dobrý večer...chcem sa poradiť, ...už som tu na tejto stránke pridala príspevok s rovnakým názvom s prosbou o radu a dostala som mnoho odpovedí, potom ma napadlo, že by som sa mohla zveriť so svojim problémom, aj Vám a tak vám píšem....skopírovala som príspevok čo som tu uverejnila,...
chcem poprosiť o radu... mám 37 rokov a som matkou troch detí 16,11,4,....a neviem čo robiť, ako sa zachovať a neurobiť chybu...moja najstaršia dcéra mala dnes 16 rokov a pred dvoma dňami mi s plačom povedala, že je tehotná , bola som s ňou u lekára, ktorý tehotenstvo potvrdil, dcéra rozmýšľa nad interupciou, ale nie je o tom presvedčená a ja sa bojím, že keď si da dietatko vziat, neskôr to psychicky nezvládne, keď že už mala psychické problémy a stavy úzkosti, je v prvom ročníku na strednej a neviem si predstaviť ako zvládne školu popri diatati...ja pracujem, takže by to bolo zložité...ona sa boji reakcie okolia, bývame na dedine a to je o niečo ťažšie....jej kamarát s ktorým sa pozná 2 roky ma tiež 16 , takže z jeho strany podporu čakať nemôže ..nikto o tom nevie dcéra nechce, aby som to niekomu povedala a mna to dusí, nemám sa s kým poradit a nechcem ju sklamat, kedže som jej dala slovo...cítim sa bezradná...či pre jej dobro a vzhladom k veku podporit ju v tom, aby si dala malé vziat, alebo čelit sklamaniu najbližich a reakciam okolia a nechat to malé, aby prišlo na svet...viem , že je to jej nezodpovednostou a mala by sa k veci postavit a znášat následky za svoje chyby,,,ale som jej matka a ked vidím ako sa trápi mna to trápi stonásobne... ďakujem za každú radu Smútok
Dobrý deň,
Vzhľadom na čas kedy bol váš príspevok písaný, pravdepodobne ste sa už nejak museli zariadiť. Dúfam, že už máte pocit, že to najhoršie je za Vami. Neviem či je dieťatko na ceste alebo sa dcéra rozhodla inak. V každom prípade verím že váš vzájomný vzťah je pevný, pretože v oboch prípadoch to je to hlavná a zásadné pre dobré zvládnutie situácie, nech je už akákoľvek. Ak dieťatko príde na svet, bude dobré aktivizovať všetky svoje sociálne siete (dúfam že už máte povolené o tom hovoriť). Buďte k sebe úprimné ohľadne svojich možností, ale prejavte ochotu stáť pri nej ako to len bude vo vašich silách. Sociálne siete, čiže iní ľudia ktorí by mohli pomôcť v tejto situácii sú dôležité, či už to bude partner, starí rodičia, alebo aj ľudia ktorí zažili niečo podobné (napr. cez internet). Snažte sa si vzájomne rozumieť aby ste mohli svoje trápenia zdieľať a aby ste ani jedna nemuseli robiť rozhodnutia preto, lebo "čo si pomyslí ten druhý" alebo "aby som iným nebola na obtiaž" a podobne. V prípade, že dieťatko na svet nepríde treba mať zreteľ na stav dcéry, ako to prežíva a v prípade, že nie veľmi dobre, aj vyhľadať pomoc, odborníka ktorý sa špecializuje na traumu (napr. pracuje metódou EMDR) alebo organizáciu ktorá takým ženám poskytuje poradenstvo a podporu. Opäť platí, že vy ste dôležitá osoba nie len pre materiálne zabezpečenie, ale hlavne ste pre svoju dcéru ešte stále tá hlavná bezpečná základňa ku ktorej môže ísť keď jej je ťažko. A to stačí. Že vo vás bude mať niekoho, kto bude s ňou keď je zle, bude stáť pri nej, nebude hodnotiť či kritizovať, len bude ochotná byť vo všetkej tej ťažobe, poskytnúť objatie, uistenie, možnosť zdieľať. Nemusíte sa snažiť ju zachraňovať ani zbavovať ťažkostí, ale byť s ňou keď ich prežíva je dôležité aby ich dobre pracovala. Niekomu by sa to možno zdalo málo, ale je to viac než dosť. Treba k tomu ale aby ste ozaj boli BEZPEČNÝ prístav, v ktorm sa nestretne s odmietnutím či výčitkami.
Držím palce. a veľa síl pri odolávaní všetkému čomu vás, žiaľ ešte stále, iní ľudia vo svojej nevedomosti vystavia... . Dúfam, že nájdete aj mnoho výnimiek vo vašom okolí.
S pozdravom,
Mgr. Ivan Vyskočil
www.ivan-vyskocil.sk
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
