Byť ženou je úžasne?

Tak ja osobne mám trošku schizofréniu nakoľko robím chlapské povolanie, musím povedať, že moji dlhoroční kolegovia sa so mnou bavia pomaly ako s chlapom, dokonca sem-tam s nimi kukám holé baby
no čo čo...musím byž predsa kolektívna v kolektíve
Ale napriek tomu mám väčšinou na sebe ženské oblečenie: sukňové kostýmy, opätky a podobne a musím povedať, že byť ženou sa mi páči, som spokojná. Napadajú ma zasa (ako inak v mojom prípade) vtipy, toť jeden:
Rozdiel medzi reakciami muža a ženy pri porezaní prsta:
ŽENA - pomyslí si "au", a strčí prst do pusy, aby krv nekvapkala po koberci, druhou rukou si zalepí ranu a pokračuje v práci.
MUŽ - zareve "do frasa" a...
- Natiahne ruku čo najďalej od seba.
- Díva sa iným smerom, pretože neznáša pohľad na krv.
- Volá o pomoc.
- S vytreštenými očami čumí na fľak, ktorý sa robí na koberci.
- Musí sa posadiť, pretože mu začína byť divne.
- Na pomoc prichádzajúcej žene dramaticky vysvetľuje, že si práve takmer amputoval ruku.
- Odstrčí ponúkanú náplasť, pretože sa mu zdá malá na to jeho obrovské zranenie.
- Tajne nalistuje v "domácej zdravovede" stránku o tom, akú stratu krvi môže človek prežiť, zatiaľ čo žena uteká do lekárne pre väčšie náplasti.
- Chce k večeri veľký steak, aby obnovil tvorbu krvných buniek.
- Vyžaduje nutne pár pív proti stresu a bolesti.
- Odlepí náplasť, aby sa pozrel, či rana ešte krváca, zatiaľ čo vy idete do obchodu pre pivo.
- Tak dlho stláča ranu, až z nej opäť začne tiecť krv.
- Vyčíta vám, že ste náplasť nenalepila pevne.
- Fňuká, keď mu odstraňujete starú náplasť a lepíte novú.
- Kvôli svojmu zraneniu nemôže ísť s vami večer do kina.
- Miesto toho sa utešuje Európskym pohárom, ktorý náhodou beží v televízii.
- Vy sa zatiaľ snažíte vyčistiť fľak z koberca.
- V noci často rozsvecuje, aby sa presvedčil, že mu nenaskakujú podozrivé škvrny, ktoré svedčia o otrave krvi.
- Druhý deň je strašne ospalý a podráždený.
- Vezme si doobeda 2 hodiny voľno, aby navštívil lekára, ktorý vylúči otravu krvi.
- Poobede si pre istotu dá ruku previazať blonďavej sekretárke a užíva si jej súcit.
- S obrovským obväzom ide večer do krčmy a frajersky hovorí, že tá "maličkosť" naozaj nestojí za reč!

A ešte na záver: MDŽ nie je socialisticky sviatok, ale vznikol na Medzinárodnej ženskej konferencii v roku 1910, ktorá sa konala v Kodani. Ako dátum tohto sviatku bol stanovený 8. marec na počesť veľkého štrajku 40 000 newyorkských krajčírok z textilných tovární, ktorý sa konal v roku 1908. Tieto bojovali za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam.
Len ho socializmus trošku dehonestoval. Ja mám radšej MDŽ ako deň matiek, lebo nie každej žene bolo dopriate byť matkou, zdá sa mi tento sviatok férovejší....

