reklama

Kto ma v živote inšpiruje

Pridal/a Fany1000 dňa 19. 08. 2013 - 19:36

reklama

Keď som prvýkrát zazrela tento príspevok, myslela som si, že napísať ľudí, ktorí ma inšpirujú - inšpirovali bude hračka. Teraz tu sedím a už dosť dlhú chvíľu rozmýšľam, koho napísať. Prvé mi napadlo: moja kamarátka. Poznáme sa dlho, ale bližšie sme sa "stretli" len nedávno. Prečo práve ona? Pre jej "živočíšnosť". Chcela by som brať život s takou ľahkosťou, humorom, úprimnosťou. Som veľmi emocionálny človek a ona má v sebe aj to, ale aj uvažuje racionálne. Každé stretnutie s ňou, ma nabíja neskutočnou pozitívnou energiou.
Moja mama je druhý človek, ku ktorému chovám veľký obdiv. Obetovala celý svoj život nám deťom, na úkor vlastného JA. Mám zmiešané pocity: na jednej strane ju za to obdivujem, na druhej strane ma to "rozčuľuje". Som si vedomá, že toho by som ja nebola schopná...ochotná. Zároveň mám výčitky, že som bola jednou z príčin, prečo si neporiešila život podľa seba, že som ju "držala" vo vzťahu, ktorý nebol naplnením. Rovnako si uvedomujem, že to bola jej voľba, jej rozhodnutie.
Princezná Diana je môj ďalší vzor. Krásny úsmev na tvári, pokojné vystupovanie, láskavosť...často uvažujem, či aj vo vnútri bola taká vyrovnaná so svojim životom.
Hmmm...kto ďalší... Štvrtý človek je jasný. Je to jedna žienka tu z našej stránky. Inšpiruje ma svojou rozhľadenosťou, racionalitou, vecnosťou, ochotou pomôcť... Stretli sme sa len párkrát, ale hneď som si ju obľúbila.
A piaty človek. Až sa to bojím napísať. Je to muž, už nie je medzi živými. Má na svedomí mnoho životov. Neobdivujem ho za to, to nie. Obdivujem len tú jeho neochvejnú istotu, to sebavedomie.
Keď tak nad tým teraz uvažujem, asi to, čo obdivujem na mojich vzoroch je to, čím by som aj ja rada disponovala. Zaujímavá téma. Ďakujem za ňu.


reklama

reklama

Lucia Chinnery, Št, 29. 08. 2013 - 15:43

Mojou inspiraciou neboli velikani, boli to skor obycajni ludia, ktorych zivoty dokazali pozitivnym sposobom poznacit druhych. Nie su to popularni ludia ani ludia v mediach. Nehovori sa o nich, nepise. Casto krat ziju na dedikach kdesi v zabudnutych miestach. Mojou inspiraciou bol kmen a moja adoptovana rodina, osada v Namibii a ludia v nej. Sposob akym ziju, trpezlivost pri zakladani ohna prostrednictvom paliciek, nezistna laska a starostlivost, ktoru prejavuju jeden druhemu, zmysel pre humor v tych najtazich podmienkach ake si vieme predstavit, v obrovskej horucave, casto krat bez vody, oblecenia a topanok... Tito ludia vzdy budu mojimi hrdinami a prajem si, aby boli v mnohych aspektoch vzorom pre celu nasu spolocnost. Mam tiez obrovsky respekt k mnohym starym ludom a niekedy ma boli, ze sa na nich zabuda a neprejavuje sa im ucta, ktoru si naozaj zasluzia...

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama