Poznate hemangiom ?

Michaelka,môjtybože,také malé dieťa a taký problém.Neviem poradiť,ale aspoň držím všetky palčeky,aby sa ti podarilo princezničke pomôcť,hlavne sa nedaj odbiť ani uchlácholiť.Samozrejme,že malá bude mať problémy nielen fyzické,ale hlavne psychické,viem z vlastnej skúsenosti,ako fyzický handikap dokáže pobabrať sebavedomie dieťaťa s následkami na celý život.Pohni nebom a zemou a pomáhaj jej,ale aj píš,čo a ako si pochodila,možno sa medzi nami nájde lekárka alebo zdravotná sestra,ktorá ti poradí viac. - ten patrí tvojmu

Hm, velmi mi je z toho smutno. No ak lekari nedokazu pomoct, musis sama, aj ked je to len davanim pozor v snahe zabranit urazu, a sebavedomim pristupom, aby necililo tvoje dievcatko lutost, ale nadej. Aj ked je to dlha a narocna cesta, drzim ti na nej silno palce.

ahoj michaelka. ked mal moj syn jeden rok (este ho vlastne ani nemal, "oslavili" sme ho az v nemocnici...) obaril sa asi 0.75 deci horucej vody. vyzeralo to kadejako, rozpisovat velmi nejdem - podstupil transplantaciu koze na vnutornom ohybe lakta pravej ruky. ked nas po 12 dnoch prepustali z nemocnice, poucili ma ako mam dat dolu obvazy z ruky, casti hrudnika a nohy. ako osetrovat ATB kremom ... akosi ma vsak nikto neupozornil, co sa moze s jazvou stat, ako predist vytvoreniu zhrubnutej jazvy. nemala som s tym skusenosti a spoliehala som sa na rady odbornikov ... vysledok je taky ze na ohybe lakta ma dost velku, skaredu, pokrcenu, hrubu kozu, zatial cervenu. skvrnu velkosti asi 10-korunacky ma aj na krku. nastastie vsak tieto miesta nie su bolestive, nesposobuju mu ine zdravotne problemy. syn ma teraz dva roky, minule leto sme jazvy museli skryvat pred slnkom, tento rok uz moze ponosit aj kratky rukav, slniecko by mu uz na jazvy nemalo uskodit - ked ho budeme rozumne davkovat ...

michaelka, velmi zalezi na povahe dietatka, aj na tom ako sa k tomu stavias ty. syn sa tesi skoro zo vsetkeho z coho ja. teraz po roku natierame rucicku uz len 2x denne, aby bola pokozka pruzna. ideme na to s usmevom, necham ho nech mi pomoze, tesime sa ked je natreta a ovoniavame ci masticka smrdi, alebo vonia ... proste okolo toho spravime tolko divadla kolko je nutne. vela ho nechavam od mala behat naheho (nemame sice doma extra teplo) - pre mna je dolezite aby tu ruku vnimal tak ako je, aby sa nehanbil. aby mu boli prijemne dotyky ked sa stiskame. mam pocit ze s tymi jazvami maju najvacsie problemy svokrovci - ked k nim zajdeme na navstevu a len co sa spytaju ako sa mame, hned zacnu rukaviky vytahovat, to mi je velmi neprijemne, akoby to bolo najdolezitejsie na svete ...! budu ochkat a pytat sa ci mu to dam zase operovat na plastiku, ako mu to chcem vyliecit ...

kedysi boli tie jazvy vacsie a velmi bolestive, takisto aj jeho spomienky na nemocnicu. trapilo ma, ze musel uzivat lieky na utisenie bolesti, svrbenia alebo nervozity. pisala si, ze s bolestivostou rucicky mate stale problemy s obmedzovanim hier ... drzim palceky nech sa vam dari. som velmi rada ze mate vidinu, ze sa to do buducna zlepsi, nas totizto caka bud radikalne riesenie - alebo zmierenie sa so stavom. (nam so synom to momentalne vobec neprekaza, no viem si predstavit ze pubertakovi hoci aj "s vychovou k hodnotam" to nemusi byt az tak jedno ...) drzte sa, obe vieme ze su nase deti v pohode - aj ked to nasu maminovsku dusu trochu skrie ...

S hemangiómom som sa veruže nestretla, ale nevieš jej zabezpečiť nejakú tenučkú rukavičku na to? Hoci s odstrihnutými palčekmi - nakoľko sa to dá? Len kvôli tomu piesku a celkovo zvedavosti takéhoto drobca... Na ľudí kašli a tak ako radí Ariesa, živ v nej to, že je to prirodzené.
Mne sa ako 9-ročnému decku stalo, že som vhupla rovno do trojek okuliarov. Našťastie mínusy. Nevidela som nič. Ani z prvej lavice na tabuľu. A aj napriek okuliarom sa mi to polrok čo polrok zhoršovalo, až mi to okolo 18-tky ustalo na 7 dioptiách. Hrozne som trpela, že sa mi budú smiať. No nakoniec to vypálilo tak, že som bola ako rarita a každý si tie moje okuliare skúšal a bola som - nechcem použiť slovo obdivovaná, ale neviem, čo by sa tu hodilo - že mám také silné "škuľky". Nikdy sa mi nik nevysmial.

A čo sa týka tvojho drobca Akira, ja som hnusnú jazvu získala v 18-stich - pri autonehode. Rovno na pleci. Mala som tam dieru až po kĺb a zhojila sa hnusnou jazvou. Bola hrubá a akonáhle mi bolo trochu chladnejšie, sfialovela. Hrozne to pútalo pozornosť a dokonca sa mi tak hnusila, že som si po nej len s premáhaním počas sprchovania prešla žinkou. 2 roky som sa jej ani nedotkla lebo mi bolo na vracanie. Teraz, po 13 rokoch je sotva viditeľná. Mladučký organizmus sa zhojí tak, že chalanovi už v puberte nebude tie jazvy takmer vidieť. To odkazujem tvojim svokrovcom, lebo tebe to očividne vysvetľovať nemusím.

Plus ešte: na takéto koloidné jazvy existuje akýsi gél...

Ja mám dcérku s hemangiomom na líčku. Vývoj sme mali úplne rovnaký ako u Tvojho synceka. Najprv to bolo len malá bodka, ktorá postupne dorástla na riadnu "hrču". Tie pohľady ľudí - no des. Ešte dnes je mi z toho zle .

Ale postupne sa hemangiom naozaj začal strácať. Okolo roka bol ešte dosť vystúpený, ale povrch mal taký šedý nádych. Teraz má Bambuľka 5 rokov. Hemangiom nie je vôbec vypuklý, vyzerá ako modrinka . Niektorí ľudia sa teraz pre zmenu pýtajú, kde sa udrela .

Spätne som veľmi rada, že sme nepodstupovali žiadnu liečbu (a hľadali sme všade - kožné na Kramároch, plastika v Ružinove...)

Keď bola dcérka bábätko, mala som obavy ako jej to vysvelím, že sa jej budú deti smiať... . Dcérke som vo vhodnom veku vysvetlila, že je to "bozk anjela" (aj tak sa hemangiomu hovorí). Preto jej deti "závidia". Dokonca si jej kamarátky niekedy hemangiom na tvár aj fixkou dokreslia .

Mám pocit (ale to je len subjektívne), že sa dcérke hemangiom lepšie stráca v zime. Akoby chlad cievky sťahoval a oni sa späť toľko nerozťahovali. Ale možno je to len môj pocit.

Držte sa a prajem dobré nervy - budete ich pri zvedavých pohľadoch potrebovať .

aj vy sa drzte, my nad pusinkou mame tiez iba sinavy fliacik, ktory uz ani poriadne nevidno,ked sa lepsie neprizries a ktovie ako by to dopadlo keby sme nepodstupili liecbu laserom-no ved to uz je jedno hlavne aby sme boli zdravi.

