reklama

Som sebec ????

bettty , 28. 03. 2008 - 11:16

reklama

Ahojte.
Keď tak prechádzam jednotlivé diskusie tak my napadla jedna vec - asi som sebecká. Nieže by som bola až tak moc. No ide my o moje dieťa, ktoré som opustila po pol roku a nastúpila do práce. Pri malej mám opatrovateľku. Je pravda, že si neviem prestaviť tri roky sedieť doma z dieťaťom no niekedy keď ráno odchádzam do práce a vidím to moje drobča ako pekne spinká v posteli tak my je aj ľúto, že som sa tak rýchlo hrnula do práce. No na druhej strane jej chcem zabezpečiť, aby mala všetko. Aby jej nechýbala dobrá strava (v dnešnej dobe sú ceny niektorých výrobkov nehorázne vysoké), aby mala slučné oblečenie a topánky. Pretože s toho chudobného príspevku na dieťa teda ako materská sa nedá toho veľa kúpiť. A aj preto som musela ísť do práce.
No a nakoniec obdivujem mamičky, ktoré majú doma dvojičky alebo trojičky a žijú s tohto príspevku. Klobúk dole.


reklama


reklama

eifelovka, Pi, 28. 03. 2008 - 11:27

Batmanik Úsmev kazdy z nas je iny charakter a kazdy z nas ma ine predstavy o vychove a o svojom zivote.. niekto chce byt doma celu matersku, niekto po pol roku ide do prace.. moja mama tiez v minulosti isla po pol roku do prace, v Italy idu tiez po polroku do prace, vo Svajciarsku vraj maju 16 tyzdnov materskej.. je to na kazdej z nas, niekto si nevie predstavit byt tri roky doma a niekto si zas nevie predstavit nastupit do prace skor ako po 3 rokoch.. je to individualne.. ako pre maminy, tak aj pre deti.. mozno keby tvoja mala bola nejaka "hystericka a akcna" mozno by si sa ani ty sama necitila ist po pol roku do prace a mozno je to anjelik a tym padom ty si v klude nastupila do prace Pohoda

elin, Pi, 28. 03. 2008 - 13:18

... nadviazem na teba, eifi, je to velmi individualne. Tiez som zacala pracovat, ked mala dcera vyse roka (SZCO) a pocuvala som, aka som necitliva a sebecka...
Pri prvych takychto reakciach ma to zamrzelo, no potom som si uvedomila, ze najviac to "trapi" dievcata, ktore som ani pri najlepsej voli za vzory citlivych a nesebeckych matiek pokladat nevedela. Boli sice s doma s detmi, ale v skutocnosti s nimi boli menej nez ja. Chodili von, na terasu na kavu s kamoskami, poklebetit, ukazat, co ma ktora nove na dieta, ci na seba. Deti im skor prekazali, podchvilou zakazy, prikazy, nervozne vrieskanie...
My sme mali na seba menej casu, ale stravili sme ho naozaj spolu. A ze nebolo vzdy upratane, nalestene? Koho to dnes trapi? Zato vselikedy deti spomenu, ako sme sa spolu varili, besnili sa, vymyslali si rozpravky...
... ked dvaja robia to iste, nemusi to byt to iste...

Alia, Pi, 28. 03. 2008 - 11:42

Ja som pri dcére odišla do práce po roku a dcéra išla do jasličiek.... plakávala som ako tur, ale išlo nám o bývanie, ktoré mi zamestnávatel zabezpečil a nemuseli sme byvať s našimi - čo bolo v tom období dobré lebo sme mali s mužom blbé obdobie...
Teraz som doma so synom a má 16 mesiacov - ale som z toho na palicu....ale už bývame vo vlastnom a dcéra má problémy s rečou - takže chcem to vydržať, a hrozne sa o to snažím - práve preto sa mi zapáčila aj táto stránka, lebo je to niečo úplne iné ako pre tie dokonalé strojové matky, ktoré zvládajú všetko s úsmevom a nemajú negatívne pocity....v dnešnej dobe človeka do všetkého tlačia....ak si mama tak nech si najdokonalejšia na svete....ja si myslím že niesi sebec, robíš to čo je nutné a správne, a myslím že s teba cítiť že to dokážeš bábätku vynahradiť nielen hmotne, ale i citovo....takže nemaj z toho ťažkú hlavu....keby si žila vo vile s bazénom na kopci v Monte Carle a nemusela by si, myslím že by si opatrovatelku nepotrebovala...a mimo to, vieš aké budeš mať samostatné dieťa?.... Veľký úsmev

bettty, Pi, 28. 03. 2008 - 12:23

Ďakujem Vám za váš názor. Je pravda, že z mojích kamošiek som ja jedíná išla po polroku do práce. Niektoré my to normálne vyčítali, že idem po peniazoch. No keď som im vysvetlila, že by som možno prišla o prácu, vtedy to pochopili. Niekedy my to je až smiešne keď sa ma ľudia pýtajú a hlavne staré babky či som na materskej. No a každej poviem, že už dávno pracujem. Niektorý to nechápu ako som mohla opustiť také malé dieťaťa. Niektorý ma nazvali dokonca aj krkavčiou matkou. No teraz keď na to pozerám s odstupom času tak som rada, že nemusím každú korunu otočiť aspoň 10 krát v ruke a rozmýšľať čo mám ako prvoradé kúpiť. Ešte raz Vám ďakujem za názory a prajem pekný deň a víkend. S pozdravom Batman.Pohoda Pohoda Pohoda

