Ako sa nezbláznit....

Dobrý deň prajem.
Z Vašich riadkov cítiť bezradnosť, vyčerpanie, zúfalstvo, pochybnosti o sebe a veľký strach. Ale aj to, ako veľmi Vám záleží na rodine, ako veľmi by ste chceli mať dobrý vzťah s partnerom, fungujúcu rodinu, domov. V tých pár riadkoch popisujete celý balík problémov, ktoré trvajú už dlho, nemenia sa, a vyžadovali by dlhodobejšiu prácu na ich riešení. Veď sa budovali roky. Pokúsim sa načrtnúť ku každému nejaké možnosti, a to najdôležitejšie si nechám nakoniec.
Vybavil sa mi príbeh o drevorubačovi, ktorý rúbal stromy tupou sekerou. Strašne pri tom hromžil, aká je to práca, ako to zle ide, ako ho to štve a nadával. Tu išiel okolo pocestný. Rozzúrený, ale tvrdo a poctivo pracujúci drevorubač ho zaujal. Chvíľu naňho hľadel a povedal: „A čo keby ste si tú sekeru nabrúsil?“ Lenže drevorubač sa naňho osopil „Neotravuj, čo nevidíš, že nemám čas brúsiť sekeru? Veď musím pracovať!“
Dovolil som si pozrieť aj Vaše staršie príspevky. Zdá sa, že Vy máte motiváciu sa do riešenia pustiť, ale ste dosť vyčerpaná a aj finančné možnosti sú obmedzené. Zrejme aj časové. Ale je nutné nejaký čas venovať brúseniu sekery, pretože inak všetko ostane v starých koľajách. Ako sa hovorí, keď sa nič nezmení, nezmení sa nič. Prvým krokom môže byť to, že si dáte pozor aby ste sa nezahltili problémami. Keď myslíte na všetky problémy naraz (deti ma hnevajú, s manželom sú problémy, účty sú nezaplatené, cítim sa neschopná...), nič iné než bezradnosť a zúfalstvo sa dostaviť nemôže. Nedá sa brúsiť desať sekier naraz. Skúste sa teda vedome zamerať vždy len na jeden problém, brúsiť vždy len jednu sekeru. Ostatné počkajú nezmenené.
Ďalšia vec ktorú by som Vám veľmi chcel zdôrazniť je: Neostávajte v tom sama! Hľadajte podporu u priateľov, známych, ale aj u odborníkov, ktorí Vám s brúsením sekier môžu pomôcť.
Poďme si ten balík, ktorý ste načrtli, rozobrať na drobnejšie a pozrieť sa, čo sa dá robiť vo Vašej situácii (ako jej rozumiem z toho čo som čítal).

Máte 4 deti, s ktorými si neviete vždy rady. Aj keď ich máte rada, máte veľa výchovných starostí (strach o ich budúcnosť, pochybnosti o svojich schopnostiach...). Existuje sieť poradní (centrá pedagogicko psychologického poradenstva a prevencie, skratka CPPPaP). Sú tam odborníci, ktorí Vám poskytnú poradenstvo v tejto oblasti a je to štátna služba. Bezplatná. Vyžaduje to ale aktívnu, pravidelnú, dlhodobú a otvorenú spoluprácu.
Treba si zistiť, kde je takáto poradňa vo Vašom kraji kde bývate, skúste použiť www.google.sk .
Ak viete po anglicky, môžem Vám odporučiť aj video s pár metódami ktoré sa dajú uplatniť pri menších deťoch. Ak nie, existuje množstvo literatúry o rodičovstve a o deťoch, ktoré Vám môžu pomôcť pochopiť lepšie Vaše deti a nájsť vhodnú a účinnú reakciu na správanie, ktoré Vás trápi (pre začiatok napr. Efektivní rodičovství krok za krokem od Dinkmeyer a McKay). Rodičmi nás nikto byť neučí, chcem len aby ste vedeli, že nezvládnuť štyri deti vo vašej situácii neznamená, že ste zlá matka. Určite robíte to najlepšie čo viete. Nevzdávajte to, ale ani neostávajte v tom ďalej sama.

Máte manžela, ku ktorému si opäť hľadáte cestu, ale podľa starších príspevkov to zrejme je dosť náročné. Priznám sa, že ma to prekvapilo, pretože inde uvádzate, že ste to už skúšali dva krát a teraz v októbri malo byť rozvodové konanie. V každom prípade, tu Vám možno odporučiť partnerskú (prípadne rodinnú) terapiu. Opäť existuje štátna sieť poradní, kde sú tieto služby bezplatné. Volá sa Referáty poradensko psychologických služieb (RPPS) a sú pod ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. S týmito pojmami s pomocou www.google.sk isto nájdete RPPS vo Vašom kraji.

