Knižka Cesta sa mi dostala do ruky, keď som bola zúfalá a kamarátka mi chcela ukázať, že aj zdanlivo beznádejné problémy sa dajú vyriešiť. Zaujala ma moc. Pozerala som na internete aj prípadné kurzy a semináre, ale sú dosť drahé- aj keď na druhej strane ak by to naozaj fungovalo, tak by to bolo úžasné. Vravím "AK" , lebo som bola vždy tak trochu kockatá hlavička a čo sa vymykalo môjmu chápaniu / a matematicko-fyzikálnym zákonom/ tomu som ťažko dokázala uveriť. Pravdou je však, že som sa počas posledných pár rokoch stretla so situáciami, ktoré si nijako nedokážem vysvetliť, ale sa naozaj reálne stali a už sa na mnohé veci pozerám inak. Ako sa hovorí - sú veci medzi nebom a zemou ...
Ale píšem trochu od témy, veľmi rada by som uverila, že Cesta popisovaná v knižke naozaj funguje a moooc by som o ten seminár stála, nie pre seba, ale pre mne veľmi blízkeho človeka, ktorý má vážny zdravotný problém a bolo by úžasné keby sa mu dalo pomôcť. Je to tak, že keď sú lekári v slepej uličke , vtedy sme ochotní vyskúšať čokoľvek a chceme veľmi veriť tomu, že to pomôže. Napísať o samoliečení alebo sile pozitívneho myslenia veľmi nemôžem, nemám s tým skúsenosti / snáď len s tým pozitívnym myslením 
/
Možno len ako každá normálna maminka - mohla som mať vysoké teploty a silnú chrípku, ale v momente keď mi ochorelo dieťa som bola na nohách, zázračne v pohode, aby som sa mohla o svojho drobca postarať. Ale také sme asi všetky maminy a máme takúto "samoliečiacu" schopnosť 
cesta
reklama
reklama
reklama
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
Relatívne dobre. Má bolesti, berie spústu liekov na mozog, pamäť ..., ale chodí , rozpráva, poznáva nás, dokáže čítať . Časom bude určite v poriadku. Len mu ešte musia naspäť voperovať chýbajúcu časť lebky , len ešte nevieme kedy.
To je fajn, ze je to na dobrej ceste, ale asi este velmi dlhej a bolavej.
Ďakujem Kamilka. Je to ešte na dlho, ale veľmi sa snaží. Je úžasné aké pokroky robí.Ono je to vlastne zázrak, že sa po tak dlhom umelom spánku a po tom čo sa mu stalo, tak rýchlo postavil na nohy a aj motoricky aj mentálne reaguje fantasticky
Toto sú chvíle, keď naozaj verím v /božskú/ vesmírnu energiu . Píšeš vo svojom blogu Otče náš ... ja som si denne v duchu hovorila Andelíčku, môj strážničku ... a prosila nech Miško prežije, keď sa prebral, tak som prosila, aby sa mohol hýbať, neskôr keď sa snažil rozprávať a nerozumeli sme mu, tak som prosila, aby sa to zlepšilo a ono krôčik po krôčku to šlo a každý deň to bolo lepšie a lepšie. Túto motlitbičku ma naučila kamarátka , boli sme deti, asi prváčky. My sme neboli vedené k náboženstvu, ale deti sme si medzi sebou všeličo povedali a "andelíčka" si pamätám do dnes, akurát mením slová, podľa toho o čo chcem poprosiť.