Druhe dievcatko

no som zvedava na komenty pravdu povediac som to ani nedocitala

Čo by som ja dala za jednu dcéru
Ako mladá som si vždy priala mať 3 synov. No... splnilo sa. Ale keď som bola tehotná s tretím, tajne som dúfala, že to bude dievčatko. Nebolo. Aj keď by som ho za žiadne dievča nevymenila a dnes je to už veľký chalan, čím som staršia, tým viac si uvedomujem, ako veľmi matke dcéra chýba.
Teš sa, že sú detičky zdravé, šikovné a pohlavie a okolie nerieš. Ja som sa s niečím podobným teda nestretla - myslím tým uprednostňovanie chlapcov.
Možno máš iba v tehotenstve "rozbúrenejšie" hormóny

Zo zaciatku citania sm uvazovala, odkial pramenia tie myslienky v tvojej hlave. To su naucene veci, nie veci, ktore by matka, ktora nosi pod srdcom dieta, citila. Spolocnost nas naucila, ze chlapci su hodnotnejsi (nie lepsi). Preco? Neviem.
Je to nespravodlive? ANo.

My sme boli doma same baby, nikto nam nikdy nic neycital, robili sme robotu za obe pohlavia. No ked do rodiny pribudol druhorodeny vnuk, nedobre som znasala tie prejavy radosti. Mala som pocit nespravodlivosti voci dcere. Aj ked to beriem tak, ze po prevahe bab v prebehu generacii, to bolo v nasej rodine velke cudo, ze sme mali doma chlapceka. Kadzopadne sa ja na ziadne uprednsotnovanie deti kvoli pohlaviu stazovat nemozem.

Kazdopadne by som sa na tvojom mieste nadychla a snazila sa byt stastna.
Ako spominas, dcerka je spokojne dieta, ktore mas evidentne rada. POdla popisu vsak z okolia dostavas nie take rekacie, ake by mali byt. Druhych nezmenis, mozes zmenit len svoj pristup k veci. Okrem toho, je to tak, ze druhy reaguju na teba a tvoje pocity. Takze, ak mas ty mindraky, cakat od druhych, ze ti to budu vyvracat, nie je najlepsi pristup k veci. Prestat sa trapit tym, co ani tvoj problem nie je. Uzivaj si, co mas. Vacsi dar v zivote nedostanes. Casom zistis, ze aj ludia z okolia zacnu na danu vec reagovat trocha inak.

A tvojmu otcovi by som pri najblizsej prilezotosti vylevu dotknuteho ega pekne obtrela o oci, ze ked si sam chlapca nevedel spravit, je to jeho problem.

Drzim palce

Presne ako píše Blanka24, to asi bude hormónmi , veď dievčatká sú krásne, milé, dajú sa hocijako "načančať", budú ti vo všetkom pomáhať, budeš ich učiť ako sa majú namalovať, vyfintiť, ked budú ešte malinké s obdivom budú pozerať na to ako sa ty fintiš, a s tým , že chlapci sú cennejší , to je strašná blbosť, možno niekde v Turecku, Indii, alebo na Balkáne je to tak, ale to je skor otázkou financii a vena/to nie je o ničom inom/.Teš sa , že budeš mať krásne , zdravé detičky a na okolie sa vybodni, ak je to pre teba tažké, tak sa nauč jednu vetu, ktorou budeš všetkým odpovedať, ked sa ta opytajú čo čakáte, nikoho sice do toho nič, ale ludia sú zvedaví
povedz im, napr,že čakáte to ,čo ste vždy chceli a zdorazni, že dievčatko, povedz si to párkrát pred zrkadlom aby si sama seba o tom presvedcila a boal hrdá, ked to hovoríš, detí sú najvacsi dar a ked sa malinká narodí a prvý krát sa n ateba kukne, polozis si ju n aprsia, tak úplne zabudneš, že si chcela chlapčeka, hlavne nebud smutná, malinká to cíti, pohladkaj si bruško a povedz jej ako ju &ĺubiš a ako sa na nu tešiš, aj tebe bude ovela lepšie, držím palce

Tiež som nezvládla článok prečítať do konca....
Ja som cez tehotenstvo neriešila, čo to bude...len nech to má dve nohy, dve ruky a 20 prstov dohromady
Jediný problém, ktorý som riešila bolo meno. Pre dievčatko to bolo jednoznačné - Dianka, ale pre chlapca sme sa nezhodli vôbec na žiadnom. Vždy som si robila srandu, že ak to bude chlapec, bude to dieťa bez mena .
A mám krásnu dcérku na ktorú som hrozne hrdá. A túžim ešte po jednom dievčatku, ale kôli veku sa už neodvážim. Ale viem, že by sa volala Terezka. Možno snáď bude vnučka... tak za dvadsať rokov

Keď má niekto syna neznamená to, že je v spoločenskom rebríčku vyššie alebo že nebodaj znamená viac...Teš sa zo zdravia svojich detičiek ( hlavne z tej ešte nenarodenej )

...nuž snažím sa pochopiť...
A ty budeš svojim dcéram vykrikovať že sú dievčatá, tak ako to robil tvoj otec?Ak áno, nikdy toto "bremeno" vo svojej rodine neprelomíš a tvoje dcéry budú trpieť tak, ako trpíš ty...
Jedno bábätko máš ešte v brušku, ešte sa vyvíja...pozor na myšlienky.Bábätko si to môže rozmyslieť alebo ti pripraviť tak trošku iný život...o sile myšlienok si hádam už počula (na niekoho myslíš a zrazu ti zavolá alebo napíše alebo sa zjaví pred dverami...)

Myslím si, že si svojim myslením podkopávaš kolená...ty sama si v tých myšlienkach bahníš a asi ti to robí dobre.
Nuž vspamätaj sa dievka.Rozhodla si sa dieťa vynosiť, nešla si na potrat, nerozmýšľaš že sa po pôrode dieťaťa vzdáš...
Uvedom si že už pohlavie nezmeníš.takže ho už nerieš.daj sebe šancu dieťa milovať, daj dieťaťu šancu byť milované.

zajtra ráno vstať, s čistou hlavou a uvedomením si čo je pre teba dôležité, pohladkať si bruško a poprosiť bábätko o odpustenie že si ho doteraz tak trápila a až do pôrodu mu rozprávať že je milované a moc sa neho tešíš...to je to, čo by si mala spraviť dľa mňa...a potom dúfať že budeš mať zdravé, krásne dievčatko

Aj ja sa priznávam že som to nedočitala do konca, ale verím že píšeš o svojich pocitoch o tom že sa ti niečo stalo a tak dievča je menej.
Toto je tvoja bolesť, to je tvoje zranené ženstvo tam niekde hlboko vo svojom vnútri.
Neviem čo viac napísať, ja sama som veľmi chcela mať dve dcéry a ani som veľmi nepripúšťala možnosť že by to dcéry neboli, neviem aké to je vychovavať syna ale určite podobné.
Prosím nedovoľ, aby zranenie, ktoré ublížilo tebe ubližovalo aj tvojím dcérkam, prosím vyhľadaj pomoc dobrého psychoterapeuta.
Toto čo je teraz, nie je správny vzor pre tvoje dcéry
Toto je výzva pre teba, aby si prehodnotila svoj vzťah k ženám ako takým a našla krásu, ktorú nesie iba žena, lebo jej kvalita je iná ako mužská.
Nie lepšia ale určite nie horšia.

Minulý rok sme sa streli s jednou úžasnou žienkou z Moravy. Rozprávala nám presne o takom, aké ťažké bremenu nakladajú rodičia svojim deťom svojou nespokojnosťous pohlavím dieťaťa, najčastejšie že to nie je syn. Aj ty si to svoje bremeno nosíš zo sebou a prenášaš ho aj na svoje nenarodené dievčatko. Viem ťažko sa zbavuje "krívd", ktoré ti dlho vštepoval tvoj otec. Možno práve kvôli tomu, že vieš ako si sa cítila, keď vám otec vykrikoval, že prečo nie ste chlapci, ako si sa cítila ... mohla by si skúsiť spraviť čo najviac, aby sa také neušlo tvojej dcére, alebo obom devám. Ako píše margori, neprijala si ženu v sebe. Ak máš aspoň trochu možnosť skús zájsť za psychologičkou, uľavilo by sa aj tebe, ak by si sa z toho všetkého vyrozprávala, pomohlo by to tvojmu dievčatku. Držím vám palce.

Asi sa mi sníva, alebo ide o nasledníctvo trónu...........inak tejto téme nerozumiem, mamička by mala byť šťastna, že bude mať babätko, koľkým ženám je to odoprené, a nie plakať nad tým, že to bude dievča. Hlavne, že sa budete mať radi ako rodinka, či dievča, alebo chlapec, veď to je v rodine jedno. Ja osobne mám troch synov, ale nikdy som to neriešila tým, že prečo ja........je to dar od boha, želané s láskou prijimané, moja milá, mať ja tvoje starosti.............ale pozor, ako ty budeš pristupovať k svojím deťom, tak aj okolie to bude vnímať. V tvojom prípade by som bola hrdá, ako včela kráľovna, a nikým si nedala vyhovoriť, že to tak nie je. Veď aj dievča môže šoferovať traktor..... Hlavne veľa lásky.

enikibeniki, s uprednostnovanim som sa tiez nestretla. ked som cakala dieta, nechcela som vediet pohlavie, mala som tusaka, ze to bude chlapec, tak som hovorila ocinovi. Doktorka sa preriekla a povedala pri kontrole, ze to bude dievcatko. Ocino len vygulil oci, ze on sa uz tesil na autodrahu . Mesiac nato na kontrole vypadlo z doktora, ze to bude chlapec, ocino znovu skrivil usta, ze uz si pozeral ako sa pletu vrkoce, a ze chlapec sa ucesat neda!!!

Skus prekonat v sebe ten blok . Nezopakujte si to, co si prezivala so svojim ocinom. Je taka "povedacka", ze dietatko je takeho pohlavia, ake treba. Dievcata pre ocinov a chlapci pre mamy. Vies, ked to tak sledujem v okoli ... slobodne maminy sme so synmi a hokejisti v mojom okoli sa pysia svojimi kraskami a dobre si ich strazia. Drim palce .

enikibeniki nečítala som komentáre od ostatných. V prvom rade: z Tvojich slov vnímam, že máš naozaj problém s tým, čo cítiš, nechceš to tak cítiť, ale nič s tým nenarobíš.
Prejavuje sa u Teba dlhoročné masírovanie Tvojho myslenia tým, že ženy sú menejcenné ako muži, nemôžeš za svoje pocity. Za tie nemôže nikto. Myslím, že jediná rada, ktorá Ti teraz môže pomôcť, je navštíviť psychológa, potrebuješ odbornú kozultáciu a niekoľko sedení, aby si sa dokázala na ženy a fakt, že čakáš opäť dievčatko, pozerať inak.
Osobne si myslím, že sa Tvojej staršej dcére stalo len dobre, že opäť čakáš dcéru, lebo ak by to bol syn, myslím, že by si ho výrazne uprednostňovala.
Mne sa syn narodil pár mesiacov dozadu, ako druhé dieťa. Pri prvom som tiež túžila mať syna, lebo manžel už dcéru z predchádzajúceho vzťahu mal, a bola som chvíľu sklamaná, že to bude dievčatko. Za pár dní to ale prešlo a ja som sa "prestavila" a začala sa tešiť na dcéru. Pri druhom sme boli všetci skalopevne presvedčení, že to bude dievčatko, lebo manžel má evidentne šťastie na baby A poviem Ti, že keď sme sa dozvedeli, že to bude chlapček, tak väčšina rodiny pocítila mierne sklamanie. Teraz sa samozrejme všetci tešíme z oboch detí, sú zdravé a majú sa radi a to je to najhlavnejšie.
Ja pochádzam tiež z rodiny, kde sme boli dve sestry, moja mama mala zasa tri sestry, takže rodinu plnú dievčat poznám veľmi dobre A nikdy ani môj otec, ani môj dedo ani raz nespomenul, že by si radšej želal chlapca. Cítili sa ako králi, samé baby okolo nich behali, obskakovali, riadili, piekli... Je to iba o uhle pohľadu.
Skús sa na fakt, že budeš mať dievčatá, pozrieť z iného uhla. Nebudeš svokra. Teda budeš, ale pre dievča budeš vždy mama. Budeš mať s ňou oveľa bližší vzťah, ako by si mala s nevestou, a teda je veľká pravdepodobnosť, že budeš mať taký vzťah aj s vnúčatami. Nevesta by si Ťa ťažko vybrala napríklad ako pomoc k pôrodu. Ja som tak bola s mamou pri oboch a bolo to to najlepšie.
Držím Ti palce, aby si svoje pocity do pôrodu zvládla a aby sa Ti narodilo zdravé krásne bábätko. Je jedno, či je to dievčatko, či chlapček Verím, že o pár mesiacov budeš nad týmto svojim stavom len krútiť hlavou, uvidíš.
Ale toho psychológa určite navštív, pre dobro Tvoje, aj Tvojich detí.

Dočítala som až dokonca a stále mi behalo hlavou:" Preboha, kde ešte takto ľudia zmýšľajú...že nebudem mat syna, ale "len" dceru, resp. dcery, ze nebudem mat to, co sa naozaj ceni, to cenne... ? Veď takéto názory majú v Číne a aj to preto, že je tam politika jedného dieťaťa. Nie neodsudzujem Ťa, pretože za svoje myšlienky nemôžeš, len mi je ľúto, že ľudia z Tvojho okolia podobné myšlienky podporujú. Ja mám dvoch synov a čestne prehlasujem, že manžel ani pri jednom pohlavie neriešil, bolo mu jedno čo to bude, len aby sme boli zdraví. Zato svokra, ktorá mala tiež dvoch synov strašne túžila po vnučke. Do tretice sa jej to splnilo...máme dievčatko a manželovi hneď každý hovoril vetu:"dievčatá majú otcov radšej...to si užijete." Mne keď po prvom ultrazvuku lekár povedal, že aj tretie bude syn, nemala som chuť ani domov ísť a manželovi som to povedala tak znechutene, že sa zato dodnes hanbím, ale mala som také pocity. Až keď na ďalšom ultarazvuku povedali, že to bude baba, škerila som sa ako slniečko.
Samozrejme v Tvojom prípade milovať otca, ktorý Ti od mala vštepuje, že nie si hodná žiadnej lásky sa dá ťažko. Mala by si sa odosobniť od podobných pocitov, na hlúpe reči ohľadne pohlavia nereaguj, každý človek má svoju hodnotu, každé dieťa si zaslúži byť milované a podporované... a je jedno, či je to chlapec alebo dievča. Keby žijeme v stredoveku a povedia, že chlapec odvedie viac roboty alebo potrebuje dediča po meči aby niekto niesol jeho meno - tak dám za pravdu, ale v dnešnej dobe? /skôr mám pocit, že dievčatá a ženy sa v mnohých prípadoch tak snažia vyrovnať chlapcom a chlapom, že sa rozdiely medzi pohlaviami stierajú/.
Naozaj nerozumiem tvrdeniu, že chlapec znamená viac ako dievča...
P.S. tak ma napadlo, že si ženy prestávajú ceniť to najúžasnejšie, čo si chlap nikdy nemôže dovoliť - nosiť svoje dieťatko pod srdcom a potom ho priviesť na svet...už aj preto majú ženy svoju nesmiernu cenu. Veď keby nebolo žien, nerodili by sa žiadne deti, ani chlapci...

Tak,asi je načase,aby ti napísal niekto, ako ja. Lebo vidím komenty a vidím,že to proste ženy menej chápu. Hlavne tie,ktoré majú synov. Mám tri krásne,úžasné dcéry a nikdy by som ich nemenila za chlapca. Ale len ty si vieš predstaviť,čo som cítila,keď mi pri tretej povedali,že to bude dievča. Plakala som po každé,keď som videla modrý kočík. Mala som pocit,že som zlyhala,ako žena.Viem,že o pohlaví rozhoduje mužský "arzenál" Ale to čo som cítila vo vnútri to sa nedá vysvetliť. Chcela som ,aby malá bola zdravučká. Je to naše najväčšie slniečko. Za chlapca by som ju nevymenila. Teraz už nie. Jedna moja známa,má dve dcéry a rovnako, ako ja, túžila po synovi. Spravila pre to všetko. Vravela,že jej stále niečo chýbalo,vnútorne. Cítila sa nenaplnená,akoby si mala ešte ako žena niečo splniť,čo nesplnila. Syna napokon má a sú všetci šťastný a spokojný. Všetci!!! U nás v rodine boli vždy synovia niečo viac,rovnako, ako u teba. Moja sestra má dvoch synov a všetka pozornosť mojej matky,smeruje k nej a jej synom.Moje dcéry nie sú zaujímavé. Je ťažké sa vyrovnať s takými názormi a naozaj je pravda,že kto to nezažil,nevie. Dievčatá,nesúďte,skúste pochopiť. Aspoň sa o to pokúste. Nechcela som to písať,ale už je to jedno. Mám za sebou dva cisárske a lekár mi neodporúčal ďalšie tehotenstvo. Nedokázala som sa s tým zmieriť. Posledné je tu a potom viem,že ma zašijú, ako kačicu. Ale tento krát mi už nejako je jedno čo to bude. Teraz, už u mňa naozaj platí,nech je to len zdravé a nech to prežijem aj ja v zdraví. Čakám 4 dieťa. V kútiku duše očakávam,že to bude chlapec,ale srdce vraví,že to bude dievčatko. Raz,možno budem mať iba vnukov a po vnučenke,dievčatku budem iba snívať. enikibeniki,prajem ti,aby si sa časom dokázala s tým zmieriť,aj keď viem,že ťa to bude hlodať navždy v tvojom vnútri. Viem,že nikdy nepovieš svojim dcéram,že sú "len" baby. To nenaplnenie,bude iba v tebe.

Ďakujem vám
Vôbec som nemala v pláne to takto zverejňovať. Len mi bolo ľúto,že pisateľka zostala trošku nepochopená.

manny, gratulujem, juuuuj stískam
enikibeniki, aby si našla pokoj a šťastie

Ja toto kastovanie pohlaví nechápem, možno by som nemala ani písať....
Som z troch dievčat, prvorodená....
Poslednú dcéru (našu sestru) si mamka odležala v pôrodnici takmer celé tehotenstvo (mala vážne zdravotné dôvody a pomerne vysoký vek).....samozrejme, po takých útrapách, by si chlapca zaslúžila.
Ležala spolu s jednou paňou, ktorá mala doma už dvoch chlapcov a prevelice túžila po dievčatku....narodil sa jej ako ináč na ten just chlapček! Tretí,....profesor, čo ich obe rodil, žartom povedal, že keby bolo v jeho moci, vymenil by im detičky....obe by si zaslúžili to, čo doma nemali.
Ibaže odriekaného chleba najväčší krajec.
Tak to vo svete energií funguje
Nikto sklamanie neprežíval nejako dramaticky.....obe boli šťastné, že sa im aj napriek ich vážnym zdravotným ťažkostiam narodili zdravé dietka.
Nečítala som všetky príspevky....ale nájdem si čas. Tvoj príspevok enikibeniky som prečítala celý. Chápem ťa....ako žena, no nechápem, ako zbytočne živíš v sebe to negatívne, čo ti napríklad prekáža na otcovom správaní či na správaní iných bytostí vyzdvihujúcich chlapcov. Neopakuj sa po nich.....žiadne pohlavie nie je menejcenné ani viaccenné....je to len predsudok tých najmenej oprávnených (dovolím si tvrdiť psychicky nevyrovnaných) na takéto kastovanie.
Ako dobre, že vyššia moc vie, komu čo nadeliť....keby sme si mali rozhodovať sami.....sme v keli už dávno

