Na konci so silami...

Dobrý deň,

Nie je to veľa informácií, ale pokúsim sa nejak odpovedať. Musím však najprv napísať, že bolo by vhodné riešiť aj výchovné otázky, aj svoj postoj k sebe naživo s nejakým psychoterapeutom (deti s detským psychológom), pravidelne. Možnosti takéhoto "radenia" sú obmedzené.

Píšete, že strácate samu seba. Znie mi to, ako keby ste naozaj postupne strácali veci o ktoré ste sa možno trochu opierali. Odsťahovanie bola určite zmena aj pre Vás. Ľudí, veci a miesta ktoré ste mali rada a ktoré Vám pomáhali v cudzine nemáte. Tak ste na to sama. Navyše po tehotenstve ste vo svojich očiach akoby stratili vlastnú ženskú atraktivitu, čo Vám na životnej pohode isto nepridáva. Chcete sa venovať aspoň deťom a nájsť zmysel v tom, ale sťažuje Vám to (okrem iného) nespokojnosť Vášho syna, a aj tam Vás pomaly dobieha pocit bezmocnosti. A zdá sa, že vznikol bludný kruh: čím viac sa snažíte byť tu pre ostatných, tým väčší pocit zlyhania, viny a frustrácie máte a tým ste odpornejšia, a tým väčšia je Vaša potreba byť menej nervózna a trpezlivejšia lepšia matka- Vaša potreba byť tu ešte viac pre druhých. To o čom budem do veľkej miery písať je toto: synovi to nahrádzate, ako to nahrádzate sebe?
Tentokrát začnem od najdôležitejšieho, ale aj od najťažšieho:

Dovolím si využiť jeden model ktorý ma napadol - štyri stupne lásky:
Prvý je milujem seba pre svoj benefit. Je to detská láska, každý vidí že veľmi egocentrická a primitívna na úrovni bábätka po narodení.
Druhý je milujem teba pre svoj benefit. Je to láska sebecká, "Ľúbim ťa lebo mi je s tebou dobre/mi niečo dávaš", čo neznamená, že v nej mnohí nežijeme.
Tretí je milujem teba pre tvoj benefit. Mnohí túto formu považujú za dobrú a spásonosnú. Mnohí sa takto snažia žiť vo viere, že je to tak správne "že by mali". Každý ale skôr či neskôr začne byť nespokojný a zistí, že niečo veľmi dôležité v tomto druhu lásky vynechal. Netrúfam si povedať, aké percento nakoniec dosť jasne zistí, čo vlastne. Ktorý sedí na Vás?
Čo myslíte Vy, čo je štvrtý, a zrejme ten jediný trvale udržateľný druh lásky? Milujem koho, a pre čí benefit? Kľudne teraz prestante čítať, zavrite oči a naozaj porozmýšľajte, ktorý a prečo.
Milujem seba, pre tvoj benefit. Kresťanstvo to hovorí už dávno: Miluj blížneho svojho, ako seba samého. Miluj seba samého, ako blížneho svojho by možno bolo vhodnejšie. "Som tu pre vás a vy sa o mňa nemusíte nijak starať, lebo ja sa o seba postarám sama." Vaše deti možno nepotrebujú maminu, ktorá je tu pre nich, ktorá je pre nich trpezlivá, všetko-znášajúca, ktorá všetko čo robí, robí pre nich. Lebo seba stratila. Deti (a možno nie len ony) potrebujú viac Vás, než Vašu starostlivosť, trpezlivosť, dokonalosť, službu, obetu. Je možné, že zatiaľ tým čo píšem len prispievam k Vášmu zúfalstvu. Ale cesta ktorá sa ponúka je opäť nájsť veci ktoré ste stratili. Vďaka ktorým ste vedeli kto ste. Akoby ste mali kedysi nejaké piliere, ktoré Vás držali, a tie sa časom stratili, alebo prestali byť dosť pevné a neslúžia. A treba si ich vybudovať opätovne v novej forme. Keďže situácia sa zmenila, budú iné a treba nájsť aj nejaké nové. Skúste si ich čo najjasnejšie pomenovať, a venujte sa vždy len jednému naraz (viď radu vyššie). Tak poďme postupne:

Ako nájsť späť svoj pocit ženstva? Začať cvičiť, upraviť jedálniček (nie diétou!)? Rozhovor s manželom? Nájsť hlbší zmysel cez to že ste matkou, spirituálny či iný rozmer? Uvažovanie o hodnotách- čo ma robí ženou- atraktivita fyzická? To, že som matka? Záujem mužov? Neviem a ani nemusím trafiť. Verím totiž, že Vy to dokážete určiť najlepšie (v rozhovore s terapeutom by to šlo, samozrejme, ľahšie). Snažím sa Vás len inšpirovať pozerať sa na to inak. Čo by Vám pomohlo? Spravte pre to niečo malé trebárs aj hneď. Možno prídete na to, že sa môžete mať rada takú aká ste, bez ohľadu na to čo si myslíte, ako to môžu hodnotiť iní. A keď nie, vždy viete niečo spraviť pre zlepšenie toho s čím nieste spokojná. Ja poznám len dve cesty: zmena reality a zmena postoja k realite. Nie ste v tom ale bezmocná.

Ako by ste mohli byť menej sama na všetky povinnosti? Je v okolí nejaké komunitné centrum? Sú dostupné nejaké poradenské služby? Nemáte nejakých zabudnutých známych s ktorými by ste mohli ísť trebárs na obed? A čo využiť internetovú komunitu? Osloviť niekoho na ihrisku? Zdá sa, že toto by mohol byť druhý veľmi dôležitý pilier, i keď to nespomínate priamo, cítiť z vašich riadkov istú osamelosť. A aj tu viete spraviť niečo malé už teraz.

Chcete byť dobrá matka, ale nieste spokojná s tým, ako túto svoju rolu zvládate. Čo to pre Vás znamená? Budete tu pre druhých- sebaobeta k rodičovstvu istým spôsobom patrí. A čo ešte? Znamená to, že treba plniť priania detí? Ste dobrá matka keď sa deti smejú? Keď vždy viete čo povedať či spraviť? Keď máte čistú kúpeľňu a vždy čo jesť? Čo pre Vás znamená dobrá matka? Tu sa chcem vrátiť k štvrtému stupňu lásky. Deti Vás potrebujú celú a celistvú, preto sa postarajte najprv o seba. Pozerajte sa na túto svoju rolu z tohoto pohľadu. Aj v lietadle učia, že v prípade núdze kyslíkové masky najprv dávame sebe, potom deťom. Dáva to zmysel, však?

Ako ešte sa môžete viac postarať sama o seba? Aké ďalšie "piliere" potrebujete a chcete? Urobiť si občas chvíľu pre seba bez detí, bez všetkých? S kamoškou? Oživiť vzťah s manželom? Pravidelne si prečistiť hlavu pri behaní? Dovoliť si občas byť netrpezlivá a nervózna (ste človek, ste žena, ste matka:)? Dovoliť si byť nespokojná s tým ako veci sú? Opäť neviem, ale som si istý, že Vy na niečo malé, čo viete spraviť už dnes prísť dokážete.

Skúste si každý deň niekoľkokrát na tri až päť minút nájsť chvíľku a iba sledovať ako sa cítite, čo je vo vašom vnútri. Kde v tele čo cítite, aké myšlienky Vám bežia hlavou, ako sa to všetko mení. Všetko prijímajte, berte sa takú aká ste. Všimnite si čo tam je a neanalyzujte, aj keď príde výčitka, všimnite si ju a vráťte sa k sebe, pozorujte, vnímajte. Niekoľko krát denne chvíľku. Telo aj duša sa Vám poďakujú, že ich prijímate a nerobíte im násilie, a nikomu tým neuškodíte. Pomôže Vám to byť viac v kontakte sama so sebou a lepšie vedieť čo vlastne potrebujete Vy (lebo na druhých ste už odborníčka).