Čo sa týka psychiatričky, pevne verím, že v dosahu nájdete psychiatričku, ktorá má zmluvu s Vašou poisťovňou. Treba však povedať, že psychiatrické lieky Vám môžu poskytnúť úľavu, ale nemôžu vyriešiť žiadnu z vecí, ktoré Vám prinášajú starosti. Ak však máte málo energie na snahu o zmenu čohokoľvek, potom Vám lieky môžu v začiatkoch pomôcť.

Posledný, ale najdôležitejší bod ste Vy sama. Veľa je toho na Vašich pleciach a Vám na tom všetkom naozaj záleží. V živote mnohých ľudí ste veľmi dôležitá, i keď to trebárs od svojej pubescentnej dcéry vždy necítite a nedocenia Vás. Bolo by vhodné pravidelné stretávanie so psychoterapeutom. Dostať sa k nemu bezplatne môžete opäť v RPPS, prípadne s dávkou šťastia Vám môže pomôcť psychiatrička získať niekoho, kto Vám vie poskytnúť terapiu na zmluvu s poisťovňou. S ním by ste svoju životnú situáciu mohli preberať a postupne nachádzať spôsoby ako toto všetko pomaličky začať rozmotávať. Zistiť, aký je Váš podiel a čo viete spraviť, ale aj čo nie je vaša vina a za čo sa trápiť nemusíte. Lepšie definovať problémy a objaviť aj bezproblémové stránky svojho života. Spoznať svoje vlastné zdroje ktoré by Vám pomohli vždy sa odraziť od dna (aj keď občas možno neveríte, že ešte nejaké zdroje máte). A v neposlednom rade tiež mať nejaké útočisko, kde sa môžete cítiť bezpečne, zveriť sa niekomu, vysťažovať, vyplakať, venovať sa len sama sebe. Lebo akokoľvek sa na to pozriete, Vy ste tá najdôležitejšia osoba. Nepekne povedané, tá „najdôležitejšia sekera“.

Aby som to zhrnul:
- Veľa je na Vašich ramenách, neostávajte v tom sama. Hľadajte podporu a pomoc u známych aj u odborníkov.
- Nečakajte od seba priveľa naraz. Pozerajte vždy len na jeden problém naraz a vždy skúste nájsť iba maličký krok k zlepšeniu toho, čo Vás práve trápi, čo sa dá urobiť inak? A to stačí. To, že niečo robíte aby veci boli inak, Vám môže pomôcť sa cítiť lepšie.
- A dovoľte si chyby aj slabosti, ale vždy sa vráťte na tú správnu cestu. Po každom „zlyhaní“ lepšie môžete pochopiť, ktorý smer je vlastne ten správny. Hľaďte do budúcna.
- A venujte sa sama sebe. Hľadajte si priestor kde sa môžete cítiť aspoň chvíľu trochu dobre. Vedome (!) si ho dožičte. Dokážete to? Ako vonku (šport, príroda) tak vo vlastnej hlave. Odložiť občas na chvíľu výčitky, starosti, pochybnosti o tom aká ste matka, manželka, človek... a proste len tak byť. Viem, ľahšie sa to píše ako spraví, a viem si predstaviť, že Vy sa budete cítiť ako sebec. A no tak čo? Keď sa o seba nepostaráte sama, tak kto to urobí? A keď sa o seba nepostaráte vy, tak kto sa postará o tých na ktorých Vám záleží? Spravte to trebárs pre nich- venujte sa občas (sebecky) sebe. Problémy neutečú a Vám to pomôže. V tejto súvislosti ma napadá knižka Eckhart Tolle- Moc prítomného okamžiku, ktorú si viete stiahnuť aj na stránke uloz.to , ak to zadáte do vyhľadávača. Možno Vás inšpiruje.
- Vracajte sa pravidelne k tomuto príspevku, keď je ťažko inšpirujte sa, poraďte sa, vytrvajte v snahe ktorú začnete, inak budete mať zúfalý pocit, že skúšate všetko a nič nezaberá.
- Na záver mám chuť Vám povedať: „Dokážete to!“. O rok - dva môžu byť veci iné, lepšie. Viete si to predstaviť? Ako by to vyzeralo, keby veci boli také, aby ste boli spokojná? Ako by ste sa cítili? Ako by ste sa správali? Pokojne zavrite oči, uvoľnite sa, a tej príjemnej predstave sa oddajte. Prežite si tie pocity v rámci Vašej chvíľky pre seba, aj keď realita je zatiaľ iná. Moja posledná rada: robte to často. Výsledkom možno budete prekvapená.
- Vezmite si zatiaľ jednu vec odtiaľto, ktorá Vám príde zmysluplná a ktorú vládzete spraviť a začnite.

Držím Vám palce!

Ivan Vyskočil