Aj ja som prečítala dokonca...aj rozumiem túžbe po "všetkých" deťoch, ako sa to hovorí... celý úvod som uvažovala, odkiaľ to pramení a potom som sa dočítala...si to "naučená" od otca. Skús vo chvíľke ticha uvažovať, čo jeho prístup v tebe celý život vyvolával...
Rozumiem ti, naozaj chápem tvojim pocitom...len nerozumiem, prečo chceš svojim deťom, svojim dcérkam dať zažiť to, čo teba "zrazilo na kolená". Si dospelá, urob koniec záťaži, ktorú vaša rodina dlhé pokolenia nesie...A pretože viem, aké je to ťažké, aj ja sa prihováram za pomoc odborníka. Skús svoj príspevok napísať do psychologickej poradne pána Vyskočila...jeho odpovede sú úžasné, verím, že by ťa posunuli...

keď som bola tehotná muž chcel strašne chlapca, mne to bolo jedno, len nech je to zdravé, narodila sa dcérka a ak by som bola znovu tehotná, chcela by som iba baby, toľko vecí, čo spolu zažijeme, nasmejeme sa, za nič na svete by som nemenila a je mi jedno kto si čo hovorí, nevymenila by som ju za nič na svete, ja by som brala aj 3 baby,
samozrejme, ak by som mala ďalšieho chlapca nevadilo by, ale ak nie, tragicky by som to nebrala

enikibeniki píšem to až tu ale nedá mi. Niekde si do komentu napísala, že ak by si uznala že máš nejaký problém tak by si bola ako uchyl alebo niečo podobné.
Prepáč, ale odkiaľ máš také zmýšľanie,V tom prípade sa to na ulici hemží uchylmi.
To že je to problém a tvoj problém je pravdam aj ked zatvoríš oči aj tak to tak bude, že to nie je problém pre psychiatra to tiež vieme, ty potrebuješ terapeuta, ktorý nájde tvoje zranenie a pofúka ti ho.
Nie je to nič zlé, je úžasné že si to vôbec napísala. nevedela som že by to mohol niekto takto prežívať, ale ani na sekundu som nezaváhala a uverila tvojmu trápeniu.
Pre mňa žiadne ale pre teba obrovské a tak k tomu aj pristupujem.
Sama vieš že nie je správne že ti to otec hovoril a preto ťa to trápi.
Chcela by si otcovi dokázať že si hodná jeho a budeš mať syna? ale to je choré, ty si hodná no ktovie či on.
Ty nemusíš nikomu dokazovať niečo, dokaž sebe a všetkým že dievčatá sú rovnako hodné lásky otca aj matky, tvoj muž ti v tom pomáha.
pretni rodinný vzorec, lebo zrejme mama vás tiež nevedela ubraniť, to znamená že aj v nej to bolo.
Ak príjmeš svoje dievčatka, možno až potom príde to čo si tak želáš.
Neber to ako kritiku, myslím že ani jedno z dievčat to nemyslelo v tom zmysle že ťa za tvoje zmýšľanie odsudzujú.
Nech tvoje tehotenstvo je krásne a užívaj si ho.

Ja som bola už tesne pred pôrodom, brucho ako balon a išla som v MHD a jeden pán nahlas povedal svoj manželke.
" Povedzte mi vy ženy, ako to robite že ste počas tehotenstva také krásne, to niečo čo je vo vašej tvári, chôdzi - to je úžasné"
Celý život mu za to dakujem, nie neviem kto to bol ale tie slová padli na úžitok celému autobusu a ja som vystúpila iná - krásna.
Ja som v tom čase si doniesla z domu to, že žena nemá čo veľmi ukazovať to že je tehotná, ale tento pán ma z toho vyliečil.

"len" dceru? ty si zena, cize tiez niekoho LEN dcera... blahozelam!
na druhej strane - dusa toho dietata vie, preco si ta vybrala. kazdemu, co jeho je!