Pavla,to je všetko ok,to su hormony.každy den ti bude inak,raz dobre,raz horšie,raz sa plač od štastia,minutu nato zo strachu,beznadeje...samozrejme ak by sa pocit uzkosti stupnoval,prešla by chut do jedla,treba vyhladat pomoc.treba sa hlavne zdoverit aj tvojmu gynekologovi,oni už maju na to svoje páky.mne pomohlo,stale sa niečim zapodievat,čitať,prechadzka,ručne prace.neboj,s pribudajucimi tyždnami sa to upokoji,musi dojst k suhre tela a mysle,ešte su v šoku.držim palce,a v dobrom ti zavidim toto krasne obdobie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj dievčatá... chcem sa s vami podeliť o svoje pocity, ktoré nie sú práve najideálnejšie. Som v 10tt a napriek tomu, ako som veľmi na to čakala, sa teraz cítim mizerne. Všetci okolo mňa sú happy, a ja bojujem so strachom, mizernými náladami, depkami.
Nejde o to, že nechcem svoje bábo, ale akosi sa neviem naladiť. Môžu za to hormóny? Zmení sa to niekedy? Ak niektorá máte podobné skúsenosti, poraďte mi... ďakujem!