Zdravím. Mám 16 rokov a bývam ako s mamou,tak s jej rodičmi. Na silvestra to bude 5 mesiacov čo mám priateľa tak by sme to chceli osláviť. Problém je doma (ak to tam tak dokážem nazvať). Mama má 40 rokov a musí počúvať babku. Nemôže nikde tiež prespávať a už je hned hádka ked príde neskoro. S priateľom sme skúšali hocičo...pozná babku,deda,polovicu mojej rodiny. Raz som na truc u nich ostala doma a babka bola na mňa urazená a vyhrážala sa že ma aj s mamou vyhodí z bytu. Ďalší krát si musela mama zaplatiť za 20 euro taxi aby mohla pre mňa prísť,tak samozrejme už pozná domácnosť môjho priateľa. Lenže aj ja chcem mať voľnosť. Mám 16,domov môžem chodiťmax. o osmej (aj to už sú problémy) a nikdy som nemohla ani u kamarátky 10 minút od domu prespať ked v zime bolo ľadu (jedine u rodiny sa povoľuje). Chcela by som sa spýtať,či nie je nejaká cesta,ktorou by sa to dalo nejako vyriešiť v môj prospech. Neporušuje sa také niečo ako obmedzovanie osobnej slobody? Podľa môjich informácii od 15 rokov je možnosť prespávať inde než doma v prípade že (zatiaľ) zákonný zástupca (čiže mama) vie kde som. Nedalo by sa vyhrážať policajtami/sociálkou? Nemám to doma celkom ružové. Čakám len na to kedy budem mať 18 aby som mohla odtiaľ odísť,no je to tam až natoľko zlé,že hladám hocijaké možnosti aby som si mohla od nich jednu noc oddýchnuť a robiť čo chcem.
Dobrý deň,
Z toho čo píšete sa zdá, že Vás skutočne držia veľmi na krátko, dokonca že mama Vás možno drží na kratšie než by niekde vnútri chcela, pretože je závislá od babky. Cítite potrebu „rozletu“ a žitia svojho života, partnerského, spoločenského, a rodina je pre Vás ako klietka, asi ste z toho už riadne smutná a nahnevaná ... a pravdepodobne niekedy až rezignovaná.
Zdá sa, že máte dve možnosti a ani jedna nebude pre Vás úplne pohodlná. Jedna je, že sa podriadite. Druhá, že pôjdete bez ohľadu na všetky následky, ktoré by ale v prípade, že babka vyhrážky myslí vážne (to je na Vašom posúdení) mohli byť ozaj vážne.
To čo môžete skúsiť je komunikovať s babkou alebo mamou (z toho či píšete sa mi javí ako kľúčová babka). Začať môžete napr. „babi/mami potrebovala by som s tebou o niečom hovoriť“. Pokračovať nejakým porozumením „viem že ma máš rada a chceš ma chrániť a je fajn vedieť že sa tak staráte.“ Alebo čokoľvek čo je pravda a bolo by pre nich príjemným uznaním. I keď vo Vašej situácii bude asi pre Vás náročné také niečo hľadať. Zvýšite tak ale šancu na dialóg. A potom môžete vyjadrovať svoje priania formou ja-správ čiže hovorenia o svojich prianiach. „je to pre mňa špeciálny deň a chcela by som to veľmi osláviť. Veľmi by som si priala mať možnosť stráviť jednu noc s kamarátmi a priateľom, viem že to nerada počuješ ale myslím že ste ma dobre vychovali a viem že mi môžete veriť, čo myslíš, dalo by sa niečo v tejto veci urobiť?“ Samozrejme slová musia byť vaše, a fungovať to bude len ak ste nikdy zásadne dôveru nezneužili. Ale nie je to nič zaručené. Je to ale spôsob ktorý môžete použiť aj na vyjednanie podmienok dokedy môžete byť vonku a podobne. Hovoriť o tom s nimi, väčšinou to čo robíme je, že sa snažíme stále opakovať svoje priania, ale základom úspechu v komunikácii, ak Vám naozaj na niečo veľmi záleží, je snažiť sa stále rozumieť im. Oni budú ochotnejší počúvať, a Vám to umožní reagovať presne na tie obavy, strachy a presvedčenia, ktoré skutočne majú, nie na tie ktoré sa domnievate že majú. To umožní dávať alternatívne návrhy, napr. "a pomohlo by keby som zavolala napríklad každú hodinu?". Môžete povedať ako je z toho Vám "Je mi smutno že nemôžem ísť, strašne by som chcela byť s ním," prípadne "priala by som si cítiť dôveru, takto mám pocit že neveríte že sa môžem zachovať správne, mrzí ma to", ale podmienka je aby to bola len informácia o našom pocite, nesmie tam byť skrytá výčitka ani naliehanie na zmenu postoja. Môžete sa ich tiež na to opýtať, v zmysle „keď pozerám na iných vidím že mám dosť prísne nastavené hranice. Asi na to máte nejaké svoje dôvody, veľmi by som im chcela lepšie rozumieť.“ A čakať na odpoveď a nejsť do útokov a vzdoru, ak to ide. Ak správne rozumiem Vašej situácii, možno by bolo fajn podobným spôsobom prebrať aj s mamou čo si myslí o tých obmedzeniach pre Vás, prebrať že vidíte že tiež je dosť kontrolovaná i keď jej to „mamina“ a ako sa v tom vlastne má ona.
Čo sa týka právnej stránky, nie som si istý ako to je ale domnievam sa, že aj keby to bolo niekde zadefinované, vymožiteľnosť práva v tejto veci je minimálna.
Iná možnosť je dohodnúť sa, či niekedy môže prísť on k Vám, i keď je mi jasné že to nebude to isté takto „pod dozorom“, už vôbec nie na silvestra.
Niečo mi však hovorí, že z pozície dieťaťa vo Vašej rodine veľké možnosti nemáte ani pri použití najdokonalejších komunikačných metód, takže Vám prajem len zariadiť sa ako to ide v rámci daných mantinelov a neprísť o chuť do života, a o svoje sny o tom ako by vyzeral šťastný a spokojný život, ktorý hádam raz, a možno nie tak ďaleko v budúcnosti, budete mať skrz vlastnú rodinu. ň
Na záver ešte trošku predbehnem. Až sa Vám podarí sa osamostatniť fyzicky a ekonomicky, bude náročné sa osamostatniť emočne a čo sa týka návykov, presvedčení a rôznych pocitov, vzorcov ktoré vo Vás ostanú nastavené z prostredia, z ktorého ste odišli. Pravdepodobne to bude silnejšie než by ste si teraz priali. Neváhajte opäť napísať alebo vyhľadať podporu pri ich prekonávaní na ceste „za šťastím“.
S pozdravom,
Ivan Vyskočil
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