Nevnímam MDŽ ako socialistické dedičstvo

http://korzar.sme.sk/c/4725639/mdz-nie-je-u-nas-este-stale-dnom-boja-za…

Ja osobne mám k nemu omnoho bližšie, ako k Valentínovi. Na Valentína mám priam averziu . A čo sa týka Tvojej otázky, áno, som rada, že som žena a som s tým stotožnená. MM mi dosť pomáha aj v domácnosti a tak sa uštvaná rozhodne necítim

Nemám rada Valentína, áno uznávam MDŽ.
Som rada, že som ženou, vždy som bola šťastná že som žena, nikdy som nechcela byť mužom.
Prečo? - neviem, aj ked mám ťažký život - aj tak som hrdá na to, že som žena.

dovolím si ťa popraviť, MDŽ máme tiež od kapitalistických bratov. Sviatok pochádza z ameriky, kde sa nespokojné krajčírky rozhodli domáhať svojich práv.
Dnes ráno som si prečítala, že chlapi boli na MDŽ opití a deti nasilu recitovali. Ja čo si pamätám, otec nikdy v živote neprišiel opitý na MDŽ, vždy prišiel v rovnakom čase ako aj v iný deň a vždy s kytičkou. Mame som ticho závidela a túžila som byť aj ja veľká a obdarovaná od svojho muža. . Asi to bolo tým, že otec nepije a nie sviatkom MDŽ.
Deti recitujú nasilu aj dnes pri rôznych príležitostiach. Ja som recitovala rada a tešila som sa, že robím mame radosť.
Hoci máme s MM len niečo cez 30, kvetom ma obdaruje na MDŽ vždy, rovnako aj na Valentína. Robí to tak aj jeho otec voči svojej žene. Nevidím dôvod prečo neobdarovať ženu kvetom, nech je v kalendári aj 100 takých sviatkov, ja budem len rada. Myslím, že nejde o oslavy v pravom zmysle slova, skôr takú symboliku.

či som rada ženou ? nikdy som sa nad tým hlbšie nezamýšľala, jednoducho som to prijala
A vybavila sa mi v mysli pesnička, čo sme ako prváčence mamičkám spievali k MDŽ, ešte aj po 40-ich rokoch ma dojíma :

Keď vietor na jar si osedlá koňa
a celá krajina predjarím vonia,
nájdeme kvietkov pár,
veď vraví kalendár,
že naša mamička sviatok dnes má.
Mamička, mamka, vravím ti zas,
čo som ti vravel už toľko raz,
najkrajší úsmev pre mňa vždy máš,
chcem ťa mať stále rovnako rád.
Za oknom vidno len konáre holé,
keď sa však zídeme pri bielom stole,
voňajú fialky, listy a obálky,
veď naša mamička sviatok dnes má ...

taká srdco-chytľavá melódia to bola

a v mojom prvom zamestnaní, v čase hlbokého socializmu sme mali kolegu, čo špeciálne pestoval tulipány v skleníku k MDŽ a každú žienku v podniku obdaroval, a veru že nás tam bolo dosť

Ja som od syna dostala zemiak v tvare srdca, ktorý mi priniesol Je totiž kuchár

Ja neriešim MDŽ...

A ako sa cítim ako žena? Som predovšetkým šťastná matka už dospelého syna. A nie som už taká krehká kvetinka, ako kedysi Nemám oporu v silnejšom pohlaví.... Skôr som zažila násilie... Silu som musela hľadať sama v sebe. Ale napriek všetkému sa cítim ako žena. Možno vycepovaná životom, možno aj trocha ubolená, ale aj zahojená, s pár jazvami na duši. A ešte aj občas snívajúca

