ako keby si bola obklopena ludmi. Mas za sebou, podla toho co citam, dost komplikovane obdobie. Mozno by nebolo od veci zit trochu aj sama a porozmyslat. No a asi by som sa radsej nevrhalo zufalo do kamaratsva s kymkolvek, len aby som nebola sama. Moze to potom dopadnut presne tak, ako s tou dievcinou.

Aja1, St, 05. 11. 2008 - 10:10

Ja som bola roky sama,vďaka naničmame mám teraz dosť kamrátok,s jednou z nich som včera plakala pri telefóne.Jej babatenko sa rozhodlo že bude anjelikom ešte skôr ako sa narodilo.(brokenheart)
Marcelka,veď máš nás,aspoň virtuálne.Objímam

eva m, St, 05. 11. 2008 - 10:18

Marcelka,
mozno najdes na nanicmame aj kamosku z tvojho momentalneho okolia. Alebo, ako baby radia, chod cvicit, chod do parku, do kina, hocikde, aj sama, necakaj, ze sa zoznamis, len zi a zhlboka dychaj. Prevetraj si myslienky, citaj knihy, rob to, co si nemohla robit doteraz. Samota naozaj moze byt aj uzitocna.
Eva Slnko

erika5, St, 05. 11. 2008 - 11:14

Marcelka ty snáď premyšlaš ako ja, presne nad týmto som doma večer smoklila, keď decká zaspali.Prečo som tak opustená? Je mi z toho nanič! Moja, napíš keď máš depku ja tam mám príbuzných aj by som ti dala kontakt, ale to je mužova rodina tak radšej nie.Aj keď je to fasa chalan, ale klebetí jak stará babka takže to by nebolo rozumné aj keď viem, že by ti určite pomohol.To je totiž najnormálnejší z tej rodiny.Ako by som ti pomohla? Skús nejaký kurz aj on tam chodil na kurz a tam sa zoznámil s kopou ľudí.A čo tá nová práca?Objímam

erika5, St, 05. 11. 2008 - 12:07

Už som si prečítala mail.Kvietok

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama