Pre Natinku

Povôdne som chcela len hodiť koment, ale skúsim to v samostatnom blogu. Ale neviem, či to bude mať zmysel, lebo je o mne známe, že sa neviem "vykoktať " a často zistím, že niekto moje slová pochopí inak ako som ich myslela....

Keď som bola dieťaťom, bola som naivná. Predstavovala som si samu seba ako úžasnú a hlavne bohatú speváčku, prípadne pianistku. A ak by môj talent nepochopili tuná, išla by som do zahraničia, kde by predo mnou všetci padali na kolená..
A potom, som začala dostávať facky. Vraj od života. Pritom ma však podkopávali nie spolužiaci, ktorým som neverila, nie kamarátky, ktoré do mňa húdli a "posmievali sa mi ". Nie. Podkopávali ma moji najbližší. Tí, od ktorých všetci čakajú že ťa podržia, posunú ťa za zadok, tam kde potrebuješ a povedia ti GOOD LUCK. A naivne som si myslela, že to bude fajn. Že to pominie.
Až som spadla na dno. Prečo ? Lebo som naivne , slepo verila..... Keď sa nedá veriť rodičom, komu bude mladá baba veriť ? Správne hádate Nepýtala som sa prečo a bola som naivná. Taktiež som si hovorila, ako to bude fajn.
Ibaže moje "vyliečenie " trvalo dlho, a musím povedať, že každý , kto išiel okolo sa mi snažil pomôcť. Asi preto, lebo som nechcela. Nechcela som aby mi pomáhali, naivne som si myslela že epileptického alkoholika zvládnem sama.
Až som sa vyliečila. Prijala som tú najrýchlejšiu pomoc, a moje ružové okuliare, pravda už trochu otlčené a vyblednuté som bola nútená rýchlo zahodiť.

A vtedy sa niečo vo mne zmenilo. Pravda, nie za jeden deň. Veľa som premýšľala a bolo mi aj ľúto za mojou naivitou. Ale pochopila som, a to vám tu chcem povedať:

- Čo je to naivita ? Keď niekto slepo verí. Nepripúšťa si varovné signály z okolia, prípadne varovné náhody či nehody. Je to skrátka extrém. Druhý extrém sa nachádza presne na opačnom konci pomyselnej priamky. A je to zatrpknutosť. Slepé neverenie. Neverenie ľuďom, neverenie životu, neverenie snom, a ich uskutočneniu, neverenie náhodám, vlastným schopnostiam a ja neviem čomu ešte. Áno, samozrejme, neverenie v dobro.´
-Netreba slepo veriť. Treba veriť. Treba veriť sebe, sebe a ešte raz sebe. Verím si, že si vyberám len dobrých priateľov, ktorí ma podržia....
(Ak nie, dotyčného "vyškrtnem" , z chyby sa poučím a verím si dalej)
Verím si, že dokážem žiť svoj život.
Verím si, že nečakané situácie zvládnem.
Verím si A KONÁM !!! Keď treba, idem aj cez mŕtvoly !!!
------------------------------------------------------------------------

Naivita, je veriť že bude dobre, keď nie je dobre a nič alebo nedostatočne pre to robiť.
Baby dúfam, že ma trochu chápete. Nevzdávajte sa a bojujte svoj dobrý boj. Obklopujte sa ľuďmi , ktorí tiež bojujú dobrý boj,a hlavne verte !

Všetkým vyliečeným prajem príjemné hodiny rozmýšľania, aby ste nespadli do extrému zatrpknutosti. Nie je nič horšie a nepríjemnejšie ako zatrpknutá žena
A tak : NA PREMÝŠĽANIE !!!