Vitaj Matilda, smelo sa sťažuj. Aspoň to občas môžeme, keď si s našimi chlapmi rady nevieme.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Vitaj Matilda, smelo sa sťažuj. Aspoň to občas môžeme, keď si s našimi chlapmi rady nevieme.
ahoj Matilda... toto mi je trosku zname, ale u nas sa to stane len obcas. Ten moj vacsinou nema cas, a tak potom prevlacam sama...
Ale byt na tvojom mieste, poprosim manzela, nech mi s niecim pomoze... ocakavame, ze prosba klasicky nezaberie. Nuz, nasla by som fesneho ochotneho svalovca a priamo pred manzelikovymi ocami by som ho nechala urobit tu svinsky tazku robotu. K tomu s nim vopred dohodnut nejaku ironicku poznamku na manzelikov ucet... jesitnost robi svoje... nie je to moc pekna rada, ale od tvojho draheho tiez nie je pekne, ze ta necha pasovat sa s bremenami. A prosim ta, nemorduj sa, pokial vazne nemusis, ublizis si. My zeny sme predsalen krehkejsej konstrukcie. Drzim palce, nech sa podari silakovu silu spravne vyuzit.
Ja by som povedala, ze by stacilo dat potom manzelovi ucet za odvedenu pracu toho dotycneho fesaka.. vsak on by si tie korunky na buduce spocital vies amalka To mam z domu take mudrosti
a keby si vedela ako zaberaju.. ono sa to dokonca u nas vyvinulo tak, ze aj ocko si zvykol a dokonca uz prace na ktore nemal cas dohadzoval dotycnych robotnikov on.. to aby sme doma nemali nejakeho "mladeho fesaka"
Tiež si myslím, že treba použiť nejakú nenápadnú poznámku, či už pred nejakou spoločnou kamarátkou alebo rodičmi. "pozri, akého šikovného chlapa mám, toto spravil sám... ja som dorobila "iba" tie ďalšie dve." Myslím, že si to už skúšala podobrotky a niekedy fakt funguje už len šoková terapia. Viem, že muži sú úžasné stvorenia, ktoré fungujú ako perpetum mobile na neustále chválenie, ale po určitej dobe to proste aj tú ženu prestane baviť.
Na môjho muža už nič neplatí. Povedal, že on po žiadnych chodníčkoch ani záhradke netúži, že ak to chcem, nech si to urobím sama. Že aj pre neho je to tak isto ťažké. A že ho nabaví plniť moje príkazy, lebo po nich by prišli zase ďalšie a ďalšie...Pri tom ja nič také strašné nechcem, netúžim po drahej dovolenke, aute, šatách....Len som chcela aby tá záhradka, ktorú sme dostali zanedbanú, aby nám slúžila hlavne na oddych, grilovanie. Aby sa deti mohli bez obáv, že niečo pošliapu po nej prebehnúť, aby mohli z chodníčkov polievať a nestáli by pri tom v blate....Najviac ma bolí, že taký neochotný je len voči mne. Ak mu niekto z rodiny alebo známi zavolajú, že potrebujú niečo preniesť, hneď je samá ochota, napriek tomu, že je nevyspatý po nočnej alebo už máme iný program. Stále mi vraví, že ma ľúbi, no ja to už o sebe povedať nemôžem. Necítim už k nemu lásku a ťažko sa mi bez toho pocitu žije. Včera večer som mu to v návale zúfalstva a bezradnosti povedala a on hneď na mňa zaútočil, že si nevážim akého mám dobrého muža, že iný pijú, bijú ženy a majú frajerky. Je pravda, že v tomto smere sa nemôžem sťažovať aj ako otec je dobrý. Že by som bola nevďačná? Je mi to veľmi ľúto, chcela by som k nemu opäť cítiť lásku, vráti sa mi ten pocit? Teraz je v práci, ja som sa vyplakala, vyžalovala,viem že aj jeho to trápi, neviem čo urobím...... pekný deň
Matilda, aj môj manžel sa občas bráni kritike tým, že sú aj horší, na čo mu ja poviem, že sú aj lepší a sme porozprávaní. Lebo máme pravdu obaja...
Tiež rozmýšľam, prečo oni nevedia povedať kamarátom NIE, lebo podľa mňa je to o tom. Len na nás-slabé ženy-si dovoľujú. Asi si nás chcú vychovať, aby mali doma oázu pokoja, kde nikto od nich nič nechce. A hlavne, ak tak boli naučení z domu.