Ahoj michaelka,
moj syncek ma teraz 14 mesiacov. Ked sa narodil, nic nemal, po dvoch tyzdnoch sa mu zacala na cele objavovat biela skvrna ked plakal a bol cely cerveny. Postupne to zacalo rast, az to narastlo na poriadnu hrcu naplnenu krvou. Vyzera to ako "roztek" certika. Diagnoza bola hned hemangiom. U nas v UK akukolvek liecbu ci chirurgicky zakrok zamietli. Ked sme boli na SR, pediatricka nas poslala do chirurgickej detskej ambulancie, mily pan doktor nam vsetko okolo toho vysvetlil a navrhol, ze ked chceme, moze sa to chirurgicky odstranit (v uplnej anestezii), vraj ta "zilka" sa len vyberie a je to. Lenze manzel (Dr.no nie detsky) nesuhlasil s tym, aby par mesacny syncek isiel pod celkovu narkozu, tak sme to vzdali. Vela ludi nam povedalo, ze ked bude mat jeden rok, zacne sa to same vstrebavat. Ked mal rok, trosku sa to zmensilo, ale este nezmizlo. Moja mamina ma na SR dobru znamu lekarnicku, ktora jej odporucila taky krem, ktory mame pravidelne natierat na hemangiom a ten pomoze vstrebavaniu. Tak neviem, ci to zmensenie nastalo same dovrsenim jedneho roka alebo tomu dopomohol ten krem. Vola sa Traumeel S mast (50 g mast na natieranie), ale neviem kolko stal, tusim okolo 200 korun.
Mimochodom, lekar povedal, ze keby prislo k nejakemu urazu, ze sa hemangiom otvori a bude krvacat, treba to len stlacit a utekat na pohotovost.
Drzim palceky
Ayosh

Kocky, chcem vam po roku povedat, ze nas hemangiom sa o polovicku zmensil . Maly uz ma 2 roky, dufam, ze to cele nebude dlho trvat a zmizne aj zostatok.

Ayosh

Ahojte vsetci hemangiommi skusani aj ja vam napisem ten nas pribeh, ktory nie je ani velmi odlisny od tych vasich. Aj my sme si priniesli z nemocnice kranse zdrave babatko, so skkvrnkou na chrbatiku a rucicke. Mysleli sme si ze aha to budu asi materske znamienka, hlavne to na chrbatiku tak vyzeralo, len bolo cervenkaste. Postupne sa zvacsovalo na taku sosovicku ale nehnedlo ostalo cervene. Dnes je velke (vlastne velkz lebo je to hemangiom)asi ako 1 cent ale takyto velky je uz asi tri mesiace. Na rucicke je taky podhovastejsi, no nastastie je lokalizovany na lavej rucke na predlakti, takze hadam take riziko ze si ho maly porani nie je. No a do tretice mame este jeden na chrbatiku, no skor na boku ale ten je zo vsetkych najmensi a vytvoril sa nejneskor. Takze nas ten anjel vybozkaval az az Pediatricke mi takisto odporucala nic s tym nerobit, ze sa to samo vstrebe do dvoch- troch rokov, no uvidime. No na tu masticku sa pojdem spytat aj ja. Hlavne na tom chrbatiku je to dost velke a tam hrozi asi najskor ze si to moze poranit alebo aj ja. Ked ho kupkam tak len velmi jemne mu po chrbatiku prechadzam rukou aby som mu to neporanila. No zatial mu to nejak neprekaza, akurat na tej rucke je to teraz v lete vidno a tiez sa ludia vypytuju co to tam ma. A ked im odpoviem ze hemangiom tak sa len cuduju co to preboha znamena... ja im len odpoviem optimisticky, nebojte to raz zmizne. teda aspon DUFAM! majte sa krsnaucko a prajem rychle miznutia.

