nanič mama?

určite niesi nanič mama
vitaj medzi nami

Janka,
pracujem v Diagnostickom centre pre dievcata, preto viem, o com pises a rozumiem ti. Nie je to jednoduche a vyjadrujem ti svoj obdiv.
Ak tvoja dcera presla diagnostikou na Slovinskej a odporucili ti Zlate Moravce, urcite vedia, preco a na tvojom mieste by som ich odporucanie respektovala. Tvoja dcera je este v povinnej skolskej dochadzke, je potrebne, aby sa vzdelavala a v Moravciach mas zaruku, ze do skoly chodit bude a zaroven tam budu brat do uvahy jej osobitosti - poruchy ucenia.
V Moravciach je sprisneny rezim, dievcata tam maju pevne stanoveny program na cely den, ziskavaju body, na zaklade ktorych mavaju udelovane vychadzky, dovolenky atd.
My s Moravcami uzko spolupracujeme, su tam odbornici, vzdelani ludia a sikovny pan riaditel.
Janka, dcera moze byt na teba nahnevana, ale toto by nemalo byt pre teba dovodom k vahaniu. Zrejme sa toci v zacarovanom kruhu a sami si s nou doma neporadite.
Drzim ti palce, ak by si sa chcela cokolvek popytat, napis mi kludne cez kontakt na mail.
Eva

vitaj, a drzim palce, aby ste s dcerou nasli rovnovahu

Veľmi Ti držím palce a obdivujem ťa. Všetko dobré. Želám,aby ten pobyt Vám obom pomohol.

ahoj Janka vitaj medzi nami, klobúk dolu obdivujem ťa, nie každý to dokáže, dala si sa na ťažkú cestu, ale verím, že obe to zvládte
poznám jedného človeka, je mojím dobrým priateľom, organizovali sme spolu aj detské tábory, on si s partnerkou adoptoval súrodencov z jednej rodinky z detského domova, pozná ich už roky a dodnes má s nimi občas problémy, až postupne vysvitá, čo všetko si museli prežiť a čoho všetkého boli svedkami, ale napodiv, každým rokom je to len a len lepšie, aj keď náročné. osobne ich všetkých poznám, sú to úžasné deti
želám veľa šťastia a pevné nervy, nech to spolu zvládnete čo najskôr a najlepšie

Janka, v prvom rade máš môj veľký obdiv a velikánske objatie, aby si to zvládla. Nemáš už viac čo stratiť, viem že to bolí, ale urob to. Držím veľmi tuho päste, aby sa tvoja dcérka spamätala a pochopila čo je rodina a matka. Hlavu hore, si silná a zvládneš to.

Už nemám čo dodať-súhlasím s Evkou aj s Margori a určite nie si nanič mama-ale silná to osôbka...držím palce, aby to skončilo tak, ako má

Ahoj Janka,vitaj medzi nami.Prajem ti, aby tvoja dcéra pochopila,že by si dala za ňu aj život a že ju veĺmi ľúbiš. Aj my si berieme 3 dievčatá do pestúnstva a aj keď ma viacerí odhovárajú,ja cítim,že ma dievčatá potrebujú.

Janka, zvládaš to naozaj statočne. Ten pevný režim a pravidlá v ústave jej snáď aspoň trochu pomôžu. Možno jej to otvorí oči, koľko toho pre ňu robíš. Asi je v nej nazhromaždené to všetko prežité, emočne je slabo vybavená a asi aj genetická výbava robí svoje. Kedysi som si myslela, že osvojenému dieťaťu treba len dávať veľa, veľa lásky a vychováme z neho dobrého človeka. Len dosť často je počuť práve takéto, neviem čím to je.

Ahoj tak som hotová čo som si prečítala a veľmi ti držím palce ,aby ste to nieak zvládli .Ty máš obrovské srdce a podľa mňa ked je niečo medzi nebom a zemou tak sa dožiješ aj niečoho pekného a vráti sa ti to aj s úrokami.Ja sa tiež bojím ako to bude aj s nami tiež mám dvoch adoptovaných synov zatiaľ majú len 8 a 10 rokov.Tiež máme s nimi problémov vyše hlavy a na všetko som vačšinou sama ,lebo manžel mi tiež nie je oporou ale mám pocit že to má zmysel a mám ich rada nadovšetko a nedala by som ich za nič na svete hoci kopec ľudí aj s rodiny ma odsudzuje a myslí si že som na hlavu. (brokenheart) (brokenheart) (brokenheart)

ahoj mely, ja to mám s mojou rodinou dobre,sú mi oporou, myslím tým moju maminu a sestru. Hoci som od nich dosť ďaleko, asi 250 km, sú mi obrovskou psychickou oporou. Tak aspoň telefonicky..
Určite to má zmysel, moja,ja veľmi verím, že to má zmysel.Dokonca momentálne v tomto období mám pocit, že to je jediné, čo má v mojom živote naozaj zmysel. A to, že miluješ svojich adoptovaných synov nadovšetko,to je to najúžasnejšie, čo aj aj cítim k Majke a tiež by som ju nedala za nič na svete. A ak to niekomu pripadá, že sme na hlavu, tak sme krááásne na hlavu

Ja obdivujem všetkých čo majú veľké srdce a chcú pomôcť všetkým deťom,alebo aspoň nieakému čo im príde do cesty ale je to zložité a veľmi namáhavé,ľutujem že nemám aj doma oporu a s manželom nemáme podobné cítenie lebo ja by som dokázala dať lásku aj viac deťom ale čo už asi to ináč nebude.Stále ma to bude trápiť a budem si to vyčítať,našla som v tom zmysel života.Keby som mala veľa penazí určite by som investovala do detí a snažila sa o to aby som im pomohla čo v najväčšom množstve.

tiež si myslím, mely, že si nemáš vôbec čo vyčítať-nemôžeš predsa zachrániť všetky deti v domovoch... keby si aj mala peniaze a adoptovali by ste ja neviem, 5 detí-po čase by si ich chcela 10? Ale-stále ich ešte veľa ostane tam v domovoch, ústavoch, alebo aj na ulici...Tadiaľto asi,moja zlatá, cesta nevedie..Miluj tie svoje dve nekonečne aj naďalej ako doteraz, a určite spolu s nimi objavíš zmysel života aj v množstve iných, krásnych vecí, ako píše Evka.
ozaj, mely,neviem, či si si všimla, mám zmenený nick, ale som to ja.....

vydrž.viac máš v mail-i