Prosiť niekoho iného o pomoc pri práci na ktorú silami nestačím sa hanbím, čo poviem, že mám síce muža ale ten ma odbil? Musím ešte povedať, že aj v minulosti čokoľvek pre mňa muž urobil, ledva to dokončil a začal mi nadávať a vyčítať že čo on všetko pre mňa robí a aké je to ťažké... Hneď bolo po radosti z hotovej veci
Matilda vobec sa nehanbi... oni totiz ti chlapi maju doma taku istu zenu, ktora im hovori tie iste frazy a tak to "pre inych" v tomto pripade pre teba urobia s radostou a doma budu mat nadavajucu zenu.. kolobeh zivota.. tiez to poznam... mama mi uz dlho hovori, cim skor si zvyknes, ze chlapi su aki su, tym lepsie pre teba.. Chces sa zasmiat? U nas to prebieha takto: Ja: "zlato ideme sa prejst?" "este chvilu, pokazil sa mi pocitac" dalsich 10 minut "tak co?" "ti hovorim, ze opravujem pocitac, pojdeme ked ho opravim" dalsich 10 minut "zlato opravis ho potom" "nie opravujem ho teraz!" zazvoni telefon... v telefone pocujes kamarata.. "jasne, ze 5 minut som u teba" A mas to
Nestava sa to zas tak casto ale ja to vidim aj na mojom ocovi, ze pre inych mal vzdy cas, ale mamina cakala na niektore veci roky.. a vies kedy sa do nich pustal moj otec? 23.12 den pred stedrym vecerom, ked uz bolo vsetko upratane
mama bola z toho na nervy, teraz uz si zvykla a otca nahana do jeho "opravovacich zachvatov" radsej mesiac pred vianocami, aby potom nemusela dva krat upratovat
Milá eifelovka, podarilo sa ti vyčariť mi úsmev na tvári, ďakujem. Asi sa s tým musím naučiť žiť. Pá
Matilda, nad niektorymi vecami sa clovek niektore dni trapi, ine dni mu su az smiesne To bude zas ok, a na tie prace, ktoreho tvoju polovicku nebavia z hociakych dovodov si naozaj niekoho zavolaj.. aj trebars suseda
to s tymi kamoshmi doverne poznam nerobi mu problem kecat a riesit cokolvek s kamoshom aj cez pracovnu dobu, aj 4 hodinky (robi doma), ale ked ja potrebujem postrazit malu na 10 minut, sice ju postrazi, ale potom si aj vypocujem, ze ho vyrusujem do roboty a pod
nevyrusovala by som ho, keby som videla, ze maka ako srob, ale ked kedy idem okolo pracovne a mrknem ockom na jeho display, furt tam ma diskusne fora, novinky a pododobne....uz som si robila srandu, ze sa dam najat jeho sefom ako kontrolor a ked podam prvu spravu, muzik poleti z roboty jak strela...uplne vazne: on z 8,5 hodinoveho pracovneho casu 4 hodiny robi a zvysok si riesi svoje zaujmy, hrabe sa po nete, keca s kamoshmi a pod...potom ked ide vikend, hromzi, ze nestiha robotu, celu sobotu presedi sa kompom a dohana a dlabe na mna....uz dva vikendy po sebe to tak riesil a ked to spravi aj tento, uz sa neovladnem a dobre ho zvozim...
Baby a nemate pocit, ze to, co popisala eifelovka su dve rozne veci. Jemu sa asi s nou na prechadzku ist pravdepodobne nechcelo, len mal pocit, ze musi a to chlapy zvacsa nepovazuju za padny dovod. Ku kamaratovi ist CHCEL.
V tom si mylsim, ze je ozaj nejaky rozdiel medzi muzom a zenou ... zena "chce chciet" a ked sa jej nedostava za jej hrdinskost odmeny/pozornosti/co ja viem coho, tak je nestatsna, flustrovana, ... zena je nejako viac zamerana na "obetu", snazi sa plnit nevypovedane zelania inych, byt emapaticka, ale ... si ymslim, ze sa jej to moze velmi vypomstit, ked si to neutriedi v hlave a nebude tie veci povazovat za svoje vlastne chcenie (teda skutocne to, co ona chce a nie k comu je len "donutena") a nebude tym padom za ne ocakavat nijaku odmenu/pozornost/....
