Ja som nic take nezazila ale aj tak drzim palceky a posielam pozitivnu energiu aby bolo vsetko ok
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja som nic take nezazila ale aj tak drzim palceky a posielam pozitivnu energiu aby bolo vsetko ok
Ahoj mnau,
mne doktorka v siedmom mesiaci povedala, ze sa mi skratil krcok. To bolo vsetko, nikam ma neposlala, nic mi nepovedala, nic nevysvetlovala. Nakoniec vsetko vyslo ok takmer az do terminu, ale uzila som si svoje, takze viem ako sa citis.
Drzim palce, nech je vsetko ok. A hlavne klud, aj ked to je teraz velmi takze...
Lenže mne iba teraz začína piaty mesiac a prvé tehotenstvo skončilo v siedmom mesiaci, preto tie obavy
Ja sa snažím byť v kľude, len neviem, čo čakať vo štvrtok
Ahoj
musim uznat ze pre mna je aj toto (pripadne rizikove tehotenstvo - kedy by som sa musela setrit) jeden z dovodov preco cakame s druhym babom kym bude dcerka starsia... lebo si to dost dobre neviem predstavit "setrit sa" pri nej teraz...
Ale pisala som si s jednou maminou (prvy syncek sa jej narodil predcasne) a ona je pre mna prikladom ze sa to da. Odkedy sa jej zacal v druhom tehu skracovat krcok donutila sa naozaj setrit. Musela to kadejako povymyslat a sklbit... dni ked mal jej manzel volno s volnom niektoreho z jej rodicov kamaratok... bolo to dost zlozite a poniektori si z nej robili srandu ze to takto prehana... ale ten vysledok - donosene dietatko - jej celkom urcite za to stal!!!
Predtym ako sa mi predcasne narodila Julinka by som nutene lezanie a setrenie sa(alebo hospitalizaciu) asi brala ako nieco co by ma mozno aj obtazovalo - ale po predcasnom porode a po tom ake velke problemy dcerka kvoli nemu mala - by som nad tym ani nerozmyslala.
Teraz ked viem co vsetko sa moze stat... To obdobie ked sa Julia narodila - ta neistota a vsetky tie komplikacie - bolo to najhorsie v mojom zivote... a len vdaka tomu ze sme mali obrovske stastie je moje dievcatko v poriadku... To by som uz nikdy nechcela zazit a viem ze by som urobila hocico aby som tomu predisla. A aby som si nikdy nemusela nic vycitat. Aj ked si teraz neviem predstavit ani jeden den bez malej (o noci ani nehovorim) - bolo by pre mna dolezitejsie mat potom dve zdrave deticky.
Radka davaj na vas pozor... naozaj ti z celeho srdca drzim palce aby bolo vsetko v najlepsom poriadku
Jasné, všetko sa dá, keď sa chce.. a navyše, potrvá to do marca a potom budem ďalej normálne "žiť"... Kdežto, keby som sa nešetrila, tak viem, že si tak skoro neoddýchnem...Ved ty vieš prečo... A ked to nebude ľahké, okolie nech si hovorí čo chce. Srandu si môžu robiť iba ľudia, ktorí ešte nevideli vlastné dieťatko v inkubátore na prístrojoch.. Neboj, dávam si veeeľky pozor, od včera poobedia som malého iba raz zdvihla na ruky, čo je fakt rekord
a drž palce vo štvrtoooooooooook
presne taaak... a drzim palce!!! potom daj vediet
mnaaaaaaaaaauuuuuuuuuu držíme palčeky aby Vám to dobre dopadlo.Ja som malu tiež musela prestat zdvihat .Je sice starsia mala 3 roky.Ale do vane z vane,autosedacka......Musela sa naucit sama Ku vani a WC malý stolcek a len za rucku sme to zvladli.Mne v 3 mesiaci hrozilo ze o babo pridem,ale vsetko je uz o.k.Som v 30 tyždni a je mi smutno ze ked sa mala ku mne rozbehne tak ju nemozem zdvihnut a zatocit,ale vydržime
Ozaj a taky maly zlepsovak na nakupy.Asi ako kazda mamina som isla iba na rozky a prisla som ovesana igelitkami
Tak som si kupila v Lidli pri jednom nakupe aj tasku na kolieskach.No nejdu sa zo mna dosmiat.......smeju sa ze uz len starecka palica mi chyba
ved to, u nás po schodch hore dole, kým zídeme do kuchyne 5 minút :) a ked náhodou spadne a ja ho nemôžem zdvihnúť apritúliť si ho ako bábo nejako vydržííííííííme :) kúpe MM a ciká do plienky, takže to nám zatial netreba :)
na dedine kupujem iba chlieb a to unesiem, ináč skočím do mesta s MM a ovešiam jeho.. ale tak to bolo aj predtým, než som bola tehotná
držím palce, aby ste to do marca v pohodke zvládli
Zajtra silno drrrrrrrrrrrrrrrrrrrž
Mnnaauuu, drzim palce. Tiez som tehu, zaciatok 7.mesiaca a mam 22 mesacneho synceka. Hned zo zaciatku som mala zakazane maleho dvihat a nosit, ale niekedy sa to vazne neda. U nas tiez kupe manzel, aj na nakupi chodi, len upratat sa same neuprace a cakat nez by to spravil niekto druhy, nevydrzim. Pred dvomi tyzdnami som dokonca drevo ukladala, sice len malicke kusky, ale uz sa radsej setrim.
