Dobry den,
moj problém vcelku mozno nieje taký vážny ako problémy iných, ale naozaj potrebujem radu aby sa tým velkým nestal.
Som slobodna matka 5ročnej dcery, žijem s partnerom, ktorý ma z predchadzajuceho mazelstva dospelú (19 ročnu) dcéru, ktorá býva u svojej matky, ale RADSEJ CHODI KU NAM. Najprv som ich vztah-dcera a otec- obdivovala. Denne si píšu, volaju, vozia do skoly, na nakup, pozeraju hokej, smeju... Dlho som to brala tak, že ano, je to ich vztah a je len dobre ked spolu pekne vychádzajú. Snažila som sa jej vísť v ustrety, zeby sa necitila zle pri nas, zeby som nebola *macocha*, žeby mala pekny vztah s mojou malou dcérou, ktorá ju ma samozrejme uprimne detsky rada...nosila darceky, nakupovala, piekla, varila, brala na spolocne výlety...len aby sme mali doma pohodu.... uz nevladzem, vidim tu falos,ked je u nas, neprelozi steblo trávy, ...rano po nej zbieram supky z pomarancov v obyvacke co si vecer osupala, 500 poharov co povytahovala, nosi si svoju mačku, vsade su chlpy, rozliate mlieko, lepkava podlaha (mačky nenavidim okrem iného) ...nonstop po nej pracem. Pred partnerom mi pochvali šaty, on je z toho cely stastny, ale ked je prec tak mi ani neodpovie ako v skole. Ked po fláme prespí cely den, tak my musíme byt cely den TICHSIE, žeby sme ju nezbudili a slepacia polievocka musi byt nachystana, ked jej u nas chýbaju oblubené ponožky tak partner je schopný zrusit plenárnu schodzu v práci, odíst z plesu, alebo ma nechat cakat v horuckach na poliklinike a doniest jej ich. Ked som odmietla oprat jej sifonovu bluzku v rukach, lebo v pracke sa nemoze, tak partner bol nestastny, že je ona oduta a nemohla si ju obliect vtedy kedy ona prave chcela, lebo bola spinava...keby vtedy bol vedla násho domu obchod s oblecením, tak jej ju hned kupi aj za 1000,- eur, len aby bola spokojna a krasna. Mne to samozrejme nevycital, len bol nestastny kvôli nej. Moja dcera ju ma slepo rada, samozrejme ju neockujem proti nej a anizatial neciti, ze ju uz doslova nenavidim.
Partner pri výchove mojej dcery zasahuje, casto, prísne...v stýle, *že takto by to malo byt spravne*, ked zle pohani, ked dobre pochváli, ale ... voci vlastnej dcere tuto mierku nema. Nechcem on prist, lubim ho a citim, že som lubena, dcera ho ma tiez velmi rada, spolu vychadzeme krasne. Nikdy som sa nechcela starat do výchovy iných detí, radit alebo hovoriť čo kto robí zle. ....partnera si velmi vážim, je to mudry muž, ale ked vidim ako s ním manipuluje, je mi zle a pre tuto opičiu lásku v mojich ociach klesa. Nechem ho postaviť pred otazku ona alebo ja, lebo viem, žeby som prehrala. Zoziera ma to, dusim to v sebe, neviem si nájst nejaký ten správny pohlad aby ma neporazilo alebo riadne je nevyfackala.
