reklama

Prečo nie som ideálna?

klička , 18. 05. 2007 - 22:15

reklama

Tak tu tak sedím a som smutná z toho, aká som nanič mama. Smútok
Malý je od začiatku týždňa dosť citlivý, potrebuje viac pozornosti a fyzického kontaktu a dnes som to nezvládla. Fakt som bola večer na neho protivná a on vlastne len potreboval pri sebe svoju mamu. Len sa čudujem, že sme sa nepohádali s drahým, ako máme vo zvyku...aspoň jedno plus. :-/
Najviac ma štve, že ja rozmýšľam až po termíne a ignorujem vnútorný hlas.
Je to zvláštne, ale nemám z detstva prvé spomienky na mamu "úžasné". Čo si spomínam, je veta:"a to musíš za mnou stále chodiť?" No a asi tak som sa dnes zachovala ja, keď som drobáska po tretí krát vyháňala z wc-ka, nech ma aspoň tam nechá samúúúúúú. No a keďže spomínaná veta mojej mamy mi znie v ušiach do dnes a možno to vyznie smiešne, ale myslím, že ovplyvnila náš vzťah, nechcem byť taká istá!!!
Tak som sa vám nanič mamky vyžalovala a dúfam, že tie múdrejšie mi dajú dobrú radu, ako zvládať záťažové situácie. A to ja mám iba jedno dietko, aj to fakt dobrunké (asi pre to nemám cvik Úsmev ) a neskutočne a úprimne obdivujem tie, čo máte drobcov viac a viac aktívnych!


reklama


reklama

adena, Pi, 18. 05. 2007 - 23:07

Nebuď položená do smútku. Ja síce deti nemám, aj keď by som rada, ale aj ty si človek a potrebuješ mať aj chvíľku pre seba (aspoň na tom vecku). Veď ty mu to vynahradíš zajtra, to verím. Nie si stroj, ktorý ide vždy po perfektne nalinajkovanej stope. Tvoje bábo ťa ľúbi a bude ťa ľúbiť aj s tvojimi výpadkami ako my všetci svoje mamky (ako aj ja svoju najviac na svete). Fajn, že ťa aj tvoj drahý podržal, a nepovadil sa s tebou, znamená to, že bol na tvojej strane a chápal ťa.:-} :-} :-}

simona, Pi, 18. 05. 2007 - 23:47

ahoj , ja so svojim drobcom sedim na vecku stale :-/ , najprv som sa zlostila ,ze naco sa trepe za mnou ,ale potom ked som videla jeho vesele ocka ...... nasiel som Ta ,tak uz to nechavam tak.maly ma 1,5 roka tak co sa budem rozculovat .Manzel pracuje v zahranici tak mi nema kto pomoct .Takze nezufaj ,aj mna maly neustale stopuje , a ked varim tak to aj on nepohne sa odo mna a vytahuje hrnce a proste horor ,ale nerozculujem sa .A este starsi syn bol taky ,ze kde som ho polozila tam bol ..... a ten je to pravy opak.A ked vidim ze je uz nervozny a aj ja mam strunku napjatu tak necham vsetko tak a idem sa s nim vysantit do spalne pomojkame sa , zapneme hudbu tancujeme a on sa ukludni .A ja mozem potom pokracovat v nacatej praci. Asi tolko ,drzim prsty Mrkám

Ivet, So, 19. 05. 2007 - 00:36

jufuj, mala som napisany dlhy prispevok a nejak som ho mazlaSmútok tak este raz...
ahoj Klicka, hlasim sa k tebe do klubu "rozmýšľam až po termíne" a "dieta za mnou lezie"- nie si sama...Úsmev jeden den je horsi, druhy lepsi....nikto nie je idealny, ver mi....ja poznam len jednych rodicov, ktorych okolie vidi idealnych, ale ja vidim k nim pod pokrievku, tak len krutim vzdy hlavou, ked na nich pocujem oslavne komentare, pretoze viem, aka je u nich realita a veru to nie je ziadna slava - nechcela by som tak zit...

si len obycajna mama - to najkrajsie, co mozes bytÚsmev

odkedy vie mala chodit, pcha sa za mnou vsade - ona musi naliat prasok do pracky, ona ju musi zapnut, ona mi musi podat toaletak, ona musi vytiahnut hrniec zo skrinky, ona musi miesat - no aktivne dietaÚsmev
wecko som zacala riesit tak, ze jej tam dotiahnem jedalensku stolicku s pultikom, dam jej ceruzky a papier alebo knizku a tak mam od nej relativny klud, ona je spokojna, ze je pri mne a obe sme spokojne...aj sa tak sprchujem - mam ju na ociach, aj tak by tam za mnou liezla a je v bezpeci, lebo je zapnuta v sedacke, kde sa jej nic nemoze statÚsmev
objektivne som skonstatovala, ze na nu hucim a som na nu neprijemna, len ked som nabrusena uz predtym - najcastejsie manzelom....on ma namichne, mala spravi nieco, co mi nie je povoli a ja na nu nahucim a potom idem hucat na muza, ze kvoli nemu som hnusna na malu.... (ked nie je muz doma, mame s dcerkou raj na zemi, ziadne problemy, ona je ukazkova a aj jaÚsmev)

tak sa snazim vzdy, ked mala nieco robi, co sa mi nepaci, najprv predychat, aby som chytila nejaky odstup a az potom to riesim....viem, neda sa to vzdy, ale snazim sa, lebo uz dlho nebude taka mala, vyrastie, opubertie a potom ta komunikacia bude zas ina, nebude na mna taka naviazana, pripadne bude rebelovat....

posledne dva mesiace sa to velmi zlepsilo, lebo s muzom sa tolko nedotahujem za blbosti a aj zacali vo mne tikat take imaginarne hodinky - ze mala ide zachvilu do skolky, ja do roboty, uz nebudeme tolko spoluSmútok, tak ten vykricnik "ukludni sa a nehulakaj na malu" je akysi vacsiÚsmev

nemaj hlavne vycitky - minulost nezmenis... vies, co chces robit inak a chces to riesit, to je dobry zakladÚsmev zajtra mas moznost to malemu vynahradit - urcite si bude pamatat lepsie krajsi zajtrajsok, nez to, ze si na neho dnes nahucala - ved sa hovori, ze sa lepsie pamata to dobre a na zle sa zabudaÚsmev

kefara, So, 19. 05. 2007 - 10:27

Klička, je to len otázka času ... ak ti poradí skúsenosť matky, ktorá má všetky takéto "trápenia" za sebou, nadýchni sa a ... vydrž. Viem, je to niekedy ťažké, únavné, stresujúce... ale prejde to. A príde čas, keď budeš s nostlagiou spomínať na tieto chvíle. Zvlášť, keď aj ty máš syna.Mrkám

Mne sa vybavila spomienka z tamtých chvíľ:

Starší syn mal asi 1,5 roka a ja som bola už v dosť vysokom stupni rizikového tehotenstva s druhým synom. Malý ochorel. Mal nenormálnu angínu a non-stop vysoké horúčky. Deň - noc plakal a držal sa ma ako kliešť. Bolo to tak vysiľujúce, s manželom sme už nevládali, nuž k nám prišla svokra. No malý sa až zachádzal od plaču,keď ho do náručia zobral niekto iný ako mamina. Na jednu noc nikdy nezabudneme:

- okolo 02.00, keď horúčky zas leteli smerom hore. V plači pomáhalo len nosenie malého v objatí a prechádzanie sa po byte. Ja s bruškom rono nosom, malého nacapeného v náručí nejak bokom... spolu so svokrou sme sa špacírovali po nočnom byte a mysleli, že nedožijeme rána. Vrcholom bola chvíľa,keď som musela ísť na wecko... Čestné slovo, sedela som, čurkala a moje horúčkou zmátané dieťa som mala na chrbte ( !!! ), ten ma objímal horúcimi ručičkami a revaaaaaal... Svokra sa z toho všetkého rozplakala tiež. Že vtedy nebola kamera ...

Keď to nádodou spomeniem pred mojim ťažkým puberťákom, jeho neveriaco-zdesený pohľad stojí za to ... Prekvapenie Pohoda Prekvapenie

Ivet, So, 19. 05. 2007 - 12:19

kefara, mne az slzy vyhrkli, ked som citala tu vasu nocnu story....muselo to byt strasne, viem, aka si musela byt unavena, znicena, bezmocna a malicky chorucky - zlatko male - no hruzaSmútok ja som zazila nieco podobne - len slaby odvar oproti Tvojmu zazitku pred rokom a pol s dcerkou v nemocnici, drzala sa ma ako kliest, ked ju lekarka (strasne zlata) musela vysetrit - bola vo vaznom stave, tak plakala, tak sme ju s muzom drzali za rucky, ropravali sme jej, spievali a plakali s nouSmútok Smútok Smútok

danielaa71, So, 19. 05. 2007 - 11:55

ahoj dievčatá ..ahoj klička
som si vás tu prečítala a som rada že sme tu spolu a máme takú stránku ,lebo tu sa dá aj posťažovať a netreba sa báť že niekto do teba kopne a potlačil ešte hlbšie ...teším sa ked si vieme priznať a vypočuť jedna druhu ....
..neboj som presvedčená že si dobrá mama a nikdy nebudeš taká ako tvoja mama,a tvoje dieťa nikdy nebude mať spomienku ako ty...
to neznamená že to nemôže zažiť ...sme len obyčajne mamy máme svoje ťažké chvíle únavu a sme len ľudia nie stroj ..ja osobne si myslím ked sa niekedy niečo podobne stane nevadí neublíži to dieťatku na celý život len ho to posilni že ja mamička potrebujem pomôcť
..nemám rada ked sa staviame do pozície že mamička musí zvládnuť všetko ...vedieť priznať aj svoje chyby je predsa veľké víťazstvo....
a najdoležitejšie prečo si myslím že nikdy nebudeš taká ...
je že si to uvedomuješ a premýšlaš nad tým a to je výborne ....si dobrá mama
mama so svojimi slabosťami ale aj silná dobrá a múdra mama a to je to najkrajšie pre dieťa mať takú mamu čo premýšľa a uvedomuje si chyby ktoré si vie priznať ..neboj aj ked drobček maličký rozumie ked je mama unavená smutná a postupne a naučí aj byť pomocou ...... ked mu budeš hovoriť teraz som smutná unavená ...dokážeme to musíme lebo chceme svoje deti dobre vychovať a vedieť že sme spravili všetko čo sme dokázali urobiť .....
nie byť dokonalé !!!
ale dať to najlepšie čo dokážeme !!!
držme si spoločne palce a tešme sa že máme jedna druhu a môžeme si to tu nahlas povedať ved práv tie mamy čo zlyhávajú a ich deti aj trpia si toto nevedeli priznať a nehľadajú pomoc a podporu neriešia problém lebo podla nich ho nemajú ..sme o to lepšie že to vieme..

gabusa, So, 19. 05. 2007 - 13:18

Klička, držím palce. Presne si popísala moje pocity ako sa niekedy cítim, ale teš sa, za mnou takto stále putujú dvaja krásni chlapci, ktorých by som nedala za nič na svete. Niekedy však človeka dokážu priviesť do šialenstva. Vtedy si ich radšej nevšímam, aby som sa potom necítila zle, že si odniesli moju blbú náladu. Niekedy si aj poplačem. Malí mali tiež tento týždeň nejaký divný. Stále sa len hádali, strkali, bili... No proste hrôza. A to si neviete ani predstaviť, ako sa dokážu hádať dve 2-ročné deti. Ale v konečnom dôsledku, každá žena, nech sa snaží ako chce, niekedy vybuchne. Ja sa snažím vždy napočítať do 10 a predýchavam. Málokedy pomôže, ale za pokus to stojí. Dobre sa to radí, horšie dodržiava. Prajem všetkým pevné nervy.

eifelovka, So, 19. 05. 2007 - 15:57

Klicka, tak tu tak sedim a znovu a znovu citam tie tvoje riadky.. predstavujem si maleho chrobaka s plavymi vlaskami a tymi nezbednymi modrymi ockami ako hovori to svoje tiche "no..." ked sa stretneme.. Viem, ze tie vety tvojej maminy ti stale zneju v usiach, aj ked som presvedcena o tom, ze ona to nikdy s tebou zle nemyslela, len proste bola sama sebou a svojim charakterom presne tak ako si momentalne ty v novych a novych situaciach s drobcom.. Plus je a to fakt velke, ze sa to tvoje "nanic" svedomie nehodilo okamzite na Klicka velkeho a ze aj ty si to vlastne uvedomujes Veľký úsmev no vidis, ake to robis pokroky.. inac veta "to musis stale za mnou chodit" mi tiez bola povedana Úsmev ale od mojho brata asi ked ja som mala 6 a on 14, ale kedze pre mna bol moj idol moj brat viac nez mama, tak ma ta veta vzala rovnako ako teba a pocujem ju doteraz, aj ked viem, ze ma mal aj tez tu vetu stale rad Úsmev Ja si myslim, ze ty nie si nanic.. ani ako mama a dokonca si myslim, ze ani ako manzelka.. myslim si, ze mat tak z tvojho "otvoreneho" pohladu na svet nieco, tak ja vo svojom vztahu menej "trpim" kvoli vlastnej blbosti Úsmev Takze neboj, maly Klicko to prezije, hlavne ked mu to nebudes casto opakovat Veľký úsmev Hlavu hore, netrap sa.. a ak mas stale pocit, ze si "nanic" posli sms... zavolam ti Úsmev

klička, So, 19. 05. 2007 - 21:08

Babulky, ďakujem vám, dnes som už opäť vo forme. Mrkám A Luk asi vytušil všetky moje predsavzatia a rozhodol sa otestovať ma. Veľký úsmev Celý deň nespal a bol vonku na slnku, tak večer sme mali slzavé údolie, ale ja som bola taká, aká chcem! A to som už pred očami videla kruhy, taká som bola dehydrovaná. Kvôli dostatku iného moku (Monte Negro Veľký úsmev ) som sa celý deň úspešne vyhýbala vode. Tak sa teraz dopujem H2O a na nočné návštevy sa teší naša kráľovská miestnosť...Veľký úsmev
A fakt som na seba hrdá, že si viem priznať chybu a snažím sa na sebe pracovať.Mrkám S vašou pomocou....Áno

vyvyka, Ne, 20. 05. 2007 - 15:57

Veľký úsmevAhoj Klička.Každý máme svoje dni,a Ty nie si zo železa,niekedy to proste človek nezvládne.A hlavné je,že si si to uvedomila.To dieťa vie cítiť hlavne to,žr ho ľúbiš a to je podstatné. A nenič sa zbytočnými výčitkami.Ty si Ty a Tvoja mama je Tvoja mama.Si super mama a dávaš dieťaťu veľa lásky a to je hlavné.Áno

Iveta, Ne, 20. 05. 2007 - 16:11

Suhlasim s vyvykou-som chcela napísať to isté.Neboj bude lepšie a potom ti bude to chodenie za tebou zase chýbaťMrkám

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama