dobrý večer...chcem sa poradiť, ...už som tu na tejto stránke pridala príspevok s rovnakým názvom s prosbou o radu a dostala som mnoho odpovedí, potom ma napadlo, že by som sa mohla zveriť so svojim problémom, aj Vám a tak vám píšem....skopírovala som príspevok čo som tu uverejnila,...
chcem poprosiť o radu... mám 37 rokov a som matkou troch detí 16,11,4,....a neviem čo robiť, ako sa zachovať a neurobiť chybu...moja najstaršia dcéra mala dnes 16 rokov a pred dvoma dňami mi s plačom povedala, že je tehotná , bola som s ňou u lekára, ktorý tehotenstvo potvrdil, dcéra rozmýšľa nad interupciou, ale nie je o tom presvedčená a ja sa bojím, že keď si da dietatko vziat, neskôr to psychicky nezvládne, keď že už mala psychické problémy a stavy úzkosti, je v prvom ročníku na strednej a neviem si predstaviť ako zvládne školu popri diatati...ja pracujem, takže by to bolo zložité...ona sa boji reakcie okolia, bývame na dedine a to je o niečo ťažšie....jej kamarát s ktorým sa pozná 2 roky ma tiež 16 , takže z jeho strany podporu čakať nemôže ..nikto o tom nevie dcéra nechce, aby som to niekomu povedala a mna to dusí, nemám sa s kým poradit a nechcem ju sklamat, kedže som jej dala slovo...cítim sa bezradná...či pre jej dobro a vzhladom k veku podporit ju v tom, aby si dala malé vziat, alebo čelit sklamaniu najbližich a reakciam okolia a nechat to malé, aby prišlo na svet...viem , že je to jej nezodpovednostou a mala by sa k veci postavit a znášat následky za svoje chyby,,,ale som jej matka a ked vidím ako sa trápi mna to trápi stonásobne... ďakujem za každú radu Smútok
Dobrý deň,
zdá sa, že ste v tom najnepríjemnejšom období, keď sa rozhoduje o osude veľa ľudí. Niekedy urobiť rozhodnutie je to najťažšie. Ťažšie, než cesta ktorú potom treba prejsť. Vo vašom prípade sú obe cesty ktoré zvažujete na výber náročné. O čom by som ale nepochyboval je, že Vaša dcéra bude čeliť následkom svojho počínania bez ohľadu na to, ako sa rozhodne.
Takéto rozhodnutie musí byť pre 16 ročné dievča veľmi náročné. Keď sa snažím si to predstaviť z jej pohľadu, asi by som si prial mať pri sebe matku, od ktorej by som cítil oporu, že akokoľvek sa rozhodnem, bude pri mne stáť. Čo by ste potrebovali Vy od mamy, keby ste v 16tich prišli k tehotenstvu?
Nezdá sa, že by ste chceli za dcéru rozhodnúť. Ale vyzerá to, že si nie ste istá, či to zvládnete, či zvládnete sa starať o malé na jednej strane, alebo starať o dcéru ktorá sa musí vysporadúvať s tým že sa vzdala svojho dieťaťa. Mám dojem že táto obava Vám bráni byť jej tak veľkou oporou ako dokážete. Asi nemôžete mať ani istotu, že to zvládnete, alebo že to zvládnete "správne". Príde mi, že jediné čo môžete mať s istotou je odhodlanie. Bude si treba naozaj zvážiť, čo dokážete investovať a to ponúknuť (nie viac!).
Rozhodne však bude nutné urobiť jasné rozhodnutie, a tú druhú možnosť potom už neriešiť. Nemá zmysel balansovať na hrane noža, keď ste sa raz už rozhodli.
Som presvedčený, že Vaša dcéra najlepšie zvládne hocijaké riešenie pre ktoré sa rozhodne vtedy, ak bude čisto jej. Ak sa nerozhodne preto, aby ju neohovárali dedinčania, ani preto, že chce niekoho chrániť a nespôsobovať mu starosti. Na to potrebuje cítiť že na výber má, že môže čeliť aj krivým pohľadom aj náročnosti rodičovstva spolu s niekým iným, kto si je tiež neistý ale stojí na jej strane.
Dcére môže dosť pomôcť v rozhodovaní, okrem Vašej ochoty nechať to na ňu a podporiť ju akokoľvek sa rozhodne, aj načúvanie jej pocitom. Vypočuť jej smútok, jej strach, jej hnev aj obavy bez posudzovania, s porozumením. Tak najlepšie dáte najavo, že ste s ňou vo chvíli keď jej nie je ľahko. Môžete prispieť svojim názorom, ale môžete tiež vyjadriť svoje prežívanie! Môžete jej povedať, ako vás dusí, že to nemôžete nikomu povedať, že ste v tom samé, môžete jej povedať, ako sa Vy cítite v situácii že sa dedinčania dozvedia o vašom tehotenstve a budú na vás pozerať a myslieť si veci. Môžete jej povedať ako vás ničí vidieť ju ako sa trápi, aj ako veľmi ju chcete podporiť. A ak ju máte, tak aj o nádeji, že to spolu zvládnete akokoľvek sa to vyvinie. Môžete si spolu poplakať. Sú to len ľudia, obe cesty sú schodné, i keď výrazne menia veľa v živote Vašej dcéry aj vo Vašom.
Nespomínate žiadnych príbuzných, otca, súrodencov, priateľov. Rodičov toho chlapca aj to ako sa k tomu postavil. Je dobré hľadať zdroje a spojencov aj tam.
Zdroje môžete nájsť aj v predstave budúcnosti, predstavte si situáciu o dvadsať rokov, dcéra bude mať 36, dospelé dieťa, všetky tieto patálie obidve za sebou a ostanú už len skúsenosti a, dúfajme, múdrosť z toho všetkého čo ste zažili a vyriešili za ten čas. Môžte skúsiť predstavu o dvadsať rokov po interrupcii, a oboje môžete skúsiť s Vašou dcérou. Možno aj jej pomôže keď spolu budete vykresľovať obraz toho ako to bude. Keď si predstavíte toto všetko akoby to už bolo. Niečo mi hovorí, že to môže priniesť aj trochu ľahkosti či dokonca humoru do tejto situácie.
Dúfam že som priniesol oproti všetkému čo ste už dostali od čitateliek niečo nové a že Vám to pomôže pri rozhodovaní. A tiež že moja odpoveď je ešte aktuálna lebo je mi jasné, že kým som sa k odpovedi dostal, situácia sa vyvíjala.
V každom prípade držím palce Vám aj dcére. Ak si niekedy o nejaký čas spomeniete, rád si prečítam, ako sa situácia vyvíja.
Ivan Vyskočil
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
