pozvanie na kávu

Vsetko je na tebe, ako tuzis po komplikaciach. Nie s manzelom, ale sama so sebou. Vsetky tie sympatie ... tam stale su, prepokladam, ze na oboch stranach. Laska je nadherna, ale aj bolava.

Myslim si ze nemas preco odmietat.Poznali ste sa davno,mozno chce pokecat o student.casoch,mozno o zivote a mozno ty si vela namyslas.A tvoj muz ak to tak povie ze si ta ....hmm ,radsej sa nevyjadrujem..
Na tu kavu chod!!

Ked tu debatujete o kavicke tak si predstavte toto,
moj muz isiel na sluzobnu cestu do Pariza a ked chodil po ulickach tak snival ako tam volakedy byval lebo tam studoval a koho vraj nestretol jeho staru frajerku aj s jej babom ako si isli po ceste. No tak Pariz je az tak maly ze sa naaaaaaaaaaaahodou stretli na ulici. Tak ho ta pipka pozvala na kavicku a on aj naozaj isiel k nej domov.
Jej manzel bol doma a tak sa predstavili a on ich nechal v obyvacke aby si pospominali na state casy.
Momentalne sedime pri svojich computeroch a manzel mi tu rozprava ako to vlastne bolo.
Co vy na to?!

Tak, takéto problémy sú pre mňa veľká neznáme.Ešte v auguste som si spomenula na bývalého spolužiaka zo ZDŠ a cez internet som ho vypátrala. V práci nebol, ale nechala som na seba kontakt cez sekretárku. Po týždni sa ozval bol nadšený a ja tiež.Dali sme si rande v kaviarni od 16.00 do 20.00. Keby sme nemali obaja aj iné pouvinnosti, tak by sme tam sedeli aj teraz. Verte mali sme si čo povedať, bolo to stretnutie obohacujúce a dojednali sme si aj ďalšie.Prišla som domov nabitá energiou,pochválila som sa manželovi a on bol rád, že ja mám radosť.Neviem si predstaviť, že by mi manžel niečo nariaďoval, prikazoval, zakazoval a pod.

Tazko radit v takejto situacii, ja len poviem, ako to vidim ja. Prave vcera som bola s kamosom-poznaju sa cele rodiny-na motorke, uz dlhsiu dobu mi slubil, ze ma prevezie, tak som neodolala a moja polovicka o tom vedela, nebranila mi, skor sa tesila, ze chcem nieco nove vyskusat. Samozrejme sa to neobislo bez odkazu pre nasho kamosa, aby daval na mna pozor a vratil ma v poriadku
Moj nazor je, ze ak clovek chce spravit nieco...tak to spravi a nepotrebuje na to pozvanie na kavu a ak partner toho druheho drzi v klietke...tak ho rychlo strati a to by si mal Tvoj muz uvedomit.
Vazenie zabija lasku a vztah je o dovere Teda takto je to u nas
A asi by som sa stretla, lebo by som chcela mat v situacii jasno a fakt so mozete pokecat o skole a minulosti
Ja mam tiez takeho spoluziaka a prekecali sme spolu hodiny a sme super kamosi a spriatelili sa aj nase rodiny. Ved vravim, je to o dovere
Drz sa a urob co citis.
Zuzana

Clare, na káve neni nič zlé. Kľudne choď.
On má priateľku s ktorou žije, takže to ber len ako kamarátske stretnutie.
Píšeš, že z jeho strany zrejme o nič viac nejde, ale mohlo by... Clare, dávaj si na svoje city pozor, aby ťa neprevalcovali. Ak mu ide o obyčajné kamarátske stretnutie, je to v pohode.
Ak mu ide o niečo iné... možno si chce len užiť... býva 150km ďaleko a jeho priateľka by sa o tom nedozvedela tak ľahko. Pozor na to dievča, ak aj po tebe vyštartuje, nemusí byť za tým len úprimný záujem o nadviazanie dlhodobého vzťahu. Ale môže. To tak isto nevylučujem. Nepoznám ho.

Dievča, čo by si chcela ty? Chcela by si, aby bol voľný?

Ahoj, myslim si, ze ked Ti na tom/nom zalezi, nevahaj a chod, ked Ta pozve. To, ze mas velke ocakavania, najavo nedavaj, nechaj hovorit jeho. Viem si predstavit, ze Ti to neda pokoj, taha Ta k nemu nieco. Ja by som asi tiez nesla na kavu "len tak", zvlast, keby to bol chlap, musel by mi byt sympaticky a o nic by popritom neslo. No ako poznam samu seba, keby tam boli nejake sympatie a dostala by som pozvania, asi by som zdupkala
Chod, potom budes mat vo veci jasnejsie.
Manzelovi o tom hovorit nemusis.

Možno ti chce ponúknuť job. Možno si povedal, že to vaše priťahovanie sa preberie zblízka - a prídete buď obaja na to, že celé tie roky snívate o niekom, kto už neexistuje, alebo naopak...Písanie cez net je o niečom inom ako stretko naživo. Možno potrebuje nejaké info o niekom ďalšom zo školy - s kým prichádzaš do styku častejšie. A možno zistíte, že na tom vašom spriaznení duší niečo bude a budeš mať platonicko - šteklivý vzťah v teoretickej rovine, do ktorej sa budeš utiekať v dňoch beznádeje... A ešte stáááášne veľa MOŽNO!

Nejdeš sa s ním hneď vyspať - teda, aspoň tam nejdeš hneď s týmto zámerom... možno?...chichichi! To by bolo: šálky nedopitej kávy by ste zhodili na zem a roztočili to priamo v kaviarni - to by bol obraz!

Budem čakať, ako tá káva dopadla. Myslím, že tu nie som sama, že babenky?

Pozvanie bolo jednoznacne formulovane. Na kavu. Jedna kava este nikoho nezabila. Aspon sa o tom v medicinskych forach nikde nepise.
Zivot ponuka sance a je lepsie jednotlive kapitoly uzatvarat vyriesene, nez ich ponechat otvorene a la naveky. Ved mu nepadnes hned k noham. Ak to prebehne v medziach slusnosti, nemas co stratit, nikto ti nemoze nic vycitat a ty najdes vysvetlenie na toooooooooooolko otazok, ktore sa ti teraz viria hlavou.

Prepáčte, kočky, mala som skúsenosť ešte pred pár rokmi, z prvého manželstva:
do mesta prišiel spolužiak, s ktorým ma spájalo tuhé priateľstvo, nespali sme spolu ani počas školy a ani po nej, nemala som kedy... . Chalan ako hora, strašne milý, múdry, v očiach ohníčky....poviem vám, keby som vtedy mala viac odvahy... Stretli sme sa vlastne po 10 rokoch, keď som mala 15, odišiel bývať do Čiech. Zavolal mi, či nemám čas, že je v meste a v pizzerke je mu samému smutno...Môj ex ho poznal, vedel kto to je, čo robí, s kým žije...Keď som zdvihla telefón a počula jeho hlas, roztriasli sa mi kolená, vyschlo v puse a z očí sa mi rinuli slzy, ako pubertiačke...samozrejme, že so povedala jasné, veď je to iba káva...lenže vtedymanžel zasiahol a povedal: Chce sa s tebou vychrápať, nič iné, čo si o sebe myslíš? Keď ťa uvidí takúto tučnú, čo si myslíš, že spadne na riť???
Čo myslíte, išla som? NIE.
Rok nato som vtedymanžela vykopla z domu a čo myslíte, komu som zavolala??? Ano, bývalému spolužiakovi. Išli sme na kávu do fajnovej kaviarne, povedal, že som nádherná a strašne ho mrzí, že sa neozval...Vytiahol peňaženku a ukázal mi fotky svojej ženy a syna. Odľahlo mi. Nechcel sa so mnou vyspať, naozaj chcel ísť len na kávu. Trochu som zosmutnela, no keď som videla, ako mu žiaria oči, keď hovoril o svojej rodine, priala som si, aby aj mňa také niečo stretlo.
A čo myslíte, stretlo? NO JASNÉEEEE, síce trochu neskôr, ale predsa.
Keď je spolužiak teraz v meste, dobehne k nám, dáme si kafe, pokecáme, minule privliekol aj rodinu...jeho žena je malinkatá, jemu tak pod pazuchu a pripomína mi slniečko. Na moje prekvapenie sme sa skamarátili.
Asi jej zajtra zavolám...alebo jemu?

....myslím, že v živote treba nielen riskovať, teda ísť na kávu s tým, že sa to muž nedozvie, lebo si mylsím, že tvoj muž by nesúhlasil ako milión iných mužov na tejto planéte...aj Hamel raz v jednej relácii na otázku, či je žiarlivý a či by mu nevadilko, keby išla jeho žena s kamarátom na kávu, trebárs by to bol kamarát z detstva, tak povedal, že vadilo a ako!...nerozumie, o čom by sa tam mohli baviť a ak sa chce len tak porozprávať, tak to sa môže aj s ním s Hamelom...takže, ja by som na tvojom mieste šla....a šla by som aj na mojom mieste....

clare , dievčata síce radia že choď a tak a verím že to aj veľmi láka , ale ty budeš musieť znášať všetky riziká tak ako píšeš. Rozmysli si všetko a nerob nič čo by si potom ľutovala.Bývaš u svokrovcov a hneď o pár domov vedľa rodičia. Máš žiarlivca doma a mnoho iných tebe dôverne známych skutočnosi by ti malo hovoriť zváž to.Clare viem len jedno že žena stretnutia prežíva úplne inak ako muž a ak sa to stretnutie uskutoční a bude také aké si čakala on odíde a ty budeš každú minutu sa utápať v spomienkach ale on to tak cítit nemusí, budeš opäť len sklamaná. Zdá sa mi že od toho stretnutia očakávaš viac ako len kávu a ja sa ti ani nečudujem, doma máš chlapa ktorý tak ako sama píšeš v inom blogu ,,že sa nemal nikdy ženiť a mať deti". Tak veľmi by som ti dopriala aby tvoje srdce žiarilo láskou k mužovi a aby to bol presne typ muža ktoré tvoje srde tak veľmi potrebuje. Clare len ti chcem dať možnosť nazreť na možnosť isť na kavu so spolužiakom aj s iného rohu. Clare určite by si mala celú situaciu riešiť ale nemyslím že by si mala začať kavou so spolužiakom. Clare obdivujem ťa že to všetko doma znášaš a kým naberáš odvahu odpovedať kladne na pozvanie naber odvahu a začni rozoberať svoj život a odpovedz si či chceš takto prežiť život. Viem prečo ti to píšem , prežila a preživala som to čo ty ale dokázala som si odpovedať na otázku mojho ďalšieho života. Bolo to veľmi ťažké ale teraz som veľmi šťastná. Clare moc ti držím palčeky a

Neviem prečo by si na tú kávu nemala ísť.Verím,že by si sa na to stretnutie veľmi tešila,však stretnúť známeho človeka po toľkých rokoch je úžasné.Ja som mala to šťastie,že som sa tento rok stretla dokonca s bývalým frajerom po 20 rokoch.Mali sme si na tej káve 3 hodiny čo rozprávať.A vôbec nič z toho nevyplynulo,aj keď by si možno niekto mohol myslieť.A môj muž ma v tom iba podporil.

Jej manžel sa správa hulvátsky, len aby nedopadol podľa hesla: kto chce kam, pomôžme mu tam.

A Clare by som sa vôbec nečudovala. Žiť v neustálom strehu nedať mu zámienku, to je veľa aj na koňa. Raz príde do takého štádia, že podľahne človeku, ktorý jej prejaví čo len trocha náklonnosti a pochopenia. Ja sa týmto vyhrážam svojmu mužovi: ak mi príde do cesty hoci aj nejaký pajác, ktorý ma bude systematicky spracovávať rečami o tom, aká som úžasná, podlomia sa mi kolená a manželstvo je v riti. Lebo od neho som takéto niečo za 13 rokov nepočula ani jeden jedinký krát.

Mám kamošku, ktorá bola roky rokúce napádaná takto zo strany manžela a pred pár rokmi si našla "kamoša". Takto to ťahajú spolu už roky rokúce, hovorí, že v živote chcela mať presne takýto vzťah s manželom, ale nech robila čo robila, furt nebolo nič dobre a bola kurva. Najlepšie na tom je, že ju podozrieval hádam so všetkými možnými aj nemožnými týpkami čo sa okolo nej mihli, len akurát tohto človeka akosi do kruhu jej "možných" nezahrnul. Tomu vravím paroháč!

Milá Clare, súhlasím s Miciatkom. Vieš, čo môžeš očakávať, ak to pozvanie príjmeš a buď si istá, že aj keby ste sa stretli v inom meste, aj tam sa veľakrát nájde niekto, kto pozná teba alebo tvojho známeho a uvidí vás spolu na káve. Mám láskavého manžela a viem, že je to iná situácia, ale tiež som dostala pozvanie na kávu od bývalého kolegu, ktorého som naozaj poznala len z "videnia", z iného oddelenia. Stretli sme sa po rokoch v nákupnom centre, práve som išla od kaderníčky(asi to bol super strih na tej hlave ) a on sa mi prihovoril. Myslím, že ani nevedel ako sa volám a ja som si tiež nevedela spomenúť na jeho meno. Pozvanie som odmietla. Predstavila som si ako by reagoval manžel. Možno nijako, ale v tichosti by ho to "žralo". Predstavila som si ako by som prijala ja situáciu, že manžel by išiel na kávu.....
Clare, každý si nesieme zodpovednosť za svoje rozhodnutia.Ponuka je iste lákavá, hlavne ak si rozumiete a roky píšete,no nie každé lákavé pokušenie stojí zato. v Tvojom prípade si myslím, že si zbytočne komplikuješ situáciu, v ktorej si a zrejme si len priťažíš, lebo to bude voda na mlyn manželovej žiarlivosti. moja priateľská rada je - nechoď. držím prsty.

Mila Claire. Ak ta tvoj muz sustavne ziarlivostne ubija, no pritom nema dovod, za tie vsetky urazky si s uplne cistym svedomim na tu kavu chod.
Sprav tak, ako to chces ty. Nie pod natlakom manzela, ale zo slobodnej vole.
Lubis svojho muza vobec? A ze si skomplikujes zivot? Nuz si atraktivna, tak nech si tvoj manzel uvedomi, ze ta nemoze vlastnit, moze si ta jedine ziskat na svoju stranu. Ale nie hulvatskym spravanim.

....ale žiarlivec hovorí všetko preto, aby ťa zdeptal...aby si nikam nešla, sedela doma a on aby mal kontrolu nad tebou...za mnou raz prišla svokra a povedala mi, že ak budem chcieť ísť niekam sama bez môjho muža, nikdy mi nepostráži deti...lebo žena má sedieť doma, s teplou večerou čakať na muža či príde z krčmy, alebo od frajerky....a on bol možno vychovávaný v tomto duchu...skrátka, chodím...chodím na kávu, zabaviť sa, na stretnutia...lebo, žijem život aký ja chcem, stretávam sa s kým chcem a môj muž to musí akceptovať, tak ako ja akceptujem jeho "výlety"...a paradoxne ma podvádzal počas takej legálnej činnosti ako je škola...vieš, takto ako chce tvoj muž aby si žila sa nedá tomu, ktorý túži po niečom inom...a ak sa nevzoprieš, tak za chvíľu ťa nepustí ani do obchodu samu....a na tú kávu choď, aj keď niečo od nej očakávaš...lebo ak by ti aj jasne dal najavo, že nemá záujem, že mu ide len o kávu...len vtedy sa poučíš a pochopíš absolútne na vlastnej koži, ako sa veci presne majú...inak budeš sedieť doma a umárať sa nad tým, čo asi chcel....a možno pochopíš, že to do koho si bola zaľúbená čo i len platonicky, vlastne nie je ten, koho si si vysnívala...to som sa niekoľkokrát poučila aj ja...a bolo je z najlepších poznaní môjho života...o pár chlapoch menej teraz snívam... a možno ti srdiečko poskočí a budeš mať šteklenie po celom brušku....ale aj keď s tým nič nemôžeš urobiť, aspoň zažiješ niečo, čo už potom možno nikdy....no neviem vzopri sa...nedaj chlapovi najavo, že mám nad tebou moc, je predsa tvoj partner, a možno sa všetko tak nejak po tomto stretnutí vyjaví, ako by si si ani nesnívala, skrátka, čas ukáže...

....ešte ma napadla jedna vec, ktorú som zažila včera v noci na disketéke...na ZŠke som bola zamilovaná do spolužiaka, klasika, aj som mu to povedala, lebo sa so mnou kamarátil, brúsili sme spolu sídlisko, a keď som mu to povedala, že sa mi páči, tým správnym tínedžerským spôsobom....povedal mi, že sa mu páči naša spolužiačka, že chce ju za každú cenu, ale vraj kamaráti môžme byť....stretla som ho včera....videla som ho síce už x krát, ale on ma nepoznal...až včera ma oslovil, vraj :"janka, pamätáš si na mňa?"...viete, ono to už nebolo to čo kedysi, nebol to milý chalan, s krásnymi hnedými očami s iskierkami v nich...ale pribratý, ošúchaný a hrozne opitý chlap, ktorý mi po pár týchto úvodných slovách a hlavne po 22 rokoch čo sme spolu vôbec nehovorili a nezdravili sa, navrhol sex!!!...dobre čítate....sex!!!....a napriek tomu, že absolútne nesúdim človeka podľa vzhľadu, ani podľa toho, kto sa ako zmenil po rokoch...mi to jednak v jeho stave, jednak v tom, ako mi to povedal pripadalo tak nechutné, že všetky spomienky na tú úžasnú platonickú lásku v sekunde zmazalo...to len na margo toho, ako trebárs môže dopadnúť to tvoje stretnutie clare s tvojím idolom....a aj preto si myslím, že by si na to stretnutie mala ísť.....možno práve dopadne podobne a ty prídeš na to, na čo ja....a možno nie

...panebože clare....pri tebe a takých ako ty, sa moje problémy zdajú ako nič...ja som dosť citlivý človek a som presvedčená, že dvaja ľudia, ktorí spolu žijú sa síce hádať môžu, lebo je normálne, že majú rozdielne povahy, ale ak si počas tých hádok nadávajú, tak medzi nimi nie je nič, ani úcta, ani vzťah, ani nič....nie som tu preto, aby som súdila, ale tvoj muž ťa nemá rád...neľúbi a nemiluje ťa...ak niekoho nemusím, môžem mu to povedať, ale nenadávam ani najväčším nepriateľom...toto by som nezniesla, aj keď paradoxne, neveru som zniesla, ale bitku a nadávky naozaj nie....ak si chlap neváži ženu a podvedie ju, tak potom ako sa dá pomenovať ten, čo bije a nadáva...tak ťa prosím, choď na tú kávu...tak ako si písala, čo horšie ťa môže stretnúť, ak na to príde?...okrem bitky a nadávok už neviem, čo môže byť horšie...bolí ma to aj za teba, fakt!

....a ešte skvelé, že si mu nezašila nohavice...nadávky dostaneš tak či tak...drž sa a hlavu hore...

To mi nieco pripomina Clare. Bola som uz asi 15 rokov rozvedena, ked som sa dostala ku tel. cislu svojho spoluziaka zo stradnej. Nevidela som ho 18 rokov, pretoze byvame od seba asi 2OO km a nechodil ani na stretavky. Zavolala som mu viac menej sluzobne a rozpriadol sa medzi nami krasny rozhovor. Ludia v nasom veku uz nenadvazuju tak lahko nove priatelstva, ale oprasit to stare...
Po hodinovom telefonate som sa pokusila ho pozvat a cuduj sa svete, prisial hned prvy vikend. No a od vtedy chodi kazdy uz dva a pol roka. No a momentalne sa rozhodujeme o termine svadby
Viem, bolo to prevelike stastie, tak si teda myslim, ze by si to pozvanie mala raz prijat. Nemusi to tak byt ako u mna, to sa ale nic nestane. Len sa viac krat nestretnete. Ale mozmo zistis, ze toto je ten muz, ktoreho si zasluzis

...zase raz panebože!!!...clare, s kým to žiješ?!...a prečo?!!!

Clare11, vyklop zo seba všetko, čo ťa ťaží. Pomôže to. A keď to vyklopíš, povŕtame sa v tom, poprečituješ si DOBRÉ RADY, upraceš si v hlave a poďho na KAFEEE.

Tak aby si vedela, aj ja ťa pozývam na kafču. Kedy dôjdeš do Košíc? Aby si to rozhodovanie mala ťažšie (dúfam, že ma uprednostníš pred fešných spolužiakom?- chichichi).

Ale nie, je to obludné, v čom žiješ. A je nás takých viac. Na to môžeš vziať jed. Každá minca má dve strany, ja si práve užívam tú odvrátenú. A tiež ma to ubíja... Káva s tebou by bodla, dievčička...

Clare,voľakto tu napísal,dovolia si k Tebe to,čo im dovolíš Ty.Podľa toho,čo píšeš Ťa už aj udrel / modrina pod okom ,nebolo by to prvý krát/ , nie si šťastná,tak s tým niečo urob.Vzopri sa,choď na tú kávu.Ak to niečo v živote zmení,tak to skús,hoci aj kávu.Možno to pohne ľady,nebude to on,kto zmení svoj život,ale Ty.Možno nie,ale to všetko závisí od Teba.Rozhodne by som šla.

Vidíš,Clare,skús sa vzoprieť a uvidíš,čo to spraví.Veď Teba to nebaví,stále žiť v tomto bludnom kruhu a myslím,že aj tá káva má byť len preto,aby sa už konečne niečo zmenilo.Možno že som moc veriaca,ale ja si myslím,že on to stále robí preto,lebo má málo sebavedomia a bojí sa,že Ťa stratí,tak sa správa tak,že Ti znižuje sebavedomie.Neviem,či to je tak,len si domýšľam,ja neviem,ako by som sa zasprávala,keby ma muž udrie,ale asi by som od neho odišla.Veľmi Ti držím palce,nech sa Ti to zmení k lepšiemu a daj nám vedieť.

Clare, ja si aj myslím, že ty sama uvažuješ o tom, že by si manžela opustila. Inak by si v tom pozvaní na kávu videla iba pozvanie na kávu. Zdá sa mi, že nad tým pozvaním uvažuješ aj trošku hlbšie???
Ak ti môžem poradiť zo svojej skúsenosti, mala by si začať rozmýšľať nad rozvodom. V manželstve bývajú rôzne problémy, ktoré netreba hneď riešiť rozvodom, ale rozprávať o nich a dávať postupne vzťah do poriadku. No čo sa týka domáceho násilia, to treba zobrať nohy na plecia a upalovať. Pokiaľ si ťa muž neváži, to sa už nenaučí. A u mňa to bolo dokonca tak, že sa to len zhoršovalo. Čo ty? Nie je to tak aj u vás?
Dievča, drž sa a rozhodni sa správne. Viem, že to nie je ľahké.

Clare, dievča, veľké veci sa robia po malých krôčkoch.

Aký je tvoj osobný život, vieš ty a ja by som povedala, že sa ti asi moc nepáči. Ale čo urobiť? Odkiaľ začať? Ako odvaliť všetko to ťažké okolo? Nuž začni pomaly, možno i tou kávou... začni si VERIŤ, že si šikovná, inteligentná a máš právo aby sa okolie k tebe správalo s nejakou dôstojnosťou! Začni od seba a pomaly nájdeš v sebe silu urobiť zásadnejšie (ťažšie) rozhodnutia vo svoj prospech.

Držím ti päste, aby si to dokázala. Ver si Clare.