Otazka

Dobry den,

Zda sa, ze s mamou mate velmi uzky vztah a pravdepodobne preto, ze nedoslo k fyzickej a financnej separacii, nepodarila sa uplne ani separacia psychicka. Navyse mama si vas zrejme musela priputat velmi blizko a naucit sa kontrolovat a preberat za vas (vsetkych aj za Vas) zodpovednost, ak chcela vsetko udrzat v chode a bola na to prakticky sama. Budem teraz trosku priamejsi. Zda sa, ze ani Vy sa az tak nemate k tomu osamostatnit sa od matky a z domacnosti. Obavate sa toho kroku, vidite riziko v pracovnej oblasti a aj v socialnej (postarat sa o mamu), a moj dojem z precitaneho je, ze keby sa opytam ako by vyzeralo keby odidete, velmi by ste si to predstavit nedokazali. Zda sa ze ta predstava samostatnosti vzdy narazi na nejake vonkajsie faktory, ktore povazujete za neprekonatelne (nemoznost najst schopnu pracu, alebo aj mamina neschopnost postarat sa o seba financne, ci jej "problematicka povaha"). Obavam sa, ze ze tu je jadro tazkosti s ktorym skor ci neskor bude potrebne pohnut aby sa veci zmenili, a ze ani najlepsia komunikacna zrucnost z vasej strany neurobi ziadny zazrak v procese vasho osamostatnovania sa. To moze, domnievam sa, spravit iba jasne a razne odvazne rozhodnutie, ktore bude ale znamenat vykrocenie z bezpecnej zony komfortu v ktorom teraz zijete, do trochu menej prijemneho a viac neisteho sveta ktory az tak nepoznate a ktoremu az tak neverite... .

Ale ku komunikacii na ktoru sa pytate. Vy sa snazite mamu zmenit. Prvy krok bude zacat prijimat fakt, ze mama sa menit nebude. Aspon nie pod natlakom. Moze sa zmenit jej reakcia, pokial sa u vas stretne s inou reakciou. Ale aby ste dokazali reagovat tak aby ona bola otvorenejsia vas pozcuvat, nemoze citit ziadny natlak na to ze by nieco mala menit ona. Zaklad je porozumenie. Co myslite, preco Vasa mama ma taku potrebu byt pre Vas dolezita? Ako sa citi ked subjektivne sa domnieva, ze je vami odsunuta? To je totiz ten pocit, ktory ona mat nechce a pre ktory vas nuti aby ste ju na prve miesto davali. Je to pocit osamelosti a mozno nedostatocnosti, (a nasledneho nevdaku, pretoze desatrocia vam a vasej rodine sluzila a obetovala sa). Dufam ze teraz je jasnejsie, ze cielom vasej mamy neni vam skodit. Ona sa potrebuje ochranit a uistit, ze roky potlacania jej vlasntych potrieb v prospech druhych neskoncia tym ze ostane sama a na ocot. Tipoval by som ze toto je jedna z jej najvacsich nocnych mor. Viete si to predstavit, ze sa takto nejak hlboko vnutri citi? Ze kazdy naznak toho ze by tak mohla skoncit v nej okamzite nastartuje obrannu reakciu ktoru vy potom vidite a povazujete za sebecku? Mozno to viete pochopit ovela lepsie nez ja som to tu napisal, pretoze vidno ze vam na nej zalezi. Skuste to vidiet, a precitit. Ak sa Vam to podari, pride sucit, pretoz vam na nej zalezi a ani vy nechcete aby trpela. Ak sa Vam to podari, toto hlbsie porozumenie vasej mamy (i keby to bolo inak nez som to tu ja odhadol), ste na dobrej ceste k tomu aby ste sa s mamou stretli a opustili tak bludny kruh dohadovania sa kto komu skodi akym spravanim. Ak aspon trochu citite jej bolest ci samotu ktorej sa snazi zabranit, mozete jej to povedat. povedzte jej ze to vidite, ze tomu rozoumiete, a ze vzdy bude vo vasom srdci. Stretnite sa ako dvaja ludia ktori sa maju radi, pretoze je mozne, ze toto ste uz dlhsie nezazili a obom vam to chyba. Az potom mozte sa mame povedat o svojich vlastnych tuzbach. O tuzbe raz mat rodinu, raz odist, a opytat sa jej ci si to vie predstavit. Mozte o tom spolocne hovorit, zaujimajte sa co v nej vyvolava tato predstava, co v nej vyvolava ked vas vidi ako ste na ceste k samostatnosti (a myslite na to, ze pod hnevom je velka zranenost a skuste ju vidiet, odlozte nachvilu svoje zaujmy pre tento jeden rozhovor a snazte sa vidiet ako toto mama preziva a povedzte jej co vidite, ze vdiite ako jej je a ze tomu rozumiete, a ze je to v poriadku a ze chcete aby bola stastna). Rozumiet neznamena sa podriadit a prisposobit, ani suhlasit. Ale pomaha to aby rozhodnutia druheho cloveka boli pre nas lahsie prijatelne, ked vidime a vieme ze aj on vidi, ako to v skutocnosti prezivame. Ak druhemu naozaj rozumiete, pride sucit, nie pudova obrana "teritoria" a zaujmov. I ked na takyto druh pohladu nie sme zvyknuti.

Toto je dost narocna zrucnost, rozumiet a nezatazovat svojimi ocakavaniami a pozidavkami, preto neviem nakoko je tato odpoved zrozumitelna ani nakolko sa to podari uplatnit v praxi. Verim ale ze nejaka aspon drobna inspiracia tu sa najde a budem drzat palce na ceste k zivotu aky by ste chceli. Moze pomoct aj hociekdy, napr. pred spanim, si predstavovat zivo ako by ten zivot vyzeral keby ste uz boli tam, kde byt chcete.

S pozdravom,
Ivan Vyskocil