Chcem Vám ešte dať pár tipov k Vašim deťom. Lebo trpezlivosť nie vždy prinesie ruže, občas treba veciam trošku pomôcť. Je to naozaj málo informácií, ale ako tomu rozumiem, Váš syn je nespokojný a vzdorovitý, aj keď má Všetko čo si dieťa môže priať. Akoby mu to nestačilo (čo pre Vás musí byť dosť frustrujúce, a asi Vás to aj hnevá). A to čo píšete znie veľmi dobre a nejeden dospelý by si prial mať také detstvo. Ak sa zdá, že stále je nespokojný, možno ste stále presne neodhadli, čo ho trápi v skutočnosti. Alebo ste to správne odhadli, ale nedali ste mu pocítiť, že mu rozumiete. Skúste ho iba počúvať. Dajte si napr. polhodinku, kedy sa s ním budete len rozprávať. Počúvať čo Vám hovorí. Pozerajte sa mu do tváre a skúste vycítiť, čo asi prežíva, a povedať mu to (aby vedel že mu rozumiete). Nič nezisťujte, nehodnotťe, len počúvajte, čo z Vášho dieťaťa v skutočnosti ide. Možno sa niečo dozviete priamo, možno niečo pochopíte sama. Možno Vám to čo budete počuť (ušami, očami aj srdcom) nebude veľmi príjemné. Možno inokedy skúste opäť nadhodiť tému presťahovania sa (ako sa ti tu páči?) zaujímajte sa o jeho pocity, ako mu je tam kde je (v škole- miesto čo ste robili- ako si sa mal?), v každom prípade skúste ho iba počúvať, nehodnotiť, nevyzvedať, vciťovať sa, a ideálne dávať mu najavo Vaše porozumenie tým že mu poviete, čo ste počuli.
Môžete si na pomoc zohnať nejakú literatúru (napr. Faber Adele, Mazlish Elaine: Ako hovoriť, aby nás deti počúvali, ako počúvať, aby nám deti hovorili).
A samozrejme, môžete skúsiť vyhľadať pomoc u odborníkov tam, kde žijete. Každopádne, deti niekedy trápia veľmi jednoduché veci, len pre nás dospelých je už ťažké ich vnímať, chápať a doceniť. Z rôznych dôvodov.

A ešte jedna vec: nie je až také dôležité čo spravíte, ale čo spravíte potom, čo niečo spravíte. Keď sa k dieťaťu zachováte nepekne, ale potom sa k tomu vrátite a úprimne s ním pohovoríte o tom, že ste to tak spraviť nechceli a vlastne ste chceli niečo iné, dieťa nie len že pochopí čo ste skutočne chceli. Ešte zistí aj to, že maminka ho má rada aj keď je naňho "zlá". A ešte dostane aj životnú lekciu, že ľudia sa proste občas mýlia, vyletia, spravia chybu, ale vždy sa to dá napraviť. Dokonca aj to, ako to spraviť, čo by sa zišlo vedieť nie len deťom, ale aj mnohým dospelým. Môžete si dovoliť aj chyby, dôležité je, čo spravíte potom.
Zvyšok tipov už nechám na dr. Karpa ktorého krátke ale skvelé videá si môžete stiahnuť na www.uloz.to , dajte vyhľadať "karp_komplet".
Akurát je to po anglicky.

A ešte jeden blog ktorý by Vás mohol inšpirovať:
http://vierafilipova.blog.sme.sk/c/308755/Rodic-nie-je-animator.html

Ak Vám štyri stupne lásky dávali zmysel, pripomínajte si prosím ten štvrtý často. Uvedomiť si, že sa treba postarať o seba, že aj Vy máte na mnohé nárok, môže byť aj úľava. I keď zabezpečiť si vlastnú spokojnosť bude zrejme dlhšia a nie ľahká cesta. Ale stačí robiť malé krôčiky. O pol roka, o rok môže byť veľa inak.
Veľa šťastia na Vašej ceste k znovu-seba-nájdeniu a všetkému čo s tým ide ruka v ruke Vám prajem!
Ivan Vyskočil