Muz (zase negeneralizujem ) ked chce, tak ma naozaj zamer a kona. Predpokladam, ze potom ani v takych situaciach necaka ovacie za svoje ciny, je spokojny sam so sebou a to presne chcel, nie ?
ale viem, ake je to tazke .... u mna speci s upratovanim,, aj ked uz mam vybuchy relativne poriedko. spominam si na jeden pred 2-3t, katastrofa.
takze moje riesenie je, ze ked som k niecomu "nutena" (staci moj vnutorny tlak) a mne sa to nazaoj nechce, alebo to nezvladam, je lepsie sa na to vykaslat. Ak nevladzem upratovat, neupratujem a nenutim k tomu nikoho ineho (jasne, ze tu to je aj o deleni povinnosti). Ked chcem ist na prechadzku a niekto povie, ze nema chut ist so mnou (musim mu dat ale najprv sancu to urobit), tak idem sama, alebo sa dohodnem, ale vecne.
Svetluska, jasne, ze kazda situacia je specificka a aj osoby a cas a miesto a chut a nechut.. bolo to skor na zasmiatie Ono to prestane byt smiesne, ked take odpovede zacnes dostavat pravidelna a na hociaku cinnost
vtedy kuk do svojej duse, co by ona chcela, nechat ju byt tym, cim chce a dovolit to ludom aj okolo seba. lepsie riesenie fakt nepoznam ...
niekedy to zrejme moze znamenat, ze sa cesty ludi rozchadzaju, ale zvacsa sa aj nove nachadzaju.
ono zvacsa ma clovek asi v nejakom steretype obavy opustit zabehany kolebeh a potom sa nai nedozvie, co nove, lepsie a krajsei mohol vytvorit .... a nemusi ist hned o rozchod.
asi najdolezitejsia je ta vnutorna sloboda (citali ste niekto mylsim majas prispevok o tom, ako zvada deti bez manzela, ked nema na vyber ?), potom sa dycha a tvori v hocijakom vztahu, praci, cinnosti ovela efektivnejsie a bezproblemovejsie. a to nie je len moja skusensot. Fakt to tu vela ludi aj pise, len mozno inymi slovami, vsak ?
Ja mavam depky, ale teraz mam taku dobru naladu a citim, ze si ju chcem udrzat.. som z tych, co by najradsej stravili krasny vikend vo dvojici, ale tiez to nie je asi stale mozne, niekto potrebuje viac osobnej slobody aj vo vztahu, niekto si bez toho druheho nevie predstavit den.. my sme taky mix.. obcas sa hnevam, ze sa mi nevenuje, obcas mi to ani nepride a je to prirodzene... takze som si naplanovala nejaky vikendik s kamoskami... a je nam fajn.. spokojni vsetci...
no vidis, ake to je jednoduche a mozno, cim statsnejsia a vyrovanejsia budes ty, mozno tym skor zacne mat ten niekto zaujem ....
Myslim si, ze aj tak je to stale o tych dvoch.. mne to vyhovuje aj tak, AK ty adekvatne venujes cas mne.. lebo tak ako ja davam priestor tebe kedze si mozno s tych co radi byvaju AJ sami, tak ty musis akceptovat to, ze ja zas som z tych, co chcu cas travit AJ spolu.. ak mam travit cas len s kamoskami, kolegami atd atd, tak nepotrebujem partnera Takze asi je to stale o tom istom, najst tu "rovnovahu" a nemat pocit, ze len jeden z dotycnych robi "nieco" pre vztah.. a toto je to, co nie je prave jednoduche.. este sa mam vela co ucit, ale este ze mam pozitivne zivot vidiace kamosky aj ked su obcas daleko...
este som citala niekde jednu velmi mudru vec: snazit sa aby vnutornym zamerom ludi bolo to, co je nasim cielom.
nie samozrejme nejakym podlymi trikmi, ziadny natlak, klamstvo, .... proste snazit sa vytvorit cosi, co nas posunie do situacie, ze ten druhy zrazu sam od seba chce splnit nase zelanie, je to pre neho dobre a nakoniec z toho maju obaja radost.
Nie je to vzdy jednoduche, ale je pre to priam nutne, aby bol clovek nad vecou, skoro ako nezavisly pozorovatel, lebo len vtedy ma sancu vidiet tu "jedinecnu moznost", co niekedy ludia nazyvaju aj 200% riesenim (zopar prikladov bolo aj v knihe o Sonrise).
Tak toto je taka hustota myslienky, ze podstata je za oponou.
Poznate to, nie? Deti sedia pre oponou a nic sa nedeje. Az sa zacne smiat par deti a ostatne spozorneju a smeje sa cela sala. A to len preto, lebo spoza opony vykukne noha s priiilis dlhou topanku a po case vybehne saso a prostredie ma pripravene .
Tak isto aj ta myslienka len tak vytrci nozicku aby nas nachystala na prijatie myslienky :-}.
snazim sa, snazim .... ale skor sa asi pojdem pozriet za tu oponu, lebo inak ...
Ahojky Matilda ... vitaj...
hm, AKO by tvoj drahý zareagoval, keby si mu na rovinu povedala: "Keď mi ty s tým nepomôžeš a ja to sama nezvládnem, vadilo by ti, keby som si na to zavolala suseda (brata,kolegu,známeho...) ?? "
A potom by si sa mala pekne okolo toho ochotného suseda,brata,kolegu... :
Pohlo by to s ním ?? Akým smerom ?
Ahoj Matidla (krasny nick
)
s chlapmi je to tazke....na kazdeho plati nieco ine, ale vseobecne na vsetkych plati porovnavanie - ako nahle su postaveni do pozicie ty si taky, vies toto, nevies toto a ten chlap to vie, je taky a taky...nejak ich to nastartuje....
ja uz dlhsie pouzivam take nepriame poznamky, narazky na kvality inych chlapov - nasich susedov, kamoshov a to ho vzdy chyti pracovny krc, bezi pre vrtacku, chce stihnut vsetko za jeden den a aj ked robotku pomrvi (nie je moc zrucny, chyba mu prax), vecer si ufka, jaky je uzasny, jak to zmakol a ze som ho ani nepochvalila....no ale urobi, co treba....
drzim Ti palceky, nech si najdes na neho fintu....je to smutne, ale vacsina zien musi pouzivat kadejake zlepsovaky, finty a intrigy, ustupovat, aby muza dostala do pozicie, do akej potrebuje....ked oni "hlupackovia" to nevedia sami CEST vynimkam...!!! nemyslela som to zle
Toho mojho to nenastartuje praveze naopak.. je to kritika na jeho stranu, chlapi su jesitni a byt nepriamo ci priamo kritizovany prirovnavanim k niekomu inemu nie je vzdy ten pravy kluc... mne by na to odpovedal, nech teda zavolam suseda, ked je taky SUPER
a ja by som to urobila
sweetberry som pochopila, ze si rozvedena?
Dievčence,ja si myslím,že to tak asi bolo vždy.Obzrite sa dozadu do ďalekej minulosti.Myslíte si,že by sme tu boli,keby muži nahrádzali matky?Vymreli by sme už dávno.Ono je to tak,chlapi si nevážia toho,čo majú doma,maximálne sa spoliehajú na svoje ženy a až keď nás stratia,tak poznajú,čo v nás strácajú.Oni vedia,že to spravíme,vedia,že často dokážeme aj nemožné.Myslíš si že keby mal od začiatku doma nejakú krehotinku,správal by sa k nej tak isto?NIE!Jednoducho vie,že to dokážeš,tak načo sa obťažovať.Nie som nijaká feministka,ale tiež sa musím doma dobre vytočiť a potom ma prepadajú takéto myšlienky.
Mas pravdu Naomi . Zacne nam chybat az, ked to nemame.
Pridávam sa k tvojmu názoru, fakt zaberá to na leňochodových gaučoležuchoch
!
Ja mám takého otca, že vždy musela urobiť všetko mama, keď bolo treba niečo prerábať a tak. Všetko musela zorganizovať, pripraviť a aj urobiť, resp. majstrov zaplatiť a otec ešte aj nadával, že NA ČO SA TO VôBEC MUSÍ ROBIŤ. Takže si viem predstaviť, aké to máš doma. Ono si proste buď zvykneš, alebo sa zblázniš. Ale na to sa zvyknúť nedá ... jednoducho to musíš "prehryznúť" a ísť ďalej-nájsť na ňom niečo iné pozitívne
Ahojte, som tu nová a potrebujem sa posťažovať. Možno robím chybu ja a preto vás poprosím o radu. Som vydatá 8 rokov, mám dve deti v predškolskom veku a silného manžela. To, že je silný píšem preto, že keď som ho prosila, aby mi urobil 3 trojmetrové chodníčky na záhradke z cestných obrubníkov, ledva mi urobil jeden a úplne kľudne ma nechal, nech si ďaľšie dva urobím sama. Že tie obrubníky sú ťažké takisto aj pre neho ako aj pre mňa a že on žiadne chodníčky nepotrebuje. Aj v minulosti, keď sme niečo v byte prerábali, nechal mňa prenášať skrine atď. Ja strašne túžim po tom aby prevzal iniciatívu pri takýchto ťažkých veciach, ale on sa už asi nezmení. Pokračovať budem neskôr.... zatiaľ pá