Farby dúhy namiesto tmy

Tuším Svetlane, je tak trochu ľúto, teraz neviem, či to, že stagnuje naša nová rubrika Premeny, ktorú sme s Broňou nedávno založili, alebo že sa nemeníme, ako by sme chceli, prípadne, že zabúdame dokumentovať ... Ako som spomínala v mojom úvodnom článku, tie moje zmeny sú naplánované na dlhé obdobie a ja verím, že budem mať dosť času, dopracovať sa k zdarnemu cieľu. Je to zvláštne ale mojou métou je zomieranie s pokojom v duši. Ale nie toho mieru by som si chcela ešte užiť tu na Zemi, aby som ho raz mohla rozdávať aj vôkol seba. Nádherný úvod, zase raz píšem somariny, ok idem k veci.

Chcela som ním len povedať, že pri pretváraní svojho bytia napredujem slimačím tempom, preto tie vzdialené horizonty. Ale o jeden svoj veľký úspech by som sa s vami rada podelila. Asi pred rokom, pár dní pred Silvestrom roku 2009, my Aisha, jedna dobrá víla povedala, že je najvyšší čas zahodiť čiernu farbu, že táto farba uberá zo životnej energie asi aj z toho mála, ktorou som oplývala. Aj by som rada, ale tmavého oblečenia som mala plnú skriňu, čierna krásne kamuflovala moje sadielko a na cestu po decka do školy, na tréning, bola dobrá, ale predovšetkým korešpondovalal so stavom mojej mysle, čo bolo najvážnejšie.. V lete som bola ochotná robiť ústupky, veď sa nebudem pariť v horúčavách a zbytočne priťahovať viac tepla...

Už druhý rok, v podstate odkedy poznám Simplemente Máriu po kvapkách nasávam, závany vetra medzi nebom a zemou a občas sa niečo vytrvalé prederie aj cez moju dymovú clonu. Trochu ma naočkoval aj Jozef Kurucár ... Moji anjeli strážny zázračne pribúdajú a aj vďaka ním som v jeseni zvládla najťažšiu skúšku, rozlúčku s mamkou. Za vodou nie som, moje zrýchlené dospievanie je boľavé, zastihne ma často a všade ... Ale práve mojej mamke som sľúbila, že prestanem nosiť čiernu farbu. Vnímala môj nepokoj, aj keď sme sa o ňom nerozprávali, cítila môj smútok aj bez slov, tešila sa z Naničmamy aj vďaka nej vznikli ďalšie stránky, keď mi vzala na prázdniny najmladšie dieťa. Mojej mamke som sľúbila, že si do života vpustím úsmev.

"Mami je to ťažká úloha, ale mám pre teba skvelú správu, už nenosím čiernu, alebo len veľmi výnimočne. Dokonca sa v nej necítim dobre. Otvorila som srdce kvetom , farbám, slniečku, zatiaľ aspoň pri oblečení a pracujem na tom, aby častejšie zablúdili aj do mojej duše. Mami, ľúbim ťa!"

Môj článok, chcel byť zase raz pozitívnym, vyzerá, že mám pred sebou dlhú cestu, ale verím že aj úspešný štart. Devy krásne ďakujem vám za vašu podporu, za vaše objatia. Ďakujem dobrým dušiam, ktoré mi veľmi pomáhajú, s citom a láskou pri mojom blúdení životom. Mám vás rada. Najbližšie vám snáď aj napíšem niečo o mojich barličkách ako sú Ho´ponopono, ergetické cvičenia ..., Broňu už poznáte
Milujem vás.