Kamilka ja rovno zahulákam: Byť ženou je úúúžasnééé!!! Teda aspoň podľa mňa a dnes som si to priam vychutnávala /a zvyčajne to vychutnávam dosť často./ Prečo? Sama neviem, jednoducho som mala taký super pocit, že som žena, cítim sa žensky a aj keď si odmyslím tie tienisté stránky /ako napr. PMS, čisto ženské kolektívy - kde to ja už vôbec nemusím, diskriminácia v rôznych podobách/, vychutnávam si zas tie lepšie pocity zo ženskosti...napr. obdivné pohľady, galantné podržanie dverí, odnesenie ťažších vecí a pod.
a ešte jeden kúsok, ktorý som našla na internete /autor neznámy/.../ak bude problém, tak túto časť zmažem /
"- sme krásne pohlavie
- nepotrebujeme nosiť kravaty
- sedieť so skríženými nohami nás nebolí
- ak sa rozhodneme robiť výhradne mužskú prácu, sme priekopníčky...ak sa muž rozhodne robiť výhradne ženskú prácu, je gay
- naša inteligencia je porovnateľná s inteligenciou akéhokoľvek muža, ale náš vzhľad je krajší
- náš mozog má kapacitu ako ten mužský, napriek tomu, že máme o 6 biliónov neurónov menej...naše neuróny sú teda výkonnejšie
- sme schopné venovať pozornosť viacerým veciam zároveň
- vždy vieme, kde máme ponožky
- manželka prezidenta sa volá „prvá dáma“...manžel prezidentky je nula v pozadí
- keď sa vydáme za následníka trónu, budeme kráľovné... keď si muž vezme následníčku trónu, bude len manžel kráľovnej
- my sa rozhodujeme, koľko budeme mať detí
- cítime, keď sa v nás dieťatko pohybuje
- vždy s určitosťou vieme, že je to naše dieťa
- vždy sme pri narodení našich detí
- kojíme
- gynekologická prehliadka je príjemnejšia, ako vyšetrenie prostaty
- keď sme podvádzané, sme obeťami...pokiaľ podvádzame my, oni sú paroháči
- sme ozdobami svadieb
- každý niekedy počul o inšpirujúcej múze
- žijeme dlhšie
- sme odolnejšie voči bolesti a infekciám
- máme menej srdcových problémov
- menej sa potíme
- máme prednosť pri nástupe do záchranného člna
- sme citlivejšie
- máme medzinárodný deň"

...anjeli, ten výpočet je úžasný! a to ešte nie je všetko....myslím,... Áno,áno, byť ženou je naozaj krásne.
Sme naozaj krehké , ktoré majú zároveň v sebe obrovskú silu prekonávať prekážky.Každá prekážka je výzva....: "No počkaj, prekážka,ja ti ukážem, ty ma neprekonáš!"

Ja som ešte zažila to "socialistické" MDŽ a môžem napísať, že bolo peknééé..pracovala som v jednom VD a oslava bola vždy na úrovni. Oslava sa konala v najvychýrenejšom hoteli, bola živá kapela - do polnoci sme sa zabávali, vždy boli nejaké ocenenia (koooľko ja mám uterákov a osúšok z tohto obdobia a kvalitnééé), no a boli aj nejaké Kčs (nejaké sa aj prepili, veď bolo si treba uctiť kolegov) a hlavne sme sa postretali zo všetkých stredísk, na čo cez rok nebol čas. Osobne sa mi viac páči MDŽ ako Valentín, alebo Deň matiek. A čo sa týka osobného pocitu ženskosti, nuž ja som žena-každým cólom , aj keď žiadna "mužská práca mi nie je cudzia, teda...ani ženská, len nerada umývam okná.... . Veru, byť ženou je úúžasné, neviem si predstaviť nosiť celý život nohavice

Ja mám na MDŽ iba pekné spomienky...ako dietko som vystupovala s celou triedou na besiedkach...pri príležitosti MDŽ. Zaspievali sme, zatancovali, predviedli nejakú krátku scénku,...zožali potlesk a následne dostali nejakú odmenu - niečo sladké (cukríky, lízanky, zákusok s malinovkou alebo obložený chlebíček...ako kde), nehovoriac, že sme sa uliali z vyučovania a chvíľu mali pocit, že dosky znamenajú svet. (Vystúpenia bývali väčšinou v kultúrnych domoch alebo veľkých zasadačkách).
Otec nám všetkým žienkam v dome (mama, babka, ja, sestry) priniesol každý rok na MDŽ jarný črepníkový kvet - dôležito som sa cítila ako žena už vtedy
Nástupom do práce, MDŽ akosi "zaniklo" - myslím také tie zasadačkové oslavy, ale kytička od kolegov nikdy nechýbala. Každá sme priniesli niečo z domu upečené ku káve...oslava bola aj keď komornejšia....nie je dôležité aká, či okázalá alebo skromná...dôležité je, že si človek na človeka spomenie.
A čo sa týka ženy ako takej - byť ženou je úžasné...nemenila by som....som rada, že som žena.