Ako odučiť 5 ročného od vulgárnych slov

Dobrý deň,

rozumiem že Vás vyplašilo keď z úst Vašeho dieťaťa ktoré poznáte začali vychádzať slová ktoré sa Vám spájajú s veľmi nepekným obrazom, ktorý by ste pre svoje dieťa isto nikdy nechceli. Vidím že máte obavy kam to môže viesť a čo to vlastne znamená a napadajú Vás už aj "hororové" scenáre budúcnosti.

V prvom rade je dôležité dať dokopy samého seba. Je skvelé že chlapec má starostlivú matku ktorá ho miluje a to samo o sebe je to najdôležitejšie. Jedna z hlavných podmienok pre to, aby sa vyvíjal po psychickej stránke správne. A to už vo Vás má. Pre Vás ako pre dospelú osobu sú nadávky niečo hrozné, máte za tým naučený význam. Pre Vaše dieťa je to len nové slovo. Predstavte si to. Narodíte sa, a okolo ľudia používajú rôzne slová. sú ich stovky, tisícky. A zrazu príde slovo, ktoré pohne všetkými naokolo, aj tými najsilnejšími a najpevnejšími ktorí všetko vedia- rodičmi a učiteľkami. No nezačali by ste s ním experimentovať? Ide Vám teraz vidieť to z tohoto detského pohľadu? Prial by som si aby áno, a aby to z Vás sňalo kus tiaže a úzkosti ktorú z Vašich riadkov cítim.

A on sa z týchto reakcií učí, učí sa že tým môže niekoho rozčúliť, že tým môže niekoho zraniť, ale hlavne čo vidí je, že je to strašná zábava. Je to ako mať diaľkové ovládanie na toho, kto obvykle sa snaží ovládať mňa. Stačí zmačknúť tento gombík a ide sa zjančiť. Vidíte teraz, ako vlastnými prehnanými reakciami pri niektorých slovách ho učíme o moci vulgarizmov a tak mu vlastnoručne dávame dôvody ich používať? A slovo ktoré má moc len tak nezabudneme, bude nás lákať, a dieťa ktoré je nastavené sa učiť ako svet funguje to proste skúšať musí. Keď vidí takú reakciu. A bude to tak s každým slovom, aj keby ste tak začali reagovať pri slove "chobotnica".

Takže ak je to zrozumiteľné, potom z toho vyplýva aj riešenie. Zachovať chladnú hlavu, nemusíme ich brať osobne a iba primerane reagovať tak aby sa to naučil správne. Ťažšie to bude preto, že dostal toľko trestov a už je preto vo veľkom odpore, a v menej dobrom vzťahu s Vami než predtým. Takže skúste opäť zapracovať na dobrom vzťahu, nájdite si spolu príjemný čas, a ohľadne nadávok môžete iba pokojne konštatovať "aha to znie že toto si niekde počul" a hovoriť o tom že to sa volá nadávky a tu tak nehovoríme. Nečakajte ale poslušnosť, ide tu o to aby sa začal učiť, čo to tie nadávky sú a správne si to zaradil. Preto majte trpezlivosť a skúšajte rôzne spôsoby z tých čo napíšem, a nejaké možno vymyslíte aj sami. Čo sa škôlky týka, povedal by som mu že ani do škôlky to nepatrí, ale v škôlke by si s tým mali poradiť pani učiteľky. V každom prípade doma pravidlá musia byť jasné i keby hocikde inde to bolo inak. Inokedy môžete reagovať pozitívne: "Janko, treba použiť iné slová". Môžete si tiež v rozhovore (nie v dohovore!) povedať, že to sú špeciálne slová ktoré sa nemajú používať všade, pretože môžu byť druhým nepríjemné. Ak je to veľmi nevhodné, môžete nechať dopadnúť logický dôsledok (nie trest! Vzťah je to najdôležitejšie, bez neho nemožno vychovávať a trestami ho ničíme). To je taký dôsledok ktorý vyplýva viac či menej logicky zo situácie, treba ho objaviť a nie vymyslieť, narozdiel od trestu. Tak napríklad ak nadáva pri rozhovore s Vami, je možné mu jednoducho povedať že Vám je nepríjemné keď tieto špeciálne slová, vadia Vám a nechcete sa vtedy s ním rozprávať. Ak pokračuje tak aj odísť. Prípadne pripomenúť, že u Vás sa nenadáva, pretože dieťa musí mať jasno kde je limit a dostatočný čas aby sa mu mohlo prispôsobiť (pričasto príde trest oveľa skôr než vôbec ujasníme aká hranica bola porušená, a dokonca skôr než sme si dali námahu s dieťaťom o existencii tej hranice hovoriť jemu prijateľným jazykom a bez emócií).

Ak sa nevydarí situácia a vybuchnú nervy, je lepšie nekonať v emóciách, odstúpiť (u staršieho dieťaťa úplne odísť), dať si pauzu a vrátiť sa k tomu o pár hodín, keď sme už obaja pokojnejší a môžeme o tom hovoriť spôsobom ktorý spomínam vyššie.
V prípade že by mu dodržanie hranice robilo ťažkosti a potreboval by nadávať, riešením nie je snažiť sa to zastaviť keďže to ešte nie je v jeho moci. Vtedy je vhodné mať alternatívu ktorá sa dá ponúknuť. "Tu nenadávame, ale môžeš...". To je univerzálny princíp, umožniť deťom robiť čo robia ale tak aby to nikomu neubližovalo. "Počuj vyzerá to že ti to bez tých nadávok akosi stále nejde.. tak čo keby sme spravili také miesto, kde nadávky nikomu nebudú škodiť? Kde by to mohlo byť?" Tak dostanete priateľskou cestou spoluprácu užijete si pekný čas spolu a budete mať o možnosť viac ako reagovať v kritickej situácii. Ak nepríde s ničím čo je pre Vás prijateľné, môžete pridať svoj vlastný návrh, napr. nadávať do nejakého rohu, pod nejaký stôl, alebo, a to je môj favorit, spoločne vytvoriť a vymaľovať papierový sáčok či pohár, do ktorého môže nadávať koľko len chce (prípade s pravidlom že tak aby to nik nepočul).

Je dobré byť citlivá na to, keď nadáva lebo má dôvod. Lebo je nahnevaný alebo má pocit že sa mu krivdí, zažíva neúspech, alebo si nevie rady. Vždy je lepšie venovať pozornosť trápiacemu sa dieťaťu než jeho prejavom, ak sme toho čo i len trochu schopný. Určite je syn dôležitejší než hocaká nadávka. Je to príležitosť učiť ho, ako tieto situácie zvládať inak než vrešťaním a nadávkami. Napr. môže zaznieť veta "Asi ťa niečo poriadne nahnevalo... keď človeka niečo nahnevá, môžeme to povedať aj inak, napríklad Hnevám sa!"

Aby som to zhrnul:
Napraviť trestami pokazený vzťah s dieťaťom, pretože dieťa s ktorým nemáme dobrý vzťah nás proste ťažko bude počúvať tak ako by sme si priali. Kto by už počúval niekoho, kto mu zakazuje obľúbené veci alebo nejak ubližuje. Deti to nemajú inak.

Pripomenúť si, že sú to len slová, nie dôkaz že Vám rastie grázel. Nájsť spôsob ako si zachovať chladnú hlavu a nastaviť s pokojom hranicu. Nebrať nič z toho čo robí osobne ako provokáciu, ale ako niečo čo sa potrebuje naučiť a vaša rola je mu vytvoriť podmienky aby to dokázal. Nie to okamžite zastaviť. Nedávať svojimi nadmernými reakciami dieťaťu dôvod nadávky opakovať.

Skúsiť jemne nadviazať dialóg, že to znie akože to niekde počul (pretože to je naozaj pravda, o ničom inom to nie je- tú zaujímavú časť nadávkam dáva NAŠA reakcia na ne. Bez nich by to boli len slová). A potom samozrejme jasne vymedziť hranicu "Doma také slová nepoužívame" a na tej trvať.

Hovoriť o tom čo sú nadávky a prečo a kam nepatria. Deti často nemajú informácie o ktorých sa domnievame, že ich majú. Na to máme nárok iba vtedy, ak sme im ich ozaj vedome dali pri ich plnej pozornosti a bez emócií ktoré by bránili v počúvaní.

Vytvoriť spoločne alternativu ktorá umožní nadávať za prijateľných podmienok aby sa predišlo zbytočným konfliktom v snahe zastaviť nežiaduce správanie

Ak nadáva lebo má dôvod, venovať sa dôvodom, nie nadávkam. Ponúkať mu správne možnosti riešenia (nemusí ich nutne hneď uplatniť ale má ich počuť). Ak nadáva lebo testuje hranice, s pokojom mu pripomenúť že to je naozaj tak ako to pozná, doma nenadávame (ak je to pravda a nikto nikdy nenadáva).

Nechať dopadať dôsledky. Hovorte sama za seba miesto aby ste prikazovali čo má robiť on. Dospelého nadávajúceho by sme netrestali, ale prejavili by sme že nám to príjemné nie je a prípadne by sme proste prerušili komunikáciu s tým, že až bude hovoriť slušne radi budeme o tom hovoriť znova. Ani k deťom by sme sa nemali správať s menším rešpektom, nezaslúžia si to.

Trochu viac som toho napísal, pretože bez istého porozumenia dôvodom týchto návrhov by asi nedávali dostatočný zmysel. Verím, že teraz aspoň trošičku dávajú, a v prípade ťažkostí so zmenou vlastných reakcií alebo neodkloniteľnosťou nadávok je možné nájsť ďalšie inšpirácie v knižke alebo na kurzoch Rešpektovať a byť rešpektovaný, alebo na osobnej konzultácii so psychológom.
Ak vyskúšate, rád si (nie len ja) prečítam aj skúsenosti aké ste zažili, či to bolo ľahké, ťažké a či reagoval inak, o ktoré sa môžete podeliť v komentároch.

Držím palce a veľa zdaru prajem.
Mgr. Ivan Vyskočil
www.ivan-vyskocil.webnode.sk