reklama

O plnosti pohára

Pridal/a stakola dňa 26. 02. 2010 - 21:50

reklama

Vždy, čo mi moja pamäť siaha, som bola pesimistickým človekom so sklonom vidieť všetko horšie, než v skutočnosti bolo. Sama seba by som označila pojmom „ depresívna pesimistka“. Preto som si veľa radostí v živote naplno nevychutnala. Pri všetkom pozitívnom som vždy mala na mysli aj to negatívne, čo by sa mohlo stať. To je presne to, čo mi nedávno napísala v diskusii jedna z Vás. Opisovala som vtedy pocity, keď je manžel niekde autom a ja sa bojím, aby sa mu po ceste nestala nejaká nehoda. Niekto mi vtedy napísal, že prečo sa radšej na manžela neteším, ako sa zdravý vráti domov. ( Myslím, že to napísala lydusha a ja uznávam, že jej názory majú silu pravdyÁno , aj keď sa niekedy hnevám.Chichocem sa Mrkám )

Pre túto moju povahu to mám v živote oveľa ťažšie, než by som v skutočnosti musela mať. Ani žiadny vzťah s mužom som si nikdy naplno nevychutnala. Namiesto radosti z toho, ako to klape, som sa zožierala pochybnosťami, čo ak to prestane klapať Smútok a veru aj prestalo, lebo som si to svojím pesimizmom sama privolávala. Smútok

Mám v živote šťastie v tom, že som našla muža - manžela , ktorý moju negativistickú povahu veľmi dobre znáša a toleruje.Úsmev Raz mi ukázal pohár do polovice naplnený vodou a opýtal sa: „Čo myslíš? Je tento pohár poloprázdny, alebo skôr poloplný?“ Samozrejme, že som si zvolila tú prvú možnosť. Podľa mňa bol poloprázdny. A to je presne to, čo aj mne samotnej na mne začína vekom stále viac prekážať. Poloplné poháre vidím poloprázdne, polojasné počasie sa mi zdá polozamračené a tak ďalej...Manžel ma volá pre túto moju povahu smiešnym slovíčkom: POLEPETKO.Chichocem sa

Uvedomujem si, ako by sa mi žilo s pozitívnejším spôsobom myslenia a napriek tomu, že sa snažím zmeniť , moja negativistická povaha ma vždy nakoniec prevalcuje. Aj keď sa navonok snažím pôsobiť ako pozitívny, bezstarostný človek a aj sa mi to občas darí, kto ma bližšie pozná vie, že taká nie som. Najhoršie to znášam ja sama, lebo v sebe nosím večné pochybnosti a nespokojnosť.Smútok

No tak mi poraďte! Dá sa podľa Vás s tým niečo ešte robiť? Existujú nejaké „ružové okuliare“, cez ktoré naozaj dokážem vidieť poloprázdny pohár poloplne?

PS: Jednu pozitívnu odpoveď som našla dnes na NM krátko potom, ako som napísala tento článok. Odpovedal mi veľmi výstižne článok od KIMKY: Ako mi pozitívne myslenie zlepšilo život. Vďaka za tento názor. Veru, mám sa ešte veľa čo učiť.Áno Zlomené srdce


reklama

reklama

Amalka, Pi, 26. 02. 2010 - 21:56

Stakola, už len to uvedomenie si, že si takáto je prvým krôčikom na ceste ako to zmeniť. Radostnosť je skvelá vec. Raz som si prečítala, že úzkostliví ľudia očakávajúci pohromu ju vlastne prežívajú dva krát. Prvý krát v obavách a druhý krát keď sa skutočne stane. Držím palce, aby si sa dokázala naplno tešiť zo života. "Život je taký krásny, to vari ani nie je možné!" Slnko Slnko Slnko

som Kvietok v papradí

stakola, Pi, 26. 02. 2010 - 22:00

Zlomené srdce ďakujem Amálka, len som tak mrkla na Tvoju stránku a viem, že sa tam musím vrátiť na dlhšie. Pozitívna je už na prvý mrk a ten blog s mušličkami, to je energia stvorená akurát pre mňa. Áno

