Prosím o radu, som veľmi nešťastná,naša jediná dcéra sa asi zbláznila.
Je slobodná mamička, ktorá po 5ročom vzťahu odišla od priateľa za iným chlapom, nikto nič netušil. Myslela len na seba. Ona je slobodná mamička, má 13 ročného syna a spolu žili v byte, ktorý patrí jej priateľovi. Teraz je vlastne bez adekvátneho bývania a taktiež práce. Vnuk je u nás na prázdninách, ale už o tom vie a myslím, že ho to dosť vzalo. S manželom sme uvažovali, že by sme mali vnuka zobrať k nám, aby tu dokončil školskú dochádzku, ale keď on je na mamu veľmi naviazaný. Ale aj ona na neho, neviem čo je to za skrat, a nepoznám ani muža za ktorým odišla. Je to ešte veľmi čerstvé a bolestivé, nejeme nespíme a nevieme čo robiť. Ide hlavne o vnuka, ale keď bude u nás čo bude potom s dcérou, nemá adekvátne bývanie ani prácu? Je to moja chyba, som nezvládla celú jej výchovu,vždy som jej dôverovala a ona to zneužívala.
Ďakujem za Vašu radu.
Dobrý deň,
z Vašich riadkov je zrejmé, že Vás toto rozhodnutie prekvapilo a zaskočilo. Zdá sa, že toto dcérino rozhodnutie pociťujete trochu ako nevďak a počuť množstvo výčitiek a výhrad voči dcére. Mám málo informácií o Vašej situácii, ale bolo by asi na mieste hľadať spôsob ako sa s dcérou dostať do kontaktu. U Vás je dieťa na prázdninách, neviem aké sú ďalšie plány, ale predpokladám, že sa vráti k matke. Nech už bude kdekoľvek. Myslím, že to možno budete cítiť inak, ale primárna snaha by mala byť, aby dieťa bolo so svojou matkou. Iný príbuzný by si ho mal brať iba v prípade odvrhnutia matkou, čo si nie som istý či sa skutočne deje vo Vašej situácii a prajem si veľmi aby to nebol Váš prípad. Usilovať sa aby vnuk išiel k Vám, pričom matka oňho stojí, by sa mohlo javiť ako záchrana v tejto situácii, ale ak sa ho skutočne nevzdá, nie je. Dával by som si pozor, aby som pre svoje negatívne názory a emócie pod dôvodom ochrany vnuka nepoškodil vzťah s dcérou. Je dôležité hľadať spôsoby ako s ňou komunikovať a zároveň s ňou ostať vo vzťahu, aby ste mohli hľadať riešenie spolu a chlapcovi ostala aj babička aj mama, i keby vzájomne nesúhlasili. Inak na to doplatí každý zúčastnený, vnúčik najviac. Vašu dcéru riešiť neviem, pretože mi nenapísala ona, ale Vy. Ale z poslednej vety sa mi javí, že vo vašom vzťahu je asi viac neuzavretých a emočne náročných záležitostí, ktoré by bolo vhodné si utriasť, či už sama pre seba v poradenstve aby ste sa mohli v celej tej situácii cítiť slobodnejšie, alebo priamo s dcérou (ideálne jedno po druhom a s využitím služieb psychológa).
Vzhľadom na to, že vnuk má 13 a s predošlým partnerom boli len 5 rokov sa zdá, že toto nie je prvá podobná situácia. Mohlo by Vám pomôcť prebrať si, či ste také niečo už niekedy zažili, a Vaše správanie ktoré vtedy bolo nápomocné uplatniť, a to čo nebolo, tomu sa vyhnúť. Vedome využiť skúsenosti, ktoré máte.
Je tiež dobré si uvedomiť, že dcéra je dospelá a nezávislá osoba. Nemusíte na ňu byť pyšná ani súhlasiť s tým ako žije svoj život, ale veľmi pomôže, ak to budete rešpektovať. I keď je to pre Vás bolestné. Pretože každý Váš návrh aby to robila inak zaručene povedie k búrlivej emočnej obrane, ktorá naštrbí vzťah.
Zdá sa, že najbližšie obdobie bude náročné. Držím palce.
Ivan Vyskočil
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