Ajkak, Pi, 28. 03. 2008 - 13:03

Ahoj. Aj ja som šla po roku a pol do práce. Niežeby sme nemali z čoho žiť, ale tak ani boháči nie sme. Jednoducho - jesť máme čo Úsmev Ale proste chceme si dokončiť bývanie a aj ma to do práce ťahalo. Niektoré maminy to nechápu ... tiež mám blbé pocity, keď sa ma každý vypytuje, že prečo som šla do práce. Jednoducho som šla. To neznamená, že svoje dieťa neľúbim. Našťastie už okolo 16:00 hod som doma, takže sa to dá. Aj keď niekedy kašlem na všetko a venujem sa drobcovi. Však nemusíme mať stále teplú večeru, nie? Úsmev Prajeme si veľa trpezlivostiVáľam sa od smiechu po podlahe

Alia, Pi, 28. 03. 2008 - 13:14

Ale veď jasne, tiež netreba podliehať tlaku okolia - treba veriť tomu že sme schopné rozhodnúť čo je správne... A všetky múdre babky, tetky, susedky a iné mudrlantky - nech si režírujú vlastný život....
Ja keď dostanem niáku tu vyčítavú radu - tak len pekne poďakujem, zatnem zuby a večer sa mužovy posťažujem, ponadávame si - a je to OKI Úsmev

vyvyka, Pi, 28. 03. 2008 - 14:00

To je na každej matke,ako sa rozhodne a ako sa jej to dá.Nemyslím si,že by mal do toho niekto čo rozprávať,je to čisto jej rozhodnutie a ona sama vie,prečo to tak urobila.Súhlasím s elin,že nie je matka ako matka a niektorá sa venuje dieťaťu viac,keď je v práci,ako tá čo je doma, ale môže to byť aj naopak.Ja osobne som na materskej už 5 rokov,dobre mi sem-tam z toho zahrabáva,ale chcem byť aj s druhým synom doma do troch rokov,pretože to tak cítim.Ale netvrdím,že som lepšia matka,ako tie,čo chodia do práce.Keby mne má kto byť pri malom,možno tiež o tom premýšľam,ale nemá, opatrovateľku nechcem,tak to neriešim.Ale určite nie si horšia matka ako my,čo sme doma.Bozkávam

dvojcata a ja, Pi, 28. 03. 2008 - 14:33

ja som vlastne pracovala stale i pri dvojcatach, doma som bola asi len pol roka a potom som pracovala kratky, dlhy tyzden. Bolelo to , ale jednoducho jest sa musi a z tych par korun, lebo materska je pri dvojcatach tiez len jedna, sa vyzit neda. Ja som skor hrda na to, ze som dokazala uzivit dve deticky a popri starostlivosti o ne este pracovat. Tak mozes byt na seba hrda i ty, ze to zvladas. Drzim palce

lydusha (bez overenia), Pi, 28. 03. 2008 - 20:17

Ja som bola s Lucou doma tri roky....mne sa nechcelo aaaaabsoluuuutne vratit do dotho hnusneho kolektivu a na tri smeny....a ked som sa nakoniec aj vratila, vydrzala som to tam asi rok a potom tradaaaaaa....dala som vypoved. Tiez si myslim ze je na kazdej mamine ako sa rozhodne, tiez poznam tie kavickove tipy co s cigaretkou sedavaju s kamoskami a vyhukuju ako na lesy ked sa dieta pekne potichu nehra....tak co je lepsie? Nikto nema co do toho kafrat, ci ide matka robit alebo nie. Ked mi budu ludia platit najomne alebo stravu tak potom mi mozu aj kafrat do zivotaPohoda

Vladuska, Pi, 28. 03. 2008 - 23:05

Mňa zasa manžel nepustí skôr do práce. Nechce aby naše deti vychovával niekdo iní ako som ja a on. Tento rok je posledný čo som na materskej a aj si to naplno vychutnávam s drobcom. S dcérou som bola 3roky doma a so synom budem iba 2,5roka, čo mi je veľmi ľúto.

Orsolina, Št, 03. 04. 2008 - 11:15

U nas je to tiez takto.Moj partner tiez nechce aby niekto iny vychovaval nasu malu.A rodinu mame daleko,lebo zijeme v zahranici.Babka,tety,sesternice nam veruze chybaju.Ale ako hovorite dievcata,kazdy sa musi zariadit Áno ako to citi,no a samozrejme ide aj o financnu stranku.Ak by ten moj nezarabal dobre,tak urcite sa poberiem do prace,museli by sme si zaobstarat nejaku operku.Som clovek spolocensky,takze trvalo mi kym som si zvykla na to ze som stale len doma.Priznam sa chyba mi trochu ten"predosly spolocensky zivot"ale som spokojna,ze mozem byt pri malej,vychovavat ju.Je nase vytuzene dietatko.Mam skusenosti ako opatrovatelka,poznam ako to funguje medzi detickami-opatrovatelkami,ziadna nenahradi matku,na druhej strane dieta sa uci byt aj s inymi ludmi,co povazujem za pozitivum.Drzte sa "baby"...

sisika, Po, 31. 03. 2008 - 14:32

ahojte baby, toto je moj prvý príspevok...sledujem už tuto perfektnu stranku dosť dlho...ale pripajam sa až teraz...
kedže som už v práci...tak trošku času si najdem..Chichocem sa
velmi dobre viem o čom je reč, žijem v regione kde je to s pracou viac ako ubohe...mam dve deti..Pri prvom som šla do prace ked mala mala 11 mesiacov...bolo to velmi ťažke...šef ma tahal do prace..bla bla...svokra na dôchodku a povedala že sa o malu postara kym bude mať dva roky apôjde do škôlky..a že predsa nebudu o nikoho cudzieho ale s niekm kto ju lubi...aj tak to bolo tažke..ale tiež nie som z tých čo by som vydržala doma 3 roky..po 3 dalších odpracovaných rokoch som šla na dalšiu matersku, mam krásneho 18 mesačneho chlapčeka...šla som do prace teraz pred 2 mesiacmi, s malym je svokra..
tiež sa stretávam s takými názormi typu ako som mohla,?????? Prekvapenie ale viacmenej to hovoria baby, ktore nerobili ani pred materskou nemaju sa kam vratiť a kam ponahlať...mna šef stale tahal do prace, robila som aj popri MD a to sa už zvladať nedalo.

a ešte k tomu príspevku...neviem presne teraz kto to načertol..síce som s detmi cez den možno "iba" 4-5 hodin...ale som kludna, uživam si ich...a využijem tie hodiny na plno..a o víkendoch ani nehovorim...je to ťažke...je iste že ma to trapi...ale som ovela spokojnejšia a vyrovnanejšia..a myslim že to moje deti potrebuju najviac..Bozkávam a milujem ich najviac na svete Zlomené srdce

sisika, Po, 31. 03. 2008 - 14:32

ahojte baby, toto je moj prvý príspevok...sledujem už tuto perfektnu stranku dosť dlho...ale pripajam sa až teraz...
kedže som už v práci...tak trošku času si najdem..Chichocem sa
velmi dobre viem o čom je reč, žijem v regione kde je to s pracou viac ako ubohe...mam dve deti..Pri prvom som šla do prace ked mala mala 11 mesiacov...bolo to velmi ťažke...šef ma tahal do prace..bla bla...svokra na dôchodku a povedala že sa o malu postara kym bude mať dva roky apôjde do škôlky..a že predsa nebudu o nikoho cudzieho ale s niekm kto ju lubi...aj tak to bolo tažke..ale tiež nie som z tých čo by som vydržala doma 3 roky..po 3 dalších odpracovaných rokoch som šla na dalšiu matersku, mam krásneho 18 mesačneho chlapčeka...šla som do prace teraz pred 2 mesiacmi, s malym je svokra..
tiež sa stretávam s takými názormi typu ako som mohla,?????? Prekvapenie ale viacmenej to hovoria baby, ktore nerobili ani pred materskou nemaju sa kam vratiť a kam ponahlať...mna šef stale tahal do prace, robila som aj popri MD a to sa už zvladať nedalo.

a ešte k tomu príspevku...neviem presne teraz kto to načertol..síce som s detmi cez den možno "iba" 4-5 hodin...ale som kludna, uživam si ich...a využijem tie hodiny na plno..a o víkendoch ani nehovorim...je to ťažke...je iste že ma to trapi...ale som ovela spokojnejšia a vyrovnanejšia..a myslim že to moje deti potrebuju najviac..Bozkávam a milujem ich najviac na svete Zlomené srdce

Ajkak, Št, 03. 04. 2008 - 12:36

Aj ja som s drobcom iba 4-5 hodín denne a teraz sa mi to zdá byť už normálne. zo začiatku to bol jednoducho nezvyk. Ale aj tak mi je ľúto, keď sa mu nemôžem venovať - jednoducho je to tak - pracujúca matka musí variť, upratovať a všetko ostatné, keď príde z práce Smútok
Ale stále si hovorím, že zvládli to aj iné. Kolegyňa šla do práce, keď mali synovia okolo roka a teraz sú už dospelí a má s nimi veľmi dobré vzťahy. tak ju mám ako vzor Váľam sa od smiechu po podlahe ono je to o povahe matky a dieťaťa ako si budú rozumieť a na vzájomnej tolerancii, láske a nie o tom, či sme spolu 24hodín denne. a každá matka predsa svoje dieťa miluje a snaží sa

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama