Už to hádam skončilo.....

Ahojte milé naničmamky. Ako som spomínala v inom príspevku, tak 20.12. sa nám narodil synček Matej. Stihli sme prísť na Štedrý deň domov, bola som veľmi šťastná, lebo som bola po cisárskom.... Ale ja som bola v poriadku a drobček takisto. A tu sa začína môj ďalší nekonečný príbeh... Skúsim popísať pekne deň po dni.
Pondelok - bola som si dať vybrať štich - zvládli sme to bez problémov, teda ja som sa stihla vrátiť, kým Maťka chytil hlad. O 11-stej sme boli objednaný k našej doktorke. Odvážiť sa a ukázať. Naša Dr. mala dovolenku, tak len sestričke. To už Maťkovi začalo karpavieť očko. Tak som to ukázala sestričke. Povedala mi, že nech pokračujem vo vytieraní so Septonexom a mat. mliekom. Ak by sa to do 2 dní nezlepšilo mám prísť. Poobede tam chodieva zastupovať Dr. Mne poobede zvoní mobil - naša sestrička. Pán Dr. mi odkazuje, nech ideme na očné.
Utorok - očné. Maťkovi prepláchli oči. Upchaté kanáliky nemal, ale mal tam hlieny. Dostal ant. kvapky....
A tu začínam ja. Poobede ma začala bolieť pravá ruka. Do večera som s ňou nepohla. Ráno, už vôbec. Nevedela som kde ma to bolí, až neskôr som zistila, že priamo v ramene a vystrelovalo mi to až k lakťu. Noc som nejak pretrpela, A ráno utekala k mojej lekárke. Mám presilenú a nachladnutú ruku.... Vnútri som bola 15 min. Z toho 10 min. študovala, čo mi môže dať. Nakoniec niečo na uvolnenie našla, pichla mi ale 1/3 dávku.... A povedala, že snáď mi to pomôže. Chcela mi dať aj Panadol, na bolesť, ale ja herečka ho odmietla.... To som nevedela, čo bude večer. Dobrovoľne sa priznám, dala som si Paralen. Manžel hľadal na internete ako mi pomôcť, lebo už som plakala od bolesti. Natieral mi to konskou masťou, A dočítal sa, že na lepší účinok je dobré dať zábal. Tak noc, deň, noc som chodila so zábalom. A niečo z toho pomohlo.
Ruku ešte nedvihnem. Ale už ako tak pohybujem.... Tak dúfam, že už to bude len lepšie.
Ja som si naozaj tie prvé dni s bábätkom doma, predstavovala inak.....