Druhe dievcatko

Prepáč mne sa zdá, že to v sebe len živíš, ja si fakt neviem predstaviť, že niekto by mi vážne dal, alebo manželovi otázku, poznámku, že či mu nevadí, že má len dceri, či len synov a ja by som to brala vážne.
Vidíš a počuješ a riešiš to čo chceš len ty, aj si to uvedomuješ, že to nie je správne.
Ja by som sa v takomto prípade išla určite radiť s dobrým psychologom, lebo takéto zmýšlanie, postoj môže uškodiť, teda ja by som mala obavy aby sa to neprenieslo pomaličky do vzťahu ja- dieťa.
želám ti veľa radosti s tvojich dcér.

Chcela som písať komentár, ale vyššie bolo všetko povedané, aramana to pre mňa vystihla asi najlepšie. Snáď len jedno - chlapci nie sú "hodnotnejší" ako dievčatá! Možno kedysi, keď bolo treba na poli robiť, ale dnes... Verím, že príjmeš aspoň niečo z toho, čo sa ti tu dievčatá snažili povedať. Veľa šťastia.

Mám dvoch synov a vždy som túžila mať dcéru. Nie som závistlivá ani neprajná keď vidím mamičky s dcérami. Občas mi príde ľúto že ja dcéru už mať nikdy nebudem (zdravotné ťažkosti mi neumožňujú už mať tretie dieťa - príliš by som riskovala). Pri druhom synovi som pocítila veľké sklamanie keď mi doktor povedal že znovu to bude chlapček. Revala som celý deň že ja chcem babu....lenže vtedy sa začal kolotoč problémov v tehotenstve. Zrazu všetky výsledky zlé, stúpali mi protilátky, dieťa malo byť zaostalé, postihnuté, retardované a neviem aké....behala som po odborníkoch, vyšetrenia, odbery krvi atď. Čiže zvyšok tehotenstva som prežila v obrovskom strese a jediné čo som si priala bolo, aby moje dieťa bolo zdravé. Nevedela som si v tej chvíli predstaviť žeby som o to dieťa mala prísť. Teraz som rada že je to chlapec a nie moje vytúžené dievča. Príroda to zariadila múdro, pretože ja viem, že určite by som mala k dcére bližšie ako k synovi a tým by môj prvorodený syn trpel. Takto je to spravodlivé, obidvaja sú chlapci a ja nikoho neuprednostňujem, mám ich rovnako rada. Takže ja si počkám na vnúčatká a možno budú aj baby a ak nebudú, tak nevadí. Život ma za posledné roky naučil len jednu vec. Nič na svete nie je dôležitejšie ako zdravie a zdravie mojich detí. A naozaj je to pravda. Pretože zdravý človek má milión prianí a chorý len jedno. Aj ty si praj aby tvoja dcérka bola predovšetkým zdravá.

Ahoj, enikibeniki, je mi luto, ze mas taketo pocity a aj ked sa ti zdaju iracionalne, evidentne niekde pramenia. Ja sa nechcem hrat na nejakeho psychologa, ale tipujem to na tvoj vztah s otcom. Jeho reakcie na to, ze nema syna atd. Potrebujes terapiu, tak si najdi psychologa a daj sa do poriadku. Nedaj na odsudzovanie, mas problem a potrebujes ho riesit. Podla mna je super, ze si to vobec zo seba vyplula aspon tu a si ochotna sa o tom rozpravat. Ludia sa trapia kadecim. Ale to posledne co by si mala robit, je hanbit sa za to co citis. Musis prist na to, preco to tak citis a s tym ti pomoze prave psycholog. Obavam sa, ze sama si s tym neporadis. Presla som si terapiou, viem o com hovorim. Drzim ti palce!:)

Odpoveď môjho manžela na otázku či nevie robiť chlapca bola vždy že inteligenti robia dievčatká....Máme doma dve princezné,sú úžasné,ľúbime ich a popravde nikdy som netúžila mať chlapca...Teš sa na bábätko,bude to krásne ,zdravé dievčatko....nie je vôbec čo ľutovať,baby sú super....budú to vždy tvoje dievčatá,budeš varovať vnúčatá,veď dcéry radšej dávajú svoje deti k mame ako ku svokre:).....

ahoj myslim ze annie to skvelo napisala a viem sa presne do teba vzit lebo aj ja som vyrastala v tom ze len chlapci su ceneny a ked sa mi narodila dcera prve slova mojej mamy boli skoda ze to neni chlapec,svokra sa praveze tesila na vnucku lebo ma troch synov ja som nikdy necitila vinu za to ze mam dceru ved hlavne je ze je zdrava a aj tak sa to neda ovplivnit co sa narodi ja vravim ze je to jak kindervajicko je to prekvapenie ale to je dost zazita dogma ze len synovia su ceneny a vazne to moze nejakej citlivej dusi prist luto.zelam ti vsetko dobre a aby si sa netrapila lebo aj babenko to citi a aby si sa tesila na dcerku

ako mama dvoch už dospelých dcér, z ktorých sú dnes krásne šikovné vysokoškoláčky, som to tiež nezvládla prečítať do konca...hlavne ma zarazila veta "nebudem mat to, co sa naozaj ceni, to cenne." to akože dievča či žena nie je cenná?!! prepáčte, že to tak napíšem, ale to, že niekto má "zvonec" medzi nohami ešte nezaručí, že z neho vyrastie slušný človek, ktorý bude spoločnosti prínosom...fakt nechápem, v akom prostredí sa pohybuješ, lebo ja som sa za celých 20 rokov nestretla s tým, že by nás niekto podceňoval za to, že máme dcéry...ja by som ich teda nemenila, za žiadnych chalanov. Prepáč, možno reagujem prehnane, no ako mamy dvoch dcér, sa ma takéto názory trochu dotkli

Enikibeniki,
nečítala som komenty ostatných, lebo chcem reagovať len na Tvoje riadky, ktoré som pozorne prečítala. Možno napíšem, čo niektorá žienka predo mnou...

Si úžasná žena a myslím, že nie hociaká, ale vzdelaná a rozhľadená. Všetky pocity si opísala presne s určením príčin i dôsledkov!!!

Prešla som niečím podobným ako Ty, hanbila som sa o tom vôbec hovoriť. Ak Ti môžem poradiť tu je len jedna cesta - psychológ.

Máš v sebe traumu, ktorú musíš dostať von s pomocou odborníka. Inak, dovolím si tvrdiť, Ťa čaká veľmi ťažký život a nechcem povedať, že ho pokazíš i Tvojej dcérke, ktorá, ako si pekne napísala sa nepýtala na svet. Držím Ti prsty, prajem všetko dobré a zabojuj za svoju čistú a spokojnú dušu, za spokojný spoločný život... Potrebuješ to i Ty i Tvoji blízki...

Enikibeniki,
precitala som si vsetko.Aj to,co si napisala,aj vsetky odpovede.Budem opakovat po inych NM.Bud stastna,ze ste cela milujuca rodinka zdrava a ze sa navzajom lubite.Dufam,ze prestanes mysliet na sproste reci ludi nielen kvoli malickej,ale hlavne aj kvoli sebe.
Ked som sa ja narodila,bola som uz stvrta dcera.Vtedy jeden dedko povedal mojej 4 rocnej sestre:co ta Tvoja mama iba baby domov nosi?Sestra mu hned odvetila:nebojte sa ujko,my si chlapcov privedieme,az budeme velike.
Vtedy nik netusil,ze o 6 rokov sa nam narodia este dvojicky-ako inac baby.
Jasna vec,ze tych chlapcov sme si doviedli.Zelam Ti z celeho srdca hlavne zdrave babatko a pokoj v dusi.P.S.V juni sa mi narodi prve vnucatko,vsetci si prajeme iba jedno, aby sa narodilo zdrave.

Nemám silu prečítať všetko. Ale, Enikibeniki - ty potrebuješ psychológa. Veľmi rýchlo, veľmi súrne. Nemôžeš za to, bolo ti v detstve psychicky ubližované (zdôrazňovaním, že otec chcel chlapca, a že si nenaplnila očakávania, že máš to nesprávne pohlavie) a ty to teraz posúvaš ďalej, ubližuješ svojimi myšlienkami vlastným deťom, ubližuješ ešte nenarodenému bábätku a ono si to nezaslúži, toto treba zastaviť čo najrýchlejšie, ak máš byť šťastná ty a majú byť šťastné tvoje deti, potrebuješ odbornú pomoc. Rýchlo. Inak sa budeš naďalej iba trápiť a negatívne vplývať aj na svoje deti. A úplne zbytočne, ver tomu a viem o čom píšem, mám iba dcéry a vôbec neriešim to všetko, čo popisuješ, nemyslím si, že chlapec má vyššiu hodnotu, nemyslím si, že by som zlyhala, lebo nemám syna (veď nikto nemôže za to, čo má) a celkom určite viem, že nejedni rodičia, čo majú iba chlapcov, by chceli aj dievčatko, ty sa na to pozeráš úplne jednostranne, ja si myslím, že asi všetci by sme chceli syna aj dcéru, aby sme vedeli aké to je, ale keď nemáme, neriešime, neberieme to ako tragédiu. Ty sa zbytočne trápiš niečím, čo ani problém nie je, naozaj vyhľadaj nejakého dobrého psychológa, zaslúžiš si byť šťastná a tvoja rodinka tiež .

A ešte som zabudla, prosím ťa, nepripúšťaj si k srdcu to, čo hovoria ľudia. Ľudia nech si hovoria čo chcú, teba nech ich reči netrápia. Dočítala som ešte spätne, že si sa už aj sama rozhodla vyhľadať odbornú pomoc, držím palce, lebo ju naozaj potrebuješ, rozhodla si sa správne, určite zvládneš zvíťaziť nad tými negatívnymi pocitmi.

enikibeniki,ty pracuješ,alebo si stále na MD?

Enikibeniki,nie je pravda ze vsetci muzi chcu syna.My mame dceru,manzel ju miluje,maju krasny vztah.Su na seba velmi citovo naviazani.MM ma brata,ten ma syna a veru, az teraz mi doslo ze je vsetko tak,ako ma byt.

Ja som tvoj príspevok dočítala, neprečítala som však všetky komenty a tvoje reakcie na nich, chcem len vyjadriť svoj názor. Chápem ťa, neodsudzujem, ale musíš urobiť všetko preto, aby si tento problém-situáciu zvládla. Je v celku pochopiteľné odkiaľ tie pocity máš-otec, okolie, nedopátrala som sa ako je na tom tvoj muž, nie každý chlap to tak cíti a už vôbec nie do takého extrému ako tvoj otec. Ja som mala šťastie, my sme 3 sestry a otec sa nami hrdil a nikdy na otázky či mu nechýba chlapec neodpovedal inak ako nie, a aj to dával najavo. Takže v našej rodine, teraz už my sestri máme aj chlapcov aj dievčatá nie je nikto uprednostňovaný. Nebolo tomu ale vždy tak, keď sa pozriem do minulosti, naša babka mala 3 bratov a ona lásku svojej mamky nepocítila, ale otca áno, zrejme jej mamka zažívala niečo podobné ako ty. Tak trošku sa to potom prenieslo aj na našu mamku, jej dcéru, ale tým pádom sa to skončilo. Pravdu povediac ja som sa v okolí nestretla s názorom, že dievčatá su menejcené, ani skrytým, ani okatým. Je na tebe, aby si to pretrhla, zabojovala, milovala svoje dievčatá tak ako si to zaslúžia a zaslúžiš si to aj ty. Keď si to zrovnáš v sebe budete šťastná rodina a okolie nebudeš riešiť. Máš to zaryté dosť v podvedomí, ale určite sa s tým dá niečo urobiť, ako som postrehla odborníčku - psychologičku si už vyhľadala, tak verím, že to je prvý krok. Prajem ti veľa šťastia.

Sledujem tuto diskusiu uz par dni a rozmyslam, ci mam prispiet. Priznam sa, aj napriek tomu, ze pricina tohto zmyslania autorky mi je jasna, aj tak nedokazem pochopit niektore vyjadrenia. Casto som sa uz stretla s tym, ze manzelia chcu mat deti oboch pohlavi, ze jeden, ci obaja rodicia su sklamani, ak cakaju dieta rovnakeho pohlavia ake uz maju. Mam kamaratku, ktora mala v mladom veku dvoch chlapcov, s ktorymi ma krasny vztah a v zrelom veku si este splnila svoju tuzbu po dcerke.

To co ma udivuje v tomto prispevku, je fakt, ze autorka povazuje len chlapcov za to co sa ceni, udivuje ma to, ze autorka bola smutna a sklamana uz pri prvom tehotenstve. S tym sa naozaj u zien nestretavam, aby boli sklamane pohlavim prveho dietata. Ano stretavala som sa so sklamanim niektorych muzov - niektori naozaj ocakavaju ako prveho syna. Verim, ze autorku pomoze nasmerovat psycholog k zmene zmyslania, ale myslim, ze to bude nadlho. Podla mojho nazoru ma autorka vplyvom rodinneho prostredia velmi podkopane sebavedomie a aj ked sa hneva na niektore predchadzajuce prispevky, tak tiez si myslim, ze sa privelmi pitva v svojich pocitoch - svedcia o tom velmi dlhe vysvetlujuce prispevky. Z vlastnej skusenosti mozem povedat, ze aj ja som sa v minulosti privelmi pitvala v svojich pocitoch, riesila som v sebe kazducku poznamku inych ludi, vsetko som si brala osobne, zivila som v sebe ukrivdenost. Az casom som dospela a prestala vsetko takto riesit a moj zivot je o dost jednoduchsi. Osobne si myslim, ze mnohe poznamky k pohlaviu dietata ini ludia ani nemysleli az tak vazne, ale autorka si ich berie k srdcu vzhladom k svojmu detstvu viac nez je zdrave.

Nezazila som taketo myslienky ako autorka pri svojich detoch, na prve dieta sme sa tesili, mne to bolo jedno, manzel si hovoril, ze ako prve by mal rad dievcatko. Nevedeli sme co budeme mat a naozaj to bolo nakoniec dievcatko. Kratko po narodeni dcery som neplanovane otehotnela, bola som najprv dost zaskocena, lebo sme chceli druhe dieta az neskor. Mala som strach ako to zvladnem, akoby som sa na dieta ani netesila - asi dva tyzdne som takto stresovala, potom som sa postupne upokojila a na babatko som sa zacala tesit. O to tazsie som niesla,ked som dietatko v tretom mesiaci potratila. Obvinovala, ze za to mozem, ze som ho malo chcela. Bolo to tazke obdobie pre mna, bol to najvacsi smutok v mojom zivote. Nakoniec sa mi podarilo mat este druhe dieta, pohlavie som nechcela vediet, bola som pripravena na hociktoru variantu. Samozrejme, ze keby sa dalo vybrat, tak si vyberieme chlapceka, ale nie preto, ze sa to ceni, ale ze clovek chce skusit zazit obe roly - vychovavat aj syna aj dceru. A dve deti som chcela preto, aby zazili surodenecku lasku, tak ako som ju zazila ja s mojimi bratmi. Povazujem za svoje stastie, ze som mohla na svet priviest svoje deti, za svoj najvacsi uspech povazujem, ze maju medzi sebou nadherny vztah, ze budu mat jeden druheho, ked my rodicia uz tu nebudeme.
Niekedy davno, ako mlade dievca som si nevedela predstavit, ze by som mohla mat rada chlapceka, nebodaj dvoch synov, skor sa mi zdalo, ze len dievcata su take mile, pritulne. V mojej prvej praci som mala kolegynu, ktora mala dvoch synov, vtedy mali okolo 9-10 rokov. Ked som ju pocula s nimi telefonovat, rozpravat historky o nich - vtedy som pochopila, ze pohlavie vobec nie je dolezita. Doteraz mam v pamati vryty ten krasny vztah, co mala kolegyna so synmi.
Som rada, ze si nasla v sebe silu s tymi predsudkami bojovat, v zaujme svojich deti, deti musia citit, ze su milovane a prijimane bez vyhrad, take ake su. Moja dcerka sa javila ako velmi sikovne dieta a akosi som ocakavala, ze bude dobra ziacka {ako ja] V druhom rocniku sa to prejavilo, ze skola jej az tak dobre nepojde. Ucila som sa nou doma, ale akosi jej to neslo do hlavy,niekedy som na nu aj nakricala .Pripadala som si taka sklamana, preco moje dieta nie je take sikovne. Urcite obdobie som to tak citila a musela to vycitit aj dcerka. Potom sa vo mne ale nieco zlomilo a povedala som, co vlastne riesim. Mam zdrave, krasne, komunikativne dieta, ktore maju vsetci radi, ale nejde jej skola. Co vlastne riesim? Dolezite je, aby bola v zivote stastna a spokojna a to myslim, ze je a ja ju lubim taku aka je. Aj ked skoro prepadla z matiky, nasla si svoju cestu, studovala to co ju bavilo a teraz studuje na VS.
Takto nejak musis prijat svoje dievcatka, take ake su, bez vyhrad.
Krasny vecer prajem.

nečítala som všetky komenty, ale... ako tu tak sedím a čítam : ja som tiež tehotná a čakám podľa dr. TRETIE DIEVČATKO- Teším sa. Hlavne aby bolo zdravé a na svet súce.Ty kde žiješ, v akom kraji, a v akom storičí, ja som sa ešte nestretla s tým, aby boli dievčatá niečo menej. Vieš koľko žien, párov by boli vďační aj za dievčatko? Pán Boh ti požehnal dieťa, je to dar, a On vie prečo to má byť práve dievča, a či to má byť dievča.

Dnes ráno som viezla deti do školy a mala som v aute zapnuté Fun radio tú rannú reláciu s mužskou moderátorskou dvojicou. Jeden poslucháč im napísal, že tento týždeň čakajú s manželkou prvé dieťatko a jeden z dvoch moderátorov to okomentoval: "Veď vieme, ako sa hovorí, je jedno čo to bude, hlavne nech je to zdravý syn."
Takže v niečom má zakladateľka témy rozhodne pravdu, keď sa nad tým človek viac zamyslí, áno, takýchto narážok sa človek napočúva, potom už záleží len na ňom, do akej miery si ich pripustí a či ich dokáže odfiltrovať, pretože zmeniť iných ľudí (ani ich "premúdrelé" reči) nedokáže.

Prispevok som sice precitala cely, ale uz je tomu niekolko dni a druhykrat sa mi do neho pustat nechce, preto snad napisem nieco k veci. Nechcela som prispievat, ale neda mi. Ak maju byt tie pocity, co autorka popisuje naozaj nevysvetlitelne, preco ich ospravedlnuje vplyvom okolia, spravanim otca? Viem, co su to nevysvetlitelne pocity, o ktore clovek nema zaujem, snazi sa ich zbavit logickymi argumentmi, ale nepomaha to, trapi sa bezdovodne. No clovek sa pri nich sam od seba nezamysla nad ich povodom, trapi sa nelogicky, netusi preco...
K vplyvu okolia. Mame chlapca, dievca a najmensieho znova chlapca. Pri druhom dievcatku som sa napocuvala viet typu- podarilo sa, mate parik... akoby sme sa o to snazili. Ja som vzdy vedela, ze budem mat dvoch synov a dcerku berieme ako nas maly necakany zazrak. Na okolie priliz nedam, ale tiez mi nebolo vsetko jedno, ked sme cakali tretie babatko, vedeli sme, ze to bude chlapcek a cela rodina ospevovala, ze mohlo by to byt dievcatko, ake by to bolo skvele... akoby z chlapceka nebolo tolko radosti a pritom jasneze bolo. Ja sama som si poplakala, ked som vyradovala dievcenske oblecenie, ale to skor z nostalgie. Urcite by bolo aj financne jednoduchsie, keby dvaja mladsi boli rovnakeho pohlavia, spolocna izbicka, dedili by po sebe oblecenie... Ale je to tak ako ma byt a ja som spokojna.

Niekto kdesi napísal,že mať 2 dievčatká,alebo 2 chlapcov,že pre nich je to omnoho lepšie ako mať pár.

ako sa dari ďalej? bola si u tej psychologicky?

Toľko som rozmýšľala, či ti napísať... rozhodla som sa, že áno. Prešla som si v rodine niečím podobným ako ty, zo strany otca, boli sme 3 sestry a tie reči, že nemá syna boli katastrofálne, stále sme mu vykrikovali, že donesieme zaťkov, nech sa nebojí. A sestry niekoľko Sestra mala dcéru, druhá tri dcéry a ja prvého syna, otec skoro odpadol... že to nie je pravda Ale teraz, keď sú už všetky vnúčence takmer dospelé, vidím rozdiel v tom, že tie dievčatá sú mu ako keby milšie. Ja ťa nebudem haniť, aké máš pocity, lebo je to z časti prirodzené, proste si chcela chlapčeka... možno ti zle poradí, ale skús si pozrieť stránky, kde píšu maminky, čo čakajú choré detičky, ako sa oni dokázali vysporiadať s tým, že ich život sa zmení. A možno na začiatku aj oni rozmýšľali, že nechcem dievčatko ale chlapca, resp. naopak. Prajem ti veľa milosti, aby si pochopila život, ktorý teraz dáš svojmu dieťatku. A nezabudni na to, ako si ty trpela tým, ako sa správal tvoj otec a nikdy, ale skutočne nikdy nesprav tú istú chybu.

no, ja som necitala vsetky komentare, ale budem verit, ze to nie je naozaj cele na psychologa... v skratke, viem co prezivas...ja si pamatam ked sme isli z 3Dultrazvuku, kde nam definitivne potvrdili, ze to bude opat chlapec, muz soferoval a ja som plakala, muz ze ci mi sibe, ved dr. povedal, ze ruky nohy hlava vsetko meria ako ma a ja revem...neodpovedala som mu, ale bolo mi luto, v hlave mi behali predstavy ako ja stojim nad 10litrovym hrncom gulasu a nadomnou tri ozrutne postavy mojich vecne hladnych chlapov, ako ja idem z prace z rukami plnymi tasiek s jedlom, pod kazdou pazuchou dva bochniky chleba a ked pridem domov, cakaju ma haldy spinaveho a nevyzehleneho pradla...a nebude mi mat kto pomoct, ze nemam dceru...moja mama vzdy hovorievala aka je rada, ze ma ma, ze sa moze na mna so vsetkym spolahnut, starala som sa aj o brata kockatu hlavu - o 4 roky starsieho - nevedel si ani chleba namazat a pod...nuz, chcem ti povedat, ze neries co je lepsie, rozmyslat ake pohlavie ci chlapec ci dievca, to je ako hadat sa co bolo skor sliepka alebo vajce, kazdy si najde svoje argumenty, kazda konstelacia je jedinecna, ci dvaja chlapci, ci dve dievcata, ci parik, ci tri styri pat deti takych ci onakych...je to tak ako to ma byt, tak to malo byt a takto to bude. bodka. netrap sa a skus sa na to tak pozriet, je rozhodnute a takto to bude a hotovo. casom mozno bude chlapec a mozno zostanete pri dvoch...cas ukaze. moj brat ma napr. dceru a ked sa ma niekto pyta kedy budu mat chlapci sestricku, poviem, oni uz maju, bratovu dceru...alebo napr. my sme na sidlisku partia 6tich mamiciek, co sme mali rovnako stare prve deti a vsetky sme sli cca rovnako do druheho kola:) a postupne sme sa aj stali dvojnasobnymi mamickami a vies co ani jedna jedina nemame parik:) kazda sme to chceli a ziadna nemame:) 4 maju dve baby a 2 mame dvoch chlapcov...a hlavne moja, nenechaj sa tu znechutit ak ta niekto odsudzuje...ja poznam jednu zenu, ktora ma tiez dvoch chlapcov, cca rovnako sme boli tehotne s druhym a vedela som, ze aj ona tuzi po dievcatku a poviem ti, tak svatu zenu nepoznam ako je ona, hlboko veriaca a organizuje aj nejake skupinky modlidieb a vzdy niekomu s niecim pomaha a pod...a ked uz vedeli co cakaju, tak som sa jej pytala, ze ako to zobrala a povedala mi, ze jej bolo velmi luto a ze si par dni poplakala, ale ze uz sa velmi tesi...je to normalne, ze nieco citis, aj ked niekto to povazuje za nespravne, je to uplne normalne a nechce sa mi pisat preco ale je:) prejde to a coskoro sa aj ty budes velmi tesit, tvoje pocity sa zmenia, casom, ver mi! drz sa!

