Dobry den,
neviem, na koho sa mam obratit, tak dufam, ze mi pomozete. Som 4 roky rozvedena. Exmanzel sa prestahoval na stredne Slovensko. Ja so synom ( 6 rocny, prvacik ) zijem na vychodnom Slovensku. Exmanzel o syna nejavi zaujem, nezavola, nenapise smsku, nespyta sa, ako sa ma. Ale raz do roka sa hra na "otecka" a chce ho raz do roka vidiet a vtedy mu "musim" byt plne aj ja aj syn k dispozicii. On si urci termin a ja sa mam prisposobit.Nemyslim si, ze je to pre dieta vhodne, ked mu jeho biologicky otec takto zasahuje do zivota. Keby mal skutocny zaujem, keby ma kontaktoval ohladom syna castejsie, tak nepoviem ani slovo. Ale on sa sam rozhodol, ze nas opusti, ze sa odstahuje a nepaci sa mi, ze raz do roka chce navstivit syna kvoli tomu, aby si mohol "odfajknut", ze "ano, tento rok som ho opat videl, vec vybavena", aby mal "ciste svedomie". Minuly rok som mu to dovolila ( syn si ho uz ani nepamatal, na fotke, kde som s exmanzelom odfotena, ho nespoznal a pytal sa, ze kto je ten ujo ), bol s nami v Dino parku len par hodin a uz po synovi vrcal a bol neprijemny. Jednoducho on nie je otcovsky typ, s detmi to nevie a nemal k nemu nikdy vztah, ani ked bol syncek babatko. Prosim, poradte mi, co mam robit. Uz som mu dohovarala, ze toto pre dieta nie je dobre a ze nech chodi za nim castejsie, alebo nech nam nezasahuje do zivota. Da sa vybavit u psychologa nejake rozhodnutie, aby mu otec nezasahoval do zivota takymto stylom, ze kedy sa mu zachce pride a potom sa opat neozve rok?
Dakujem za odpoved.
S pozdravom
Tabakova
Dobrý deň,
čo sa týka zákazu styku s dieťaťom, môžete sa obrátiť na právnu poradňu hoci aj tu na naničmame. Obávam sa však, že toto nie je dôvod právny, ba ani psychologický dôvod pre zákaz styku s dieťaťom.
Z Vašich riadkov je zrejmý Váš nesúhlas s tým, ako sa manžel správal a správa, ako pristupuje k dieťaťu a ja sa môžem len domnievať, že tento odpor voči niektorým manželovým praktikám maá dlhú históriu, ktorá zrejme vznikla roky pred rozvodom a posilnila sa pri rozvode a dosiaľ je asi ťažké sa zmieriť, emočne oslobodiť od toho čo sa dialo. Zdá sa, že vo vás vzniká pocit, že svojim konaním stráca nárok na styk so synom.
Manžela nezmeníte, môžete sa pokúšať len o dialóg, ktorý bude okrem boľavej histórie sťažený aj veľkou geografickou vzdialenosťou.
Z Vašich riadkov vnímam aj obrovskú potrebu syna chrániť pred tým aby trpel. Zdá sa, že máte v tom čo je pre neho dobré a čo nie veľmi jasné predstavy. Nezmieňujete však vôbec, ako situáciu prežíva dieťa, ako prežíva prejavený záujem a jeho frekvenciu, ako prežíva pobyt u otca, ani návrat domov. Keby ste prišli osobne, bola by to tá hlavná vec ktorá by ma zaujímala, pretože to je to hlavné kritérium hodnotenia styku s otcom. Nakoľko viete skutočne s rukou na srdci zodpovedať tieto otázky nechám na Vašej úvahe. Pre získanie odpovedí je však nutné pozerať vtedy dieťaťu do tváre a odložiť svoje vlastné predstavy, názory, aj krivdy. Dobrou pomocnou otázkou či je niečo pre blaho dieťaťa alebo nie je pýtať sa pri každom našom názore, návrhnu či len prianí či myšlienke týkajúcej sa dieťaťa- Čia je to potreba? Je za tým moja potreba, alebo je za tým potreba dieťaťa? Potom už je len otázka, nakoľko je možné vlastné potreby zosúladiť s potrebami dieťaťa, a nakoľko nie. Tu môže pomôcť psychologická podpora, ako aj rodičovské poradenstvo, prípadne detská terapia ktorú by si zaslúžili všetky deti, ktoré nemali šťastie na kompletnú rodinu.
Asi Vás moja odpoveď nepotešila, a asi ste dostali odpovede aj na otázky ktoré ste vlastne nepoložili. Dúfam ale že niečo z toho čo som napísal môže byť vo Vašej situácii nápomocné.
S pozdravom,
Ivan Vyskočil
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte
