Dobrý deň, chcem sa rozviesť len mám strach čo ďalej.
Sedemnásť rokov poznám súčasného partnera, máme desať ročnú dcrku, jedenásť rokov sme manželia a žijem od zoznámenia u nich doma, keďže ma otec vyhodil z domu.Ďakujem za pomoc,pochopenie ktoré som vtedy tak potrebovala.Lenže dnes sa tam cítim ako vo väzení,ak idem do práce,tak to vnímam ako keby som išla na vychádzku.Manžel ma berie ako služku, doma nepohne prstom,o malú sa v podstate nestará,5krát týždene chodí večer von s kamarátmi, príde opitý, pravidelne sa hádame,že vraj sa nestarám o domácnosť,kašlem na malú, že iného partnera by som mala mať. Neváži si ma, obviňje ma z akej som rodiny,že nič neznamenám,svokrovci to isté, zakazujú aby moja rodina chodila na návštevy,pritom som partnerovu babku posledného pol roka dochovala a to popri čerstvo narodenej malej.Dnes to celé je pre mňa zlý sen, všade chodíme s malou samé, ak ide na 24 zmenu tešíme sa, lenže ja na taký život už nemám síl, nechápem ako som to tých 17sť rokov mohla vydrať, bola som jednoducho zmierená s tým že taký je život, brala som to tak, že majú sa ľudia aj horšie. Nad vodou ma držala len malá. Od jej narodenia spávam pri nej sama, ani sexuálne už viacej rokov spolu nežijeme.Nechcem sa trápiť ďalej a hlave chcem mať kľud.Chcem sa spýtať ako postupovať pri rozvode, na čo mám nárok, lebo nemám nič, dom je písaný na jeho rodičov. Takže vlastne ja mám len pár šiat,malú a svoj príjem z ktorého z malou fungujeme. Ďakujem
Komentáre
gueridd, neviem, či je dobrý nápad sa rozviesť bez toho, aby si mala zabezpečené vlastné bývanie. Z toho, čo píšeš, nemáš po rozvode kde bývať, lebo dom patrí svokrovcom, nikto ťa z ničoho nevyplatí. Pokiaľ nedochádza k preukázateľnému týraniu
zo strany manžela, dieťa veľmi ľahko zveria do opatery jemu, lebo má kde bývať, aj keď to nepatrí jemu. Skús si pozisťovať, či by si dokázala ufinancovať aspoň prenájom, príp. hypotéku na malý byt. Držím palce.
Ďakujem za podporu, chcela som len rady, potrebujem sa zorientovať ako to pri rozvode ide. Nemá náhodou manžel povinnosť zabezpečiť malej bývanie? spomínala mi to známa, že si to mám overiť. Či to zvládnem, budem musieť podnájom platiť,ale radšej kľudne žiť ako tam nonstop trpieť. Ešte raz ďakujem
Píšeš,že žiješ v dome svokrovcov.Takže podla našich nových zákonov ti nemusí hladať náhradné bývanie.Dcére už vôbec nie.Tam si môže malú žiadať o zverenie do starostlivosti,v prípade,že by si ty nemala bývanie.Tak si pozisťuj,ako radí waikiki.Držím palce a objímam.
Hľadám si nové zamestnanie v inom meste, ak sa podarí odchádzam do podnájmu a podávam o rozvod. O malú nemôžem prísť je môj život. A s ním nechcem mať už nič spoločné. Veľké ĎĎĎĎĎ
tak keď si už viac-menej odhodlaná na 100% , tak už ti môžeme len popriať veľa šťastia
Tak vela šťastia.Nech ti vyjde všetko,čo si si naplánovala.
Keďže si hľadáš nové zamestnanie, asi by bolo dobré, aby bolo na dobu neurčitú, najlepšie už po skúšobnej dobe, až potom podať žiadosť. Aby si mohla dokázať, že máš stabilný príjem a dokážete sa s dcérou uživiť. Možno by si zatiaľ mohla do práce dochádzať, ak sa neplánuješ sťahovať priďaleko od súčasného bydliska. Ak to nie je akútne, len ťa súčasná situácia už veľmi ťaží, tak by si si mala vytvoriť najskôr zázemie.
gueridd, je mi ľúto , že vám nevyšiel vzťah, ale čo vlastne teraz chceš? Ak iba radu ako sa rozviesť, nie je problém. Napíš žiadosť na súd, zaplatíš poplatok a potom to ide samo, dnes nie je problém sa rozviesť. Myslím papierovo, ani sudcovia nerobia problémy, mám zopár rozvedených ľudí v okolí a všetkým to išlo "ako po masle". Ako píšeš váš vzťah je už len na zotrvačník, ale máš vyriešené ako budete ďalej fungovať s dcérkou? Sama píšeš , že nemáte vlastné bývanie, takže ani žiadna polovica majetku ti nepripadá. Asi je to teraz ťažké - myslím tvoju situáciu, ak si ale presvedčená, že to zvládneš sama aj s dcérkou, tak choď do toho, držím palce a prajem aby ste to všetko zvládli najlepšie ako sa dá
