hyperaktivne uz v brusku

Ahoj Siza! Ja mám dve dietky, ale musím ti povedať, že obe boli moc pohyblivé. Zdá sa mi, že že výnimočné to bolo aj tým, že pohyby som cítila veľmi zavčasu (16 tt). Každá mala inú polohu v brušku ten rozdiel bolo pri kopkaní aj cítiť. Pri druhej etelke ma často mykalo, ako píšeš ty. najmä ku koncu tehotenstva. Neraz sa stalo, že som utŕžila kopanec rovno do žlčníka či rebra. Keď sa zaprela, často sa dal nahmatať malý kopček-nôžka. Bola to komédia ako sa mi v jednom kuse vlnilo brucho...jooooj, krásne to časy....Po narodení to bolo neskutočne dobré a pokojné decko. Hneď v prvú noc po príchode z pôrodnice spinkala od 19.00 do druhého rána do 9.00 hod!!! Chodili sme pozerať, či vôbec žije! Teraz má 9 rokov a tá pohyblivosť sa v nej ozýva znovu. Nenazvala by som to hyperaktivitou, ale...je v jednom kuse v pohybe. Skáče, tancuje, cvičí...
Tak neboj! Prežívaš to už tretí krát, tak si to krásne vychutnávaj, už sa blížiš k cieuľu! Moc držím palce, aby aj tvoje dieťatko bolo dobrunké, zdravé a krásne!!!!

siza, ja mam to iste, a som z toho obcas na nervy, lebo to dieta mi neda oddychnut. ked som cakala prveho syna, citila som ho vacsinou vecer, cez den asi spinkal. ale tento druhy so sebou naraba nonstop, az mam obavy, ci je to normalne. od 17.tt, co som zacala citit pohyby, vkuse, vkuse, vkuse, najviac je v klude takych 5 minut. a casto su tie kopance a kotrmelce dost bolestive, ma asi ostre lakte a kolena a zrejme sa v tom mojom bruchu uzasne nudi.
ty mas kedy termin?

Nooo, tak ja neviem- nikdy som takéto "štádio " tehotenstva nezažila (a pritom mám takmer dvojmesačnú dcérku) ale lekári a vlastne aj všetky dostupné články neustále opakujú: jediné štatisticky dokázané je, že predčasne narodené detičky sú (v mnohých prípadoch) hyperaktívne. Vraj to je asi aj dôvod, pre ktorý sa to naše slniečko tak poponáhľalo von- už v brušku neobsedela Dokonca keď ma pred cisárskym uspávali, nevnímala som už nič iné, iba to naše šidlo ešte v brušku...Chcem tým len povedať, že možno sú detičky aktívnejšie ako tie druhé- ale z toho sa musíme iba tešiť- aspoň vieme, že ich máme Keby to bolo všetko ľahké, asi by sme si to ani neužili, proste by nám to preplávalo pomedzi prsty.
Hoci, som ochotná veriť, že tie "kopance" sú občas dosť bolestivé:-/ Tak mám aspoň jeden klad- keď už mám také hyperaktívne dievčatko- v auguste mám termín a ja už budem mať trojmesačnú dcérku...(robím si srandu, samozrejme- oveľa radšej by som sa nechávala okopávať )

ahoj siza toto som si zažila pri oboch pri tom menšom sme mali s mužom šport doslova sme nahaňali hrčku po bruchu a pichali do nej a zistovali ktora čas našho potomka to je a neverila by si ako sa tento šport páčil tomu staršiemu ten by mi pri bruchu presedel aj dva dni a ked mal náhodo maly v brušku prestávku tak mu dohováral že ved on sa chce hrat. Velmi rada na to spomínam a niekedy ma mrzí že už to nezažijem. Inak chalani su aktivny aj dnes včera som ich len tak našla hrať sa na parapetnej doske asi vymyslim lezuce senzori a uviazem im ich lebo cely den len kontrolujem kde lezu, ako tam lezu a preco tam lezu ale nesťažujem si síce je to niekedy šoková terapia vcelku to vnimam ako zábavné (ked je to v ramci bezpecnosi- ozaj ten mensí ma rok ale kde nemôže sam pomôže mu brat

Dcéra mala pred týždňom 10 r. a dodnes si pamätám ako ma koncom tehotenstva /už si nepamätám presne tt ale už bola otočená dolu hlavičkou/ kopla smerom dohora až mi dych vyrazilo, stála som práve v rade v zelovoci a som nejak zjojkla a vyhodilo ma, tak sa nejak čudne ľudia po mne pozreli. Keď sa narodila mala 4,7 kg, tak som sa ani nečudovala. A hyperaktívna ani nebola ani nie je, skôr je taký peciválik

Presne viem o čom píšeš. Síce sme len 24 tt, ale niekedy mám pocit, že mi ten drobček vyskočí z brucha. Po jednej z prebdených nocí má malú prezývočku Lúčničan, alebo Lúčničanka (občas mám pocit, že nacvičuje tance). Aj keď som čítala tvoj príspevok, tak so sebou mätalo, chcelo byť asi kolegiálne :-} .
Pri prvom tehotenstve som si myslela, že mám tiež nadmerne aktívne dieťa, ale toto to predčilo. A dcéra, tá je aktívna od narodenia-doktorka sa nestíhala diviť, či to bolo držanie hlavičky, sedenie, chodenie...Teraz, keď má 4,5 roka, tak všetci vravia(pripájam sa), že to mal byť chlapec a nie dievča. Tá má energie aj za štyroch, ale hlavne že sme zdraví , síce občas som zrelá na psychiatriu

Moji dva drobci boli v brušku v pohode, skôr kľudnučké anjeliky, až som mávala obavy, či je všetko ok.. a keď som chcela cítiť aktívnejšie pohyby, musela som si sadnúť, alebo lepšie ľahnúť..vtedy sa rozhýbali. Akonáhle som vstala, bol kľud.. chôdza ich uspávala...
Zato po narodení... majú obaja energie za regiment a neobsedia dve minúty...

Pripajam sa aj ja do diskusie a potvrdzujem to, ze aktivne deticky v brusku su po narodeni pokojnejsie ako tie, co v brusku oddychovali :) Moja mala sa v brusku hybala velmi malo, az som sa obavala, ci je v poriadku, ale po narodeni mi to bohato vynahradza, je to male tornado :)

Moja skúsenosť...mám 3 deti a o všetkých troch platí...aké boli v brušku, také sú aj teraz ...najmenší v posledných týždňoch v brušku priam nacvičoval spartakiádu-hlave večer, keď som si ľahla do postele alebo na gauč k telke, tak začalo "sťahovanie národov"-muž aj staršie deti nechceli veriť vlastným očiam,čo to malé čudo v brušku vyvádza...sranda bola,že keď sa ku mne pritisol muž,tak dostal občas ranu aj on ...za dva týždne bude mať 1 rok a teda neobsedí aní chvíľku, aj knižky čítame v pohybe :-} ...zatiaľ sám nechodí -zato lezie raketovým tempom a tak už sa pripravujeme na to,keď začne behať sám...dúfam,že sa mi potom konečne podarí zbaviť kilečiek,čo zostali po pôrode .

ahoj siza,ja mam takmer 10mesacneho syna a ked bol v brusku,neustale so sebou sil a tak je to aj teraz,neobsedi,neustale lozi po styroch po celom byte.na svet sa pytal 3 tyzdne pred terminom porodu.pohyby som citila v 16tt a nezastavil sa doteraz kopalma najradsej do pravej strany a vzdy ked som mu posteklila nozicku tak ju stiahol len mi je divne,ze nechce este chodit ked ho drzim za ruky,asi sa chce naucit sam

Moji dvaja hyperkineti...v brusku aj v realite...
A to uz maju 12 a 15, ale neboj, vela prekvapeni je milych

ahojte žienky. Naška bola pred 4 rokmi pohodový prenatálko. Ráno som sa snažila sa nehýbať aspoň do pol 7-ej, aby som ju nezobudila, aby ma potom po narodení nebudila od skorého rána. Tú cca pol 7-mu aj teraz dodržiavame. väčšinou som ju kontrolovala až večer, keď som ju terorizovala ležaním na chrbte a keď som sedela, napr. v autobuse. To jej vadilo. Inak bola kľudná. Teraz je taká akurát. Vieme, že ju máme. Je rada v pohybe, ale aj sa dokáže sama zabaviť bez našej pomoci. Táto druhá (som 30 TT) sa mi zdá väčšie šidielko, ale stále máme nejakú dohodu medzi sebou. Keď sa večer príliš mrví, hojdám sa zo strany na stranu a uspávam. Reaguje aj dosť na hlas a hladkanie mužíčka. ten mi minule povedal, že si budem musieť zaobstarať 3. dieťa, pretože aj táto ho "poslúcha". To si fakt asi pôjdem kúpiť "lásku" do nejakého psieho útulku. Som zvedavá, či to fakt tak funguje, že aké tehotenstvo, také dieťa. Zatiaľ mi to sedí.