Dobrý deň,
už len z Vašich riadkov cítiť obrovský hnev a až nenávisť ktorú sama spomínate. Vyzerá to akoby jeho dcéra bola votrelec ktorý sa snaží rozbiť Váš krásny svet, ku ktorému ste dospela zrejme nie úplne bezbolestne. Je ťažké si k takémuto votrelcovi nájsť vzťah, to je jasné. Tiež sa mi zdá, že tlmíte svoje prejavy nespokojnosti s jej správaním, lebo máte obavu, že .. že čo? Že Vás prestane mať rád a o všetko prídete? Cítiť za tým nejakú katastrofu. Tú nechcete tak potláčate niečo čo vo Vás ale buble a vrie a trvalo to udržať asi nejde. Prvá vec kde by ste si vedeli trochu pomôcť je nájsť spôsob, ako toto všetko partnerovi povedať, bez toho aby sa cítil napadnutý ako otec alebo ako príslušník rodiny niekoho napadnutého. Pravdepodobne by ste podporili katastrofu kebyže naplno poviete že vás s...e a že jeho dcéru priam nenávidíte lebo ho manipuluje a je nevychovaná. A niet divu, pretože tieto vety sú plné hodnotenia druhých ľudí, ktoré je, či chcete či nie, subjektívne. Cestu ktorá by mohla byť pre Vás schodná by mohlo byť, že chcete mať doma nejaké pravidlá a chcete pre seba nejaký štandard. Myslíte že Váš partner by namietal, aby ste mali štandard a aby boli nejaké základné pravidlá ktoré dodržujú všetci? Napríklad že každý upratuje po sebe. Alebo že veci ktoré si vie spraviť sama si bude robiť sama. Je preto mnoho dobrých dôvodov, ktoré môžete spomenúť, ale máte právo zastať sa sama seba a nastaviť okoliu svoje vlastné oprávnené a zrozumiteľné hranice. Len je potrebné o tom hovoriť s partnerom tak aby ste si ho pre spoluprácu v tomto získala, nie ho odradila. A keďže ide o zmenu, tak aj s dcérou. Klasický spôsob je "si nespratnica tak teraz uvidíš, bude poriadok". to je spôsob ktorý vzbudzuje odpor a obranu v každom. Takže skúste inak. Tak ako by ste to aj vy bola schopná prijať od niekoho iného. Niečo ako "Viete, snažila som sa lebo vás mám rada, ale cítim že nevládzem a potrebujem nejaké veci inak. Potrebovala by som sa s vami dohodnúť na nejakých pravidlách. Bolo by to možné?" Vždy sa zaujímajte o to ako to čo navrhujete vnímajú druhí a nikdy nechoďte do kritiky a nadávok. Je to aj vaša "chyba" že to zašlo až sem, že ste nechali niekoho šľapať po vašich hraniciach a dusili to v sebe. Ak je tak, nebolo by úplne fér všetko hádzať na domnelú príčinu všetkého- dcéru.
A tu sme pri niečom hlbšom. Prečo ste to dusili, a prečo je to tak strašne silné. Je to trochu niečo ako že sa musíte o partnera deliť, a ešte k tomu s niekým kto si to vo vašich očiach nezaslúži? Cítiť z riadkov okrem iného aj trochu ženskej konkurencie. Myslím, že dobrú službu by tu pre Vás mohlo spraviť pár terapeutických stretnutí. Zorientovať sa v situácii a spracovať tieto pocity by mohla byť veľká úľava a odstránilo by sa riziko že presiaknu do inak konštruktívneho riešenia, do ktorého sa možno po prečítaní predošlého odstavca pustíte.
Samozrejme môžete mať diskusie o dôsledkoch istých reakcií a výchovných metód na dcéru, aj bez toho aby ste sa museli partnera dotknúť alebo mu oponovať do krvi. Zrelý pár sa môže vzájomne inšpirovať aj v citlivých otázkach. Treba k tomu dávku rešpektu k odlišnosti postojov druhého, k jeho slepým miestam (slepým prinajmenšom v našich očiach) a schopnosť vyjadrovať svoje názory za seba, nie ako hodnotenie druhého alebo všeobecne platnú pravdu, s vždy otvoreným záujmom o pohľad toho druhého. Kým je medzi vami dobrý a otvorený komunikačný kanál, riziko vážneho problému je nízke (i keď tie diskusie ľahké byť nemusia). Z Vášho textu ale mám dojem, že časť z neho je uzavretá, lebo okolo situácie s dcérou je veľa vecí tabu. Tabu zo strachu, že keď sa pomenujú stane sa katastrofa. Dúfam že ste našli inšpiráciu akou cestou vykročiť, aby sa dalo niečo v tejto veci spraviť a katastrofa sa nestala.
Držím palce.
Ivan Vyskočil
www.ivan-vyskocil.sk
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
