Epidural???

ahoj, ja som sa tiez ako prvorodicka bala bolesti, neznasam bolest, som dost citliva, a dala som si EPI zaviest.
Keby som bola byvala vedela, ze bude porod taky rychly ako bol, tak do toho nejdem .
Vedlajsie ucinky: zatial ziadne - dnes mam presne 2 r od porodu. Ani tocenie hlavy po, ani nic. Zavadzanie nic prijemne, ale vzhladom k bolestiam OK, muz ma drzal v naruci, tak to islo.
Medzi casom som sa ale dostala k roznym informaciam ohladom prirodzeneho porodu, a o vplyve chemikalii podavanych pocas porodu na babetko... druhy krat by som ju uz nedala.
Naproti tomu kamoska, kt. trvala na tom,ze nie, a museli jej porod vyvolavat, rodila chuda az 24 h, tak stale hovorila ze nie nie nie...tak nakoniec banovala, keby ju mala, bola by to lepsie znasala.
Tazke rozhodnutie. musis zvazit ty sama.
Prajem vsetko dobre. a dufam,ze mas tasku zbalenu, my sme utekali presne v 37.t do porodnice

ahoj, ja viem presne, ako sa citis, pred par mesiacmi som riesila podobnu dilemu tiez som dost citliva na bolest, neznasam to moc dobre, a k tomu 2 moje kamaratky rodili s epiduralkou, tak som si bola na 100% ista, ze aj ja to chcem, vyuzit... Lenze, moja lekarka, ktorej teraz za to moc vdacim, ked pocula moju poziadavku, sa len cudovala, ze ako viem, ze ho vobec budem potrebovat a vobec, preco mam hned k porodu takyto negativny pritup. hm, som si hovorila, ze jej sa to lahko hovori, z pohladu lekara, ale prave ona mi pomohla radou, ze vsetko je to v mojej mysli. ze ak uz teraz, v tehotenstve myslim na to, ze ja to nezvladnem atd. tak potom nieje o com, ze ja uz teraz viem, ze to bude boliet, ze ma to negativne poznaci, atd. tak som nad tym potom veeeela premyslala, jasne, kazda sme ina a kazda mame aj inu hranicu bolesti, to co ja mozem znasat v pohode, tebe sa moze zdat ako neznesitelna bolest... ale chcem ti povedat, ze tento jej nazor ma veeeelmi donutil k premyslaniu, a zacala som proste v seba viac verit. ved ak to dokazu tolke zeny, rodit bez epiduralu, ved v minulosti nic take ani nepoznali, tak preco by som ja nedokazala?? vela som si o tejto teme aj hladala na nete, a viac bolo negativnych, ako pozitivnych postojov. no a napokon, sme sa s lekarkou dohodli, ze ideme na to bez vsetkeho, a ak by ona, ako lekarka, videla, ze to nezvladam, ona sa rozhodne, ako postupime dalej. proste som sa celkom zverila do jej ruk, a dobre som urobila. je to samozrejme aj o tom, aku mas vo svojom lekarkovi doveru, ale podla mna, kazda zena by v tom svojom mat mala, ved porod jej dietata si ju vyzaduje! nejdem ti teraz pisat, aky som mala lahky porod, ako som sa ani nenazdala, a malicka bola vonku, lebo to tak celkom nebolo, aj to bolelo, ani to nebolo za 10 minut, ale zvladnut sa to urcite da. moj nazor je, ze zenske telo bolo tak stvorene, aby dokazalo porod zvladnut, a ked to tak priroda zariadila, asi na tom nieco bude.

Ja som sa dohodla, ze keby bolo velmi zle, epiduralku si vypytam :) Pri prvom mi na vyber nedali, maly bol predcasnik, tak som dostala pred cisarskym spinalku (to si od pasa dole akoby ochrnuta). Spinalku by som podstupila uz len v nevyhnutnom pripade - bolesti hlavy, chrbta pri akomkolvek rychlejsom pohybe este 2-3 mesiace po porode, ani soferovat som nemohla, ay tak po 3 tyzdnoch. Aj zavadzanie bolo velmi bolestive a to bolest celkom dobre znasam.
Epiduralku som si vypytala pri druhom, anesteziologicka povedal, ze keby som este 5 minut cakala, tak by mi ju uz nemohla dat. Zavadzanie bolo v pohode, to zalezi od sikovnosti lekara. Druhy junacik bol strasne velky, 4-kilove babatko. Epiduralku mi este nechali do rana (cca 24 hodin) a dali mi cez nu aj kofein, ked mi velmi klesol tlak po porode.
skus si to tiez tak dohodnut, ze Ty si urcis ten moment, kedy uz bolest nevies zniest a chces epiduralku. Po epiduralke som nemala ziadne vedlajsie ucinky.

Ja som stará koza, rodila som dvakrát, no epidurál by som nechcela. Nemôžem porovnávať "bez" ani "s epi", ale každý znáša inak chémiu a už z princípu čomu cudziemu do tela sa môžem vyhnúť, tomu sa proste vyhnem. Pôrod nie je žiaden horor....skôr by som sa zamerala (hladala referencie) na personál a "opatrila si" odborníkov s citom...pokoj a pohoda, to je pre mňa dôležitejšie...aj bolesť sa dá tak oveľa lepšie zvládnuť.

Ahoj.Ja som prve dietatko rodila bez epiduralky a kedze som velmi citliva na bolest,tak som to velmi tazko znasala.Pri druhom tehotenstve som uz rodila s epidurakou a doteraz cakam,kedy mi naskocia bolesti a to uz ma mala 2 roky.Proste parada.Ani zasivanie ma nebolelo a pri prvom ano.Zisti si vsak,ze ci ju robia aj cez vikendy.Lebo u nas ju zavadzaju len v pondelok-az piatok a ja som rodila akurat v sobotu.Ale boli taky zlaty a ochotny,ze mi tu lekarku,co to zavadza zavolali.Inac to zavadzanie nebolo nic neprijemne,trosku som to len citila.Drzim palce,nech Ti to dobre dopadne.

Ahoj.Ja som prve dietatko rodila bez epiduralky a kedze som velmi citliva na bolest,tak som to velmi tazko znasala.Pri druhom tehotenstve som uz rodila s epidurakou a doteraz cakam,kedy mi naskocia bolesti a to uz ma mala 2 roky.Proste parada.Ani zasivanie ma nebolelo a pri prvom ano.Zisti si vsak,ze ci ju robia aj cez vikendy.Lebo u nas ju zavadzaju len v pondelok-az piatok a ja som rodila akurat v sobotu.Ale boli taky zlaty a ochotny,ze mi tu lekarku,co to zavadza zavolali.Inac to zavadzanie nebolo nic neprijemne,trosku som to len citila.Drzim palce,nech Ti to dobre dopadne.

Ahoj. Ja som rodila bez epiduralky verila som že to bude ok a že to zvládnem. Sice som to zvlsdla bez no nabudúce ma bez epiduralky nikto rodiť neprinúti

ahoj Lui, rozmyslala som aj ja, ci si zaplatit epi alebo sa spolahnut na normalny porod. samozrejme, s pripravami na porod, tehotenske hormony, aj ja som doma pustila slzicku, ako to zvladnem , balal som sa bolesti, porodu, no vsetkeho.

rozhodla som sa rodit bez epi. a nemam velmi v laske pomenovanie "orgazmicky" porod ... ale musim uznat, ze ked porod zacina, najprv som mala klasicke bolesti pri kontrakciach ale cim dalej to postupovalo, vedela som co mam robit, nesustredila som sa na bolest, zdalo sa mi, ze polavuje(asi kopec hormonov zariadil) a samotny porod, na rozdiel od cakania nan, bol velmi dobry a rychly . pri zasivani som zaspala . a to ja som hrozna fajnovka a bojko .

nech sa uz rozhodnes akokolvek, tak vela zdravia zelam a mnoho krasnych chvil s drobcekom .

Rodila som dvakrát bez epi. Ani som nad tým nerozmýšľala. Bolesť patrí k pôrodu. Nie je to nič čo by sa nedalo prežiť. Prvý pôrod bol dosť dlhý, ale pri druhom som už vedela do čoho idem a doslova som si to užila. Mala som nádherný pôrod, pamätám si každú jednu kontrakciu - bolo ich presne 20, celý pôrod trval len 1,5 hodiny od prvej bolesti až po moment kedy som mala v rukách bábätko. Neľutujem ani chvíľku že som si to mohla užiť, predýchať a vychutnať. Druhý pôrod som mala skutočne taký krásny, že by som hneď išla rodiť zase A čo sa týka citlivosti - ja osobne považujem za najväčšiu tragédiu pichnutie injekcie a odber krvi. To je pre mňa obrovská bolesť...pôrod bol v pohodičke Ešte dodám že pri obidvoch pôrodoch bol prítomný môj manžel, je to veľká opora, takže skús radšej porozmýšľať nad prítomnosťou blízkej osoby ak ti teda môžem poradiť.

Prvé dieťa pred 14-imi rokmi s epidurálkou,bola som spokojná.Pôrod prebehol v pohode,až na to že sa mi točila hlava a bolo mi na zvracanie.Postupom rokov som zistila,že mne proste "nesedia" žiadne narkotické látky /vybratie krčných mandlí len pri lokálke,operácia žlčníka/,mám po nich úplne identické príznaky,je mi zle,zvraciam.Druhý pôrod som si chcela po rokoch "vyskúšať" na prirodzeno,ale nebolo mi dopriate,keďže kvôli komplikáciam mi museli robiť cisársky so spinálnou anestéziou,aj z tej mi bolo zle.Na to všetko sa ale rýchlo zabudne,keď držíš konečne svoje bábätko v náručí.Prajem Ti všetko dobré

Ja som rodila všeho-všudy trikrát...a ani raz s epidurálkou. Pri prvom pôrode to nebola bežná prax ako dnes , pri druhom som dorazila do pôrodnice a malý bol o pol hodinu na svete ...v oboch prípadoch som mala bolesti pri kontrakciách /prirovnala by som to asi tak bolestiam pri menštruácii, len silnejším/, ale dalo sa to prežiť , v oboch prípadoch zašívaná /nič príjemné, ale takisto spomienky vybledli/, ale hlavne v oboch prípadoch som bola akoby bábka v rukách zdravotného personálu v rutinne vedenom pôrode /teda až na strašne milú a láskavú pani doktorku /. Jednoducho čo povedali, to som automaticky bez pípnutia robila, žiadna pohoda, žiadne vnímanie svojich pocitov, potrieb a pod.
Tretí pôrod bol akoby za odmenu...i keď na začiatku sa to nezdalo, keďže kontrakcie sa rozbiehali a ustávali a nakoniec mi ani doktor nechcel veriť, že som nejaké bolesti mala a chcel ma odbiť nejakou injekciou /nejakou preto, že sám od seba nepovažoval za potrebné aspoň pomedzi zuby oznámiť, načo to bude dobré, až keď som sa ja postavila proti, neochotne odpovedal, že buď sa pôrod rozbehne alebo zastaví /, odmietla som a nechala všetko na svoje telo a miminko, samozrejme monitorovaná v nemocnici. Po 5 hodínách od nástupu do nemocnice sestrička zamrmlala, že sa "niečo" deje /kotrakcie...riadne/ o 4 hodiny nato sa maličká pýtala na svet, pôrod ako z encyklopédie, spolupráca s druhou pôrodnou asistentkou na výbornú, pomáhala mi nájsť najpohodlnejšiu polohu, viedla ma pôrodom tak, že nebolo treba ani nastrihnúť a na konci s uznaním povedala, že to bol "krásny a ukážkový pôrod" a veru bol....Celý čas som sa potichu bábätku prihovárala, ako sa naň teším, ako "to" spolu zvládneme, ako ho každá kontrakcia posúva ku mne bližšie, dýchala som zhlboka a plynule a to mi veľmi pomáhalo preniesť sa cez to menej príjemné a bábätku aj počas pôrodu zabezpečovalo dostatok kyslíka.
To som sa ale rozpísala , ale...hlavne som tým chcela povedať, že ako budúca matka si nájdeš spôsob ako priviesť dieťatko na svet: či už prirodzene alebo s epidurálkou, no hlavne sa nenechaj opantať strachom...pôrod je prirodzená vec.