Jediny "muz" mojho zivota ?

Laura,a čo tak skúsiť sa porozprávať tak úprimne, ako si to napísala nám, s priateľom...ak to aj nepomôže vášmu vzťahu, možno to pomôže jemu viac pochopiť Teba a v konečnom dôsledku to možno pomôže aj Tebe

Laurááááááááááááá, ajja na Teba myslím. Vždy ked idem okolo vlakovej stanice, kukámči tam stojí rušeň Laurika . Keď si sa rozhodla odísť od partnera, a zmeniť radikálne svoj život, veľa žien Ti písalo , že ťa obdivujú aká si odvážna. Osobne si myslím , že v tom nebolo až tak vela odvahy. Ked Som mala 17 a čakala svojho najstaršieho syna(v treťom ročníku na gympli)hlasovali omne učitelia , či ma majú vylúčiť z o školy alebo nie. Nakoniec ma nevylúčili aj preto, lebo sombola bifľoška a dobre som sa učila. Podržali ma taký profesori-najväčšie konzervy- o ktorých by som to nikdy nepovedala. Jedna prastará pani profesorkami vtedy povedala , že ma veľmi obdivuje za to , že som sa rozhodla dieťa si ponechať. Nešlo mi to celkom do mojej mladej a sprostej hlavy , že za čo ten obdiv. Až neskôr som to pochopila. Z mojej strany to vtedy veru nebola odvaha, len neskúsenosť. Možno keby som vedela čo ma čaká....Ruku za seba do ohňa dať nemôžem ako by som sa rozhodla. Tvoj celkový pocit zlyhania Ti bráni zhlboka sa nadýchnuť a znovu žiť. Tvoj potenciálny frajer mal velkú pravdu. Vyprdni sa na to, čo si myslí matka a či Katka. Kukni na L presná polovica tu prítomných ju neznáša a druha ju miluje.A čo ona, trhá jej to žily? No ani trochu nie! Ber si znej príklad. Za tvoje psychojeby vdačíš mamičke, viem o čom hovorím. Celý život Ti vtlkala do hlavy, že si lúzer, až si tomu uverila. Musíš nájsˇčas a priestor , kde budeš úspešná, a znovu nadobudnút pocit vlastnej hodnoty. Niekto chodí na artmamu a tvorí, niekdo zachraňuje túlavé psy, pomáha starým ludom... Mne osobne pomohla vysoká škola. zatial čo doma som bola odpad, tam mi vykali, hovorili mi "pani kolegyňa" , prijímali ma ako seberovnú,to bolo miesto a čas mojho úspechu. Mala by si sa niekde realizovať. A aj tá škola ešte nie je taká stratená. Nefixuj sa tak na dieťa, tým mu môžeš neskôr aj ublížiť. Možno máš pocit, že je to jediný tvor na svete, ktorý ťa má rád, a máte len jeden druhého. JA ti vravím, že to tak nie je.JA Ťa mám tiež rada, JA viem ,že toto obdobie prejde a budeš naň spomýnať a pýtať sa sama seba, či si to naozaj prežila? Ty taká šikovná, schopná, múdra, citlivá, empatická, inteligentná osoba, ktorá navyše ovláda pravopis, cudzie jazyky, a má velký potenciál a navyše je aj kočka na pohledání. Odhryzni si z koláča práve taký kus aký Ti patrí, bi sa oň, dosť bolo ohľaduplnosti. Ps: na neurozu je dobrá relaxácia.

Laura, spravila si ťažké rozhodnutie, a ako čítam, si z celého svojho problému dosť nešťastná. Skús si ale zobrať z toho to dobré, a to fakt, že vieš, že máš problém. Snažíš sa ho riešiť, a keď Ti nepomáha Tvoja psychologička, skús sa popýtať v okolí na nejakého profesionála, ktorý už pomohol viacerým a má dobré referencie. V mojom najužšom okolí mám človeka, ktorý má podobné "psychojeby" v pravidelne sa opakujúcich intervaloch, problém ale je, že si svoj problém nikdy nepriznal a obávam sa, že ani neprizná, a terorizuje takto svojich najbližších. Keď to pominie, presvedčí seba aj všetkých naokolo, že za to vlastne môže niekto úplne iný ako on. Tento človek to má ťažšie, lebo sa na problém nechce pozrieť, Ty sa naň pozeráš realisticky a to je základný kameň toho, aby si vyhrala nad svojim "horším ja". Veľmi, veľmi Ti držím palce, aby sa Ti to podarilo a mohla si viesť kľudný život. Btw. keď zistíš, ako na to, daj mi vedieť, možnože to pomôže aj v našom prípade

Laura ja si myslím,že tie tvoje psychojeby,zvládneš aj sama,len najdi ten správny spoob.Ja ked sa vytočím,zoberem orechy,tlčik a Bim Bim Bim,ver mi za 10 minut je po nervoch a aj zabudneš čo ta vytpčilo.Malí ti s radostou pomože,ako aj mne moja Simi.Laura neodhánaj od seba dakoho,komu na tebe záleží,možno druhého takého budeš hladat zasa dlho.A ked tak pozeráš na tvojho synčeka,nemyslíš že si zaslúži štastné detstvo so štastnou maminou?Tak sa snaž a nevyhováraj sa na neaké psychojeby.Vieš že "Sam seba nemáš na to aby si bol sám!"Si silná a skvelá žena,dokážeš to ,len si rýchlo nájdi skosob,ako.A moc neuvažžžžžžuuuuuj.Radšej konaj.

Ja si naopak-v poslednom case aj pri sebe myslim, ze nic v zivote nie je nahoda.....a nic sa nedeje len tak- a aj nic neriesit je riesenie- v podstate vzdy vsetko nejako vypali.....co ak proste mas obdobie, ked mas byt sama a venovat sa len sebe, a svojmu dietatu a jednoducho aj to, ze si priatela od seba odoslala, tak to ma svoju pricinu.... ak by bolo vsetko aj vo vasom vztahu v pohode a mal to byt ten pravy, tak sa to nestane.....proste nechaj plynut dni tak, ako maju a nehladaj na kazdu otazku odpoved.....pride cas, a vsetko budes vediet....aj bez psychologa
ivet

Lauri, velmi pekne a ludsky si to napisala . Paci sa mi tvoja laska k synovi, aj bohatost citov, ktore v sebe mas.
Pises, ze prave tvoje uprimne blogy boli tym, co priatela k tebe pritiahlo. Je dost mozne, ze ich cita dalej a cita aj tento. A tak sa chcem spytat - vie toto vsetko od teba tvoj priatel aj osobne, alebo si tvoje slova najde az tu? Citit v nich bezradnost a hlavne strach. Vela strachov - z dalsieho vztahu, zo zlyhania a na druhej strane zo samoty. Vies, ze nieco nie je v poriadku na tvojom vztahu k muzom a dokonca vidis, ze si tento negativny postoj prebrala. Co ale netusis, je odpoved na otazku, ktoru si mudro kladies "Co to je za zlost voci chlapom?" ...aka je jeho pricina.
Mozno este skutocne neprisiel ten spravny cas na novy partnersky vztah. Ja osobne by som zasa na rozdiel od ivet po tej odpovedi trosku patrala (s inym psychologom?), pretoze si myslim, ze sa ti ulavi a budes mat sancu novy vztah stavat trochu inak. A dalsia vec - nikde nie je napisane, ze negativny vztah k blizkym muzom by si casom naprenasala aj na svojho dospievajuceho syna, zvlast, ak by ste boli sami.
A co sa tyka tvojho priatela - mozno, ak este nie je cas na lasku, moze byt v tvojej blizkosti aj tak. Neodhanaj ho len preto, ze mu na tebe zalezi - ludi, ktori nas maju uprimne radi taki aki sme, nie je v zivote nadbytok.
Budem ti dalej drzat palce .

Laura, nepoznám ťa osobne, ale tvoje blogy mám aj ja veľmi rada. Si odvážna a inteligentná osoba, keď si to všetko takto uvedomuješ a chceš riešiť, klobúk dolu, aj keď to ide ťažko. Dievčatá ti tu napísali veľa pekného a dobrého, Danajka, lobelka... A ja dodám-vieš, koľko takých ľudí ako ty chodí po svete? Veď by nebolo detí, keby každá neurotička, neurotik, pristupovali takto zodpovedne a ohľaduplne ku vzťahom... Vieš koľko je takých, ako ty? Každý bojujeme s niečím, každý máme svojich démonov... Prvý krok máš za sebou-vytiahla si ho na svetlo, postavila oproti sebe, pomenovala si ho, no a teraz, keďže lieky vylučuješ, sa s tým svojím "psychojebom" musíš naučiť žiť... Ver tomu, dá sa to. Skúšaj, čo naňho platí-ako som už písala babám, čo vrieskajú po deťoch a robia pravidelne neurotické scény-keď cítiš, že to na teba ide, choď do inej izby, zavri dvere, hryzni si bolestivo do jazyka, šliapni si na nohu, tresni do niečoho, daj si hlavu pod studenú vodu, neviem, proste sa to snaž utlmiť, vieš to. Ide to. Keď to vieš pri cudzích ľuďoch, ktorí ťa tiež kadejako vytáčajú, musí to ísť aj pri milovaných... Znie to brutálne, ale pomysli na výčitky svedomia, ktoré máš potom a hovor si, že ich už nechceš mať. Buď silnejšia ako on, aby nevyhral a neparazitoval na tebe. Nedaj si vziať šťastie. A myslím, že by to bolo ľahšie s mužom, ktorý ťa miluje. Držím palce, úprimne. Si múdra a silná žena, už len tým, že sa sama staráš o dieťa, pomaly, postupne to pôjde, verím tomu...

Laura, nie si náhodou škorpión?

Ahoj Laura,

neverila by si ale kazdy z nas ma svoje psychojeby, nevypuknu rovnako, ani nezneju, ale SU.......
Neviem ako dlho si chodila k psychologovi, ale skor psychiater by sa mal tomu venovat, je to bezne, vela zien sa k podobnym veciam nepsizna, preco nam hovoria hysterky????
Nemilovala si naozaj, ak utecies len preto, lebo nechces mu robit zle......to nevadi, nejde teraz o chlapa, VZCHOP sa, lebo tvoj malicky muz nenahradi toho velkeho a nie je smutne, aby mlada zena prezila svoj zivot len so synom?

Uz vopred lutujem jeho buducu partnerku, vsimni si, chlapci co vyrastali sami s mamkami nie su velmi hodni na zenbu. Joj trafila som co, faktom je ze chlapci su mamkinymi laskami dozivotne....dcera je dcera...ale SYN je pan syn.
Musis mysliet aj na seba, vsetko sa da len musis chciet.
Jasne??????

Ahoj Laura, sama sebe si ordinujes svoje nestastie, v ktorom sa utapas a doslova mas z neho uspokojujuci pocit. Normalne je byt stastny, milovany a ked mas dieta, byt s otcom dietata. Netvrdim ze si nenormalna, ale chovas sa tak. Utiekla si zo vztahu lebo sa bojis zlyhania a urobila si to este skor nez by si skutocne zlyhala.POdla mna je to vyhovorka, slaba vola, nedokazat ovladat svoje spravanie, mozno hystericke, mozno detinske.Kazdy vztah musi dozriet a musi si prejst aj nejakymi tymi problemami, ale ked ujdes hned na zaciatku tak nikdy nedocielis skutocne stastie v partnerstve.Zahodis sancu este skor nez pride.Naco si teda porodila dieta ked si "dobrovolne" pustila svojho priatela nech si ide za svojimi planmi? A co tvoje plany? teraz si sama s dietatom.aj to je nezodpovedne. Rozmyslas vobec? A ked ti psycholg poradi brat tabletky, ty "nechces".ale budes sa stazovat ze ti nepomoze a stavle mas svoje psycho stavy.Ty si uz teraz matka, prestan sa chovat ako zufalec, mas zdrave dieta, niektore nemaju.Mala si sancu byt s jeho otcom a zahodila si ju, tak sa nestazuj.Vzchop sa, a zi.

No citam si dievcata a dobre ze si neskocite chvilami do vlasov, romantik a idealista....tak bud alebo.......nic nemoze byt karovane a zaroven pasikave......pekne sa bavte, ano?

Ahoj Laura, si k sebe úprimná a to nie je ľahké, ale o to cennejšie...
a k tej psychologičke, asi je súkromná, keď si za to cvakáš a ak Ti radí tabletky, ja by som ju vymenila za inú. A možno ani nie za súkromnú, ktorej musíš platiť. Alebo ak za súkromnú, tak za takú, ktorá mi sadne, takú, aká je z môjho kmeňa a ktorej reči moja duša rozumie a cíti sa osviežená po návšteve u nej, či zadumaná, ale z ostra. Inak strata času, aj keď pre niekoho iného môže byť tá Tvoja skvelá,...Drž sa, pa!

Draha Laura,
sledovala som tvoju situaciu uz davnejsie a tesim sa z pokrokov.
Ked som si precitala tvoj opis situacie, napadlo ma iba jedno, ty vlastne uskutocnujes to, coho sa najviac bojis, ze sa stane. Kedze samu seba nemas rada, neveris, ze niekto iny by to bol schopny a tak radsej vztah ukoncis sama. Tvoje vztahy su odrazom teba..
No a ja vidim jednu mladu, supersikovnu, inteligentnu babu s velkym potencialom. Mas vsak jedinu prekazku:seba samu a svoje predstavy o sebe samej.Ak chces milovat inych (tym myslim aj maleho), musis v prvom rade mat rada sama seba..
Tak este jedna vyzva:Ked sa pozries do zrkadla na seba, co si povies sama sebe?
Kto som?Co ma definuje?Co si o sebe myslim?
(a pochopim ked to nezverejnis)

Draha Polarka,
ja verim, ze najpodstatnejsie veci v zivote su jednoduche, iba ludia komplikuju cestu k ich najdeniu.Metaforicky by som povedala,ze je to ako zamka a kluc. Stojis pred izbou, o ktorej vies, ze je to to spravne miesto pre teba. A mas v ruke velky zvazok klucov. Raz, ked najdes ten spravny kluc a odomknes, otvoria sa ti moznosti, o ktorych si snivala.
Podla mna najviac to vystuhuje nasledovny citat:
" Davajte pozor na to, co si myslite a rozhodnite sa , ze ci nazory, ktore formujete kopiruju sposob zivota, aky chcete zit. A ak nie, potom zmente svoje myslenie. Je to naozaj az takto jednoduche"
Dr. Jill Bolte Taylor
Pripajam link o jej zivotnom pribehu
http://drjilltaylor.com/