Ahoj

Viem čo asi prežívaš len u nás je to opačne, moj partner má dvoch bratov a oni už majú každy po jednom synovi ten stredný teraz čaká druhé dieťa a tiež to bude syn No a teraz sme prišli na radu my od prvej chvíle ako som zistila, že som tehotná som vedela že to bude chlapec lebo v rodine môjho priatela sú samí chlapci... Priatel a hlavne moji svokrovci dúfali že to bude dievča i keď ja som vedela svoje. Včera som sa dozvedela že to bude chlapec, mne je to v podstate jedno hlavne nech je zdravučky ale ako som vyšla od lekara a povedala som priatelovi že to nebude Ester ale Sebastian mala som pocit že vidím v jeho očiach mierne sklamanie i ked on tvrdí že nie... A čo sa týka svokrovcou tým som sa ešte ani nepochvalila mám pocit že ani nie je čím... Ale je to asi len moj pocit Možno sa budú tešiť možno nie pretože to už bude ich 4 vnuk A oni si hrozne priali vnučku Chcem Ti tým len mamička povedať že nemusíš byť smutná ani mať výčitky za svoje pocity pretože tie sa ti do narodenia dcerky určite zmenia Tak ako sa zmenil moj priatel pokial si nebol isty a dufal že to bude baba ani sa ma nedotkol ani za bruško ma nechitil a teraz už ma aj chití aj sa pozrie na vecičky čo kúpim... Myslím že to bude od teraz somnou preživať Verím že ty tiež určite zmeníš svoj názor keď sa Ti malinká narodí... Prajem Ti hlavne vela radosti a vela šťastia nech Ti tvoje baby robia len radosť a kto vie možno sa to do 3 podarí a bude aj chalan

V prvom rade Ťa nebudem odsudzovať ,sú to tvoje pocity...A máš odžité,každý máme právo na svoje názory..
NO , je to väčšinou tak v živote ,že to čo si prajeme nieje ľahké dostať.
Sama si správne priznala ,že si si vedomá ,že to nieje pekné od teba ,že to takto cítiš ,ale zasa uznávam ,že je dobré ,že si to aspoň uvedomuješ.
Veľa žien detičky nemôže mať,alebo sú choré,preto si treba vážiť aj to ,že čakáš "iba" dievčatko .
Ale myslím si ,že keď ju uvidíš tak sa do nej zamiluješ a ako si napísala ,že ľúbiš prvú dcérku budeš ľúbiť aj druhú .Budú to princezničky , a ja som mala skôr pocit teda aspoň u Nás v rodine ,že dievčatká sú pre otcov pýcha ..
No a možno sa Vám o pár rokov podarí aj ten chlapček
Ja osobne som túžila po dievčatku aj priateľ ,ale povedali sme si ,že ak bude chlapček tak to je jedno hlavne ,že bude zdravé bábätko to je to najdôležitejšie ! !

Tento tyzden som potratila a ver, ze by som dala aj nemozne, len aby som mohla donosit dievcatko .
Napriek tomu Ta neodsudzujem, nemam na to pravo. Ja som s mojim otcom mala tiez divny vztah, mal radsej bratov. Hoci som s tomu branila, urcite ma to poznacilo. Ked som otehotnela, chcela som dievcatko, spriaznenu dusu. Hoci aj ja som zazivala tlak na to, aby to bol chlapec, bolo mi to jedno. Aj tak to bolo od ludi, ktori mali celkovo chory pohlad na svet. Ked sa mi narodil syn, bola som stastna a bolo mi to jedno, ze to nie je dievca, milujem ho nadovsetko. No priznam sa, ze som podvedome cakala, ze ma potom bude mat otec radsej, nestalo sa tak. Vnukovi sa sice potesil, ale to bolo vsetko, mna ignoroval nadalej. Nemozem mu nic vycitat, hoci ma to velmi mrzelo. Vlastne aj on zazival to iste, jeho matka ich aj s bratom ponizovala a zboznovala len ich sestru. Tak sa to taha uz viac generacii. Ja som sa s tym uz vyrovnala, otec uz nezije, ja som mu uz odpustila. Mama ma velmi lubila a lubi, tak sa mi s tym vdaka nej lepsie vyrovnavalo. Teraz sa snazim tu lasku odovzdavat dalej.
Pokus sa na ten blby pocit zabudnut. Syn Ti nepomoze zmenit svoje pocity a pohlad na svet, to musis zmenit sama v sebe. Prajem Ti vsetko dobre. Bud vdacna za to, co od zivota mas. Necakaj na moment, ked nieco stratis, aby si si uvedomila, co ma v.zivote skutocnu hodnotu. Zivot nie je len cierny a biely. Je krasny farebny, aj napriek smutku a bolesti, co zazivame, sa ho oplati zit a dakovat za kazdy jeden den, ktory mozme prezit v laske.