CAUTE.MI TO MAME NA TVARI MEDZI NOSOM A OCKOM.MALICKA MALA 2.5 MESIACA KED NAM TO ZA HODINU VYRASTLO.Z NICOHO NIC.ZIADNA SKVRNA TAM NEBOLA PROSTE NIC.A ZRAZU TAM MA HRCKU.BOLO TO BLEDE TELOVEJ FARBY.AZ PO 3 TYZDNOCH SA TO ZACALO ZAFARBOVAT DO FIALOVA.UTEKALI SME K LEKARKE A HNED NA DETSKE A DO NEMOCNICE NA POZOROVANIE.VZALI NAM KRV,MOC A SPRAVILI VSETKY VYSETRENIA.CEZ VIKEND SA TO TROCHU ZMENSILO A TAK NAS V PONDELOK POSLALI DOMOV S TIM ZE NEVEDIA CO TO JE A AKO SA TO BUDE SPRAVAT.DOSLOVNE SOM SI PITALA ULTRAZVUK ALE ZE VRAJ ZBYTOCNE ZE VYSLEDKY SU O.K. O DVA DNI SA TO ZASE ZVECSILO.DALSI LEKAR NAS NA MOJU ZIADOST POSLAL NA ULTRAZVUK.TAM MAME OHRANICENY UTVAR ALE NEVEDELI CO TO JE.BOLI SME NA KOZNOM,NEUROLOGII A OCNOM.NIKDE NAM NEVEDELI URCIT CO TO JE.AZ NA PLASTICKEJ CHIRURGII NAM POVEDALI ZE SA TO SPRAVA AKO HEMANGION.TREBA TO SLEDOVAT.TO JE PRE RODICA FAJN "PODPORA".CAKAJ A SLEDUJ AKO SA TVOJMU DIETATKU ZVECSUJE "HEMANGION".NIEKTORI LEKARI SA SPRAVAJU AKO KEBY SME ICH OBTAZOVALI.ZA NASE PENIAZE.MA NIEKTO TAKU NEMILU SKUSENOST.MYSLIM TIM ZE TO JE PRI NOSE A OCKU.

Tiež chcem povzbudiť všetky maminy, ktoré majú takýto problém u svojich detičiek. My máme hemangióm na chrbátiku na lopatke, je veľký asi ako jedno euro. Začal rásť pár týždňov po narodení, okolo roka bol už aj dosť vypuklý - dal sa nahmatať aj cez oblečenie. Nikdy sme to neriešili, jediný krát sme s tým boli u kožnej, tá odporučila len sledovať. Pomaly to začalo ustupovať až okolo troch rokov, zdalo sa mi, že sa trochu sploštil. Neskôr, ked som prstami roztiahla pokožku, kde je hemangiom, tak už tam pomedzi to červené pekne presvitala biela kožtička. Teraz má malá 4rôčky a je to už také fľakaté, niekde ešte červené uzlíky, niekde už zdravá koža. Je pravda, že sa to nedá porovnať, ked má dieťa hemang. na tvári alebo inom viditeľnom mieste a ked je to na chrbátiku ako u nás. Sama som si ani neuvedomila, že malá o ňom v podstate nevedela až do svojich troch rokov - ved kto si vidí na chrbát. Až raz sa holá predvádzala pred zrkadlom a zrazu jej len vybehli očká : To čo za bibi mám na chrbátiku? Ani neviem, kedy som spadla! Tak som jej len povedala, že to je už staré bibi, že zmizne, ale to potrvá. Tak dúfam, že budem mať pravdu.

Ahoj NEISTOTA...., chcem Ti len napísať, že môj syn (15 msiacov) má hemangiom na pravom viečku očka. Začal sa mu tvoriť mesiac po pôrode a narástol do 0,5 cm. Je malinký, ale je ho vidiet až príliš. Pochodila som rôznych lekárov, či už očných alebo kožných, dokonca v BA sme boli( my sme so ZA), ale všade len radili čakať, pretože u neho je to len estetický problém. Nebráni zraku. Jedna lekárka nás posielala na injekciu diphrofosu, ktorá by mala hemangiom spľasnúť, ale tam bolo nutné aj CT, či náhodou mu cievky nezasahujú do iných vnemov. Ale razhodla som sa a tak som šla, bolo to v BA na Kramároch. Prišla som a zas a dookola, že treba radšej čakať, že je mu to neprekáža a bla bla....Tak len čakáme, nik s tým nechce nič robiť, ale už som si nato zvykla. Dnes som bola na kontrole u kožnej lekárky a tá mi hovorí..." jééj aké to má už maličké"...čo mne sa nezdá, ale nevadí. Povedala, že sa už vstrebáva, tak uvidíme....
Inak ja si myslím, že je to dedičná choroba, lebo u nás v rodine, ked sa narodí dieťa, tak hemangióm je súčasťou telíčka, až na to, že každý je na inom mieste.... prajem všetkým veľa trpezlivosti....