Dobrý deň pán Vyskočil. Pred pár mesiacmi som bol na psychiatrickom stacionári kde mi predpísali lieky ktoré som užíval istý čas asi okolo 6 týždňov dobrovoľne a bolo mi po nich oveľa horšie tak ako fyzicky aj psychicky. Nevládal som skoro nič mal som problémy doma urobiť dokonca aj maličkosti napr. pozametať a pozmývať nejaké miestnosti v dome. Aj bolesti som mal veľké po nich nemohol som istý čas ani zaspať počas noci. Následkom toho všetkého som mal už aj veľké problémy v rodine ktoré som predtým nikdy nemal a podobne. Chcel by som sa Vás spýtať či na psychiatrickej klinike podávajú pacientom lieky nasilu či ich nútia brať lieky proti pacientovej vôli?? ..Myslím to tak že keď niektorým pacientom škodia lieky a nechcú ich brať vzhľadom na to že už majú skúsenosti so škodlivými následkami liekov. Ďakujem.
Dobrý deň,
ak správne chápem, máte strach, ako zareagujú ak odmietnete ďalej brať lieky?
Keďže ste lieky dobrovoľne brali, predpokladám, že by ste aj vy chceli benefity ktoré z medikácie môžete mať, len bez tých nepríjemných vedľajších účinkov.
Vhodným riešením sa mi zdá hovoriť o tom s Vašim psychiatrom (ak hovoríte o duševnej chorobe, ak nie, s lekárom ktorý Vás má v starostlivosti). O vedľajších účinkoch, ale aj o rizikách liečby, ako aj rizikách neliečenia. Mal by hľadať lieky ktoré budú bez závažných vedľajších účinkov, ktoré Vám "budú sedieť". Takže prvým krokom by mohlo byť nájsť si nejakého psychiatra, ktorý Vám bude vyhovovať, a tieto otázky riešiť s ním. Lieky patria do odbornosti psychiatra (lekára), nie psychológa.
Ako psychológ nepracujúci v klinickej sfére sa necítim úplne kompetentný vyjadrovať sa k pomerom na psychiatrických klinikách. Pokiaľ však moje informácie siahajú, lieky je možné podať bez súhlasu pacienta len v kritických akútnych prípadoch, alebo ak bol prípad tak veľmi závažný, aby bol pacient zbavený spôsobilosti o tomto rozhodovať. To ale nebude Váš prípad. Takže dlhodobá liečba je v konečnom dôsledku na Vás. Ja osobne Vám odporúčam trpezlivo hľadať takého psychiatra a také lieky, ktoré Vám budú pomáhať viac než Vám škodí choroba. Ďalej Vám vrelo odporúčam zapojiť do svojej liečby aj rodinu, je dobré keď kľúčoví ľudia rozumejú chorobe aj následkom medikácie. Predídete tak problémom a získate oporu, tiež spätnú väzbu ktorej môžete dôverovať, ak by ste stratili dobrý náhľad na chorobu (ak píšete o psychickej chorobe).
Ďalej Vám odporúčam vždy medikáciu kombinovať aj s pravidelnou a dlhodobou psychoterapeutickou starostlivosťou. Môže Vám pomôcť lepšie sa vysporiadať s chorobu aj s medikáciou, s rodinnými problémami, tiež zníži pravdepodobnosť relapsu alebo dokonca môže stav zlepšiť (podľa druhu problému). V našich podmienkach sa tento aspekt výrazne zanedbáva.
A ešte raz mám potrebu zopakovať, že akékoľvek ťažkosti a obavy a otázky konzultujte so svojimi lekármi. Dajú Vám najpresnejšie odpovede a keď uvidia záujem a otvorenú komunikáciu z Vašej strany, zvýšite šancu že budú pozornejšie počúvať Vaše trápenia s liekmi a ochotnejšie hľadať alternatívy.
Držím palce,
Ivan Vyskočil.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