Tak sa tej serkláži napokon nevyhnem... DOktor pre rizikové tehotenstvo to len odporučil, lebo vraj v neskorších štádiách tehotenstva sa to už nerobí. Tak nabudúci týžden si musím vybaviť predoperačné vyšetrenia a potom na pár dní poležať do nemocnice. Neviem, ako to zvládnem... Hlavne psychicky. Ešte som od môjho dvojročného drobca nebola na noc preč... už teraz bojííííííííííííííííííííííííím
Radka neboj sa ty to zládneš
.Zvládla si iné tak aj toto zvládneš.Hlavu hore,pokoj a kľud do duše
a mysli na druhé bábo čo máš pod
,o drobca sa neboj -domáci to s ním zvládnu.
Drzim palce, aby vsetko dobre dopadlo. Viem sa vcitit do Tvojej koze, presne taketo obavy mavam obcas aj ja. Drz sa, myslime na Teba .
hmmm, a ja som dnes sííííílno myslela, ale zvládnete to
nič iné neostáva
Radka je mi to luto... verim ze to teda pomoze!!!
Nebudes tam sama - budes s drobcekom v brusku...
Viem si predstavit ako ti bude syncek chybat - ale predsa by bolo horsie keby sa ti babo narodilo znova skor a neboli by ste spolu ovela dlhsie...
Urcite to zvladnes - ved to nerobis len pre seba ale hlavne pre babatko... A ta "odmena" bude stat za to
Urcite to zvladnete a vsetko dobre dopadne!!! Myslim na vas... Drz sa!!!
ale s tým drobčekom veľmi nepokecám.. a tie dni iba na posteli v nemocnici, brrrrrrrrrrrrr... hádam sa dočkám aj odmeny :)
neboooj určitee to zvlááááádnes viem si predstavit ako to ciitis,ja ked si pomysliim,čo bude s malou ked ja pojdem do porodnice,,tak mi je uz teraz smutnoo,ale mame dobryych muzov takze tii sa pekne postarajuu.
vsetko dobre dopadneee,neboj nič
beriem to ako nácvik pred nástupom do pôrodnice :) som zvedavá, ako bude synček reagovať na to, že a nie som doma. ešte bezomna nebol :)
Ahoj.
Mala som v podstate ten istý problém ako ty. V 6. mesiaci, už s jedným drobcom doma...
Moja doktorka mi šetrenie-sa vysvetlila v štýle: Ležať, polihovať celý deň, len na záchod a najesť. V noci spať so zdvihnutými nohami postele o 40 cm (no pri tých 30 cm som sa už nekĺzala dole...) Takto som prežila dva týždne a zlepšilo sa to, čo aj trvá do teraz, som v 33tt. Nemala som žiadne zmeny na krčku. Brala som 3-4 tabletky magnézia denne.
Variť mi chodila mama a aj pomohla s kŕmením 20 mesačnej dcérky, manžel v práci do večera... Malá z postieľky vyliezala a vliezala sama cez otvor, alebo bola u nás akurát mama a nasáčkovala ju tam ona. Inak ani na ruky ani nič proste chromá...
Možno sa ti urobili zmeny na krčku, keď ti dali urobiť serkláž. To mi odpísal aj gynekológ v on-line poradni:
http://www.indol3c.sk/gynekologicka-poradna
Držím palce, aby ste to zvládli, hlavné je, že ponosíš mimi dlhšie, ako bez toho zákroku, takže to je vlastne dobré.
My rozmýšľame dať drobcovi "velkú" posteľ, zatiaľ mi nekázali spať dole hlavou, možno aj to príde. Zatiaľ sa iba hrám na lenivú, ležím ked sa dá, na obed chodím spať s malým :) varenie ešte zvládam, upratovanie teiž... také občasné :) dakujem
Tak zajtra odchádzam, prosííííííííííííííííííím, drrrrržte mi palce, nech som čo najskôr doma (do piatku ) najneskôr a nech veľa neplačem
držííííím
moooooooooooooja neboj ´mysliiime na teba a drziiime paluuuuuuuchy
silno drziiim palce a daj vediet ,ked sa vratis
Verím, že to zvládneš všetko dobré želám
Už som doma :) živá, zdravá, bez ujmy na zdravý nebolo to také strašné, najviac bolelo napichnutie infuzie
oddýchla som si, oddychujem aj doma.. dúfam až do marca
super a uz si zas so svojim drobcom tak len pekne oddychuj
a davaj na seba a na baabenko pozor
NO ved to, drobec chýbal najviac
Tak včerajšia poradňa dopadla tak napoly. Aj tak sa musím ísť ukázať ku primárovi do nemocnice, pretože sa mi skracuje krčok... Takže hrozí scenár spred dvoch rokov, čo by veľmi nerada. Primár rozhodne, či bude serkláž alebo to stačí ken sledovať. Bojím, bojím. Nerada by som šla do nemocnice. Zatiaľ sa mám iba šetriť... Ležať mi nikto nekázal. A keď, dá sa to pri dvojročnom dieťatku? šetriť sa? ani raz nedvihnúť na ruky? Vybrať z postielky? Ako ste to zvládli vy? Jedno bábo v brušku a druhé (trocha vačšie) doma?