klodik, Pi, 26. 02. 2010 - 22:04

no ja som zas typ, že na všetkom si dokážem nájsť to pozitívne...bola som taká od malička, vždy som sa usmievala, často aj keď nebol dôvod, keď bolo treba porevala som si večer pod paplónom tak aby to nikto nevidel, nepočul a na druhý deň ráno som sa opäť usmievala na svet...no a neskôr som tým niekedy vytáčala aj svojho manžela, raz mi "v zúrivosti" povedal, že noooooo jasnéeeee ty musíš na všetkom nájsť niečo pozitívne...bol doslova naštvaný keď to hovoril...ale tie moje ružové okuliariky mi veeeeľmi pomáhajú....Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

stakola, Pi, 26. 02. 2010 - 22:06

Áno Áno Áno Áno tak takúto povahu chcem aj ja Mrkám Máš aj na rozdávanie? Alebo predáš? Slnko

klodik, Pi, 26. 02. 2010 - 22:12

No poviem to tak, že mám aj na rozdávanie a rozdávam rada...Zlomené srdce Zlomené srdce Zlomené srdce

magic, Pi, 26. 02. 2010 - 22:12

ja neviem. osobne si myslim, ze ked si clovek zacne vazit sam seba a verit si, tak ho ten pezimizmus prejde. ostane z neho realitou poznaceny optimizmus. zdrave vnimanie rizika. ale neznechucuje nas.

stakola, Pi, 26. 02. 2010 - 22:15

Veď to je to, že ja si veru málo verím, ale kde siahajú korene nedôvery v samú seba? Tak to neviem práve, či to nesúvisí s tým, čo som písala v článku o pravom a skutočnom otcovi.

klodik, Pi, 26. 02. 2010 - 22:19

to môže aj nemusí súvisieť so skúsenosťou z detstva, nie vždy treba prikladať takú váhu tomu čo sme prežívali v detstve...

to by som ja podľa toho čo som v detstve prežívala vôbec nemohla byť optimista...nie vždy to takto platí a funguje...

stakola pošlem ti jeden skvelý mailík na tému ružové okuliare

lobelka, Pi, 26. 02. 2010 - 22:35

V mojom okoli je niekolko ludi, o ktorych som postupom casu ziskala velmi negativnu mienku...az tak negativnu, ze som si povedala, ze ma uz nicim nedokazu prekvapit, iba ak niecim pozitivnym...a vies, ze to tak naozaj bolo? Hambím sa Vyplazený jazyk Slnko . Inak, v zivote som skor optimista, ale ani nie tak nejakou prudkou zivotnou filozofiou, ale z pohodlnosti - verim, ze sa veci budu vyvijat nejakym uspokojivym sposobom a bez vacsich "pruserov" a straty energie Pohoda Slnko .

Betula, So, 27. 02. 2010 - 11:37

Ruzove okuliare je teda dobra vec, nesmieme bezhlavo podlahnut jeho caru, ale je to fajn pomocnik. Ja som nenapravitelna optimistka, vzdy si vyberiem z tej kopy zla to najmenej zle a som spokojna. Nikdy nemoze byt tak zle, aby nebolo este horsie......
Optimizmus je velky fenomen. Nepoddavaj sa pesimizmu, nestoji zato, strpcuje nam zivot a usmev omladzuje, oci spievaju a ludia zavidia.
Zivot je prilis kratky nato, aby sme truchlili, hlavne ked nemusime. Su bôle, ktore bolia, ale prebolia.......Vazne traumy prezijeme, jedine choroba so smutnym koncom jedinca v konecnom dosledku polozi........ale to nie je tvoj pripad, tak hlavu hore a usmievaj sa.

Objímam Objímam Objímam

vločka, Ne, 28. 02. 2010 - 21:26

pohár vidím z polovice plný, a ešte aj keby v ňom bola čo i len kvapka verím, že by som sa napilaSlnko

klodik, Ne, 28. 02. 2010 - 21:27

peknučko si to vločkaKvietok

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama