Dobrý deň, pán doktor,potrebovala by som poradiť ako pristupovať k pomočovaniu 3 ročného syna v škôlke počas spánku. Doma sa nepomočuje od 1roka /v spánku/ hygienické návyky má od 1,5 roka. V škôlke sa počúra takmer každý deň, aj keď sa pred spánkom riadne vyčúra. Ráno odchádza z domu s plačom, v škôlke už je pokojný. Na moju otázku, že čo bolo v škôlke, mi odpovie že učiteľka na nňa kričala. Ale ja vidím že s nimi veľa pracujú, hrajú sa a venujú sa im.
Dobrý deň,
pri pomočovaní je vhodné najprv vylúčiť biologický faktor, preto odoprúčam konzultovať stav s Vašim detským lekárom, nech posúdi vhodnosť vyšetrenia iným odborníkom. Ale máte pravdu, že je netypické, aby sa dieťa pomočovalo iba v škôlke. Pokiaľ ozaj sa doma nepocikáva cez deň ani v noci a v škôlke počas spánku, môže to indikovať pychickú príčinu.
Z tak mála informácií takto "naslepo" bez poznania dieťaťa môžeme len hádať príčiny vo všeobecnosti. Ale fakt je, že nie je dôležité, ako sa k dieťaťu naozaj správame, ale ako to naše správanie TO DIEŤA vníma, interpretuje a prežíva. Pretože na to reaguje. Tak ako každý z nás. Preto sa treba na situáciu pozerať aj z tohoto úhla pohľadu.
Predstavujem si situáciu trojročného chlapca. Niektoré deti sú pripravené ísť do škôlky už v dvoch rokoch a niektoré nie ani v piatich. Pripravenosť je najä otázka toho, nakoľko ešte potrebuje cítiť bezpečie Vašej prítomnosti. Je dosť možné, že Vaše dieťa nie je ešte úplne zrelé do škôlky. Odlúčenie od dôležitej figúry- čiže Vás- je pre neho stres a záťaž, ohrozenie, nemôže si ísť po jediný zdroj bezpečia a lásky ktorý pozná. A ktorý v tomto veku ešte potrebuje, nevie si ho dať sám. Dáva Vám to najavo tým, že ráno plače na protest už dlhší čas a možno aj tým, že sa v škôlke pociká. Jednoducho využije svoju predošlú skúsenosť a logika môže byť: "Keď som sa pocikal, mamina sa mi vždy venovala.", niekedy sa to nazýva aj regresné správanie. Takže v hre je potreba starostlivosti oňho a potreba bezpečného pripútania, ktorú stratil ráno keď bol, z jeho pohľadu, nasilu odlúčený.
Je teda v škôlke a cíti sa nie úplne bezpečne, krehko, nemá po ruke svoju ochranu na ktorú je zvyknutý, nemá sprievodcu týmto svetom, je zraniteľný. A učiteľky vyžadujú aby sa zapájal, aby rozvíjal motoriku, aby prekonával svoje hranice, aby dodržoval pravidlá, hýbal sa keď chce nieto iný, strihal keď chce niekto iný, spal keď to chce niekto iný, nehýbal sa keď sa mu hýbať chce, interagoval s deťmi ktoré nie vždy na neho musia byť príjemné. To sú všetko zdroje ďalšieho ohrozenia, a on nemá maminu ku ktorej by si šiel po útechu. Samozrejme organizmus sa prepne do kľudového režimu aby záťaž zvládol, aby prežil, takže neplače celý deň, inak by sa vyčerpal. Ale tieto, v podstate potlačené pocity vylezú v podobe moču keď je znížená vedomá kontrola (veľmi obrazne povedané). Toto je možnosť ktorá sa ponúka z toho čo ste napísali. Vy sa pýtate, ako v tomto postupovať. Nuž ak mám byť fér voči vám, dieťaťu aj sebe, potom ideálnou možnosťou je dovoliť dieťaťu byť s Vami doma, vytvoriť mu atmosféru bezpečia, prijatia a jasného sveta, v ktorej môže dozrieť a s dostatočnými možnosťami pre "riskovanie" a skúšanie nového, kde by mohol získať pocit kompetetnosti a schopnosti byť odlúčený bez toho aby ho to zúskostnilo. Tak to totiž príroda vymyslela.
Ak nemôžete byť s dieťaťom doma, potom môžeme len plátať. Dali by sa nájsť spôsoby keby sme lepšie poznali čo ho zúskostňuje. Možno by sa to dalo vyčítať z hry a rozumejúceho "rozhovoru". Potom by sa dalo s pani učiteľkami dohodnúť alebo pomôcť Vám rozvinúť také rodičovské zručnosti ktoré by dieťaťu potrebu napĺňali ešte lepšie. Vy aj pani učiteľky by mohli pomôcť dobrým ovládaním empatickej reakcie (to je na dlhšie a na nácvik, ale môžete pozreiť v knižke Respektovat a být respektován). Niekedy pomôže dať dieťaťu nejakú fotku maminy, alebo nejaká vec ktorá mu Vás bude pripomínať napr. s Vašou vôňou, ktorú môže mať aj počas spánku a vždy keď si spomenie. Možete takú vybrať spoločne ("Tebe je asi v škôlke trochu smutno, poďme vybrať niečo čo ti ma bude pripomínať. Dáme túto fotku? Túto šatku?". Rozhodne poterbuje dosť času stráveného s Vami a veľa porozumenia jeho detskému svetu, aby napriek tomu, že od Vás musí byť odlúčený mohol zrieť a neutrpel z toho újmu.
Dúfam, že som Vás príliš nevystrašil, pravdepodobne mnoho kolegov by Vám ponúklo viacej záplat, moje "náboženstvo" v tomto je viac na strane dieťaťa a prírody a je mi vždy smutno, keď vidím, že dieťa nemôže dostať to čo skutočne potrebuje pre svoj vývin pre to, ako je naša spoločnost nastavená a zorganizovaná. Na mieru ušitejšie riešenia by ste mohli nájsť na konzultáciach v pedagogicko - psychologickom centre (zadarmo) vo vašom meste (použite google.sk).
S pozdravom,
Ivan Vyskočil
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
