Dobry den, som vydata 7 rokov, mam dvoch synov 8 a 4 rocnych, moj manzel si nasiel kamaratku-milenku jeho kolegynu z roboty, lenze on sa zamiloval do nej a aj ma podviedol s nou, ja ho stale lubim a nechcem sa rozviest, dala som mu sancu a aj by som odpustila, odkedy je ta "kamaratka" su same hadky a iba kvoli nej, ja mu vravim nech to ukonci ale on nechce lebo mi stale iba to iste hovory ze mna uz nemiluje, nema ku mne city, iba ma ma rad ako matku svojich deti, Ten ich "vztah" trva asi 5 mesiacov. Ja nechcem stratit manzela. Uz neviem co mam robit, proste nechcem sa rozviest a nechcem stratit muza, chcem aby deti vyrastali v kompletnej rodine, aby sme boli tak ako predtym.Uz , neviem co mam robit, nic nepomaha..
Dobrý deň,
Zažívate teraz naozaj ťažké a bolestivé obdobie. Zrejme aj mnoho vašich predsdtáv o ktorých ste si mysleli že sú pravdivé a že sa na ne dá spoľahnúť sa rozplynulo a dostali ste poriadnu facku.
Podľa toho čo píšete sa zdá, že Váš manžel má absolútne jasno v tom, čo vo svojom živote chce a čo nechce. Tiež sa zdá, že sa napriek všetkému nechce zriecť detí. Viem že by ste chceli opäť mať to čo ste mali, lenže my nevieme ovplyvniť rozhodnutia ani city druhých ľudí. A uniesť ich sa veru niekedy bez hlbokého smútku, bolesti, hnevu a sĺz jednoducho nedá. Prijať realitu je proste niekedy strašne bolestné.
Zdá sa že jediné riešenie je aby ste sa ako dvaja dospelí ľudia dohodli, ako budete ďalej žiť spolu, ako si to zariadite medzi sebou ale aj s rodinou. V tom by Vám mohla dosť pomôcť párová terapia, tretí človek by ošetril aby sa dialóg uberal konštruktívnym smerom. Tiež vy by ste mohli vyhľadať podporu v tomto náročnom období pretože sa zdá že nejaký čas to bude bolestné a ťažké a náročné na to sa s tým vysporiadať. Jediná rada ktorú Vám viem dať, že až to príde, dovoľte si smútiť aj sa hnevať. Dovoľte si cítiť sa tak ako sa cítite. Môžeme hľadať pomoc, môžeme sa snažiť, ale nakoniec ajtak jediné čo nám všetkým ostáva je prijať realitu, pretože s tou sa bojovať nedá... .
Asi som Vás moc nepotešil, každopádne držím palce a odporúčam vyhľadať oporu aj pre seba aj párového poradcu.
S pozdravom,
Ivan Vyskočil
http://www.sunrise-poradna.sk/
Úžasná odpoveď."Nevieme ovplyvniť rozhodnutia ani city druhých. A smútok, bolesť, slzy nám pomáhajú uvoľniť to, čo nás ťaží. Dovoliť si smútiť, aj sa hnevať. A nakoniec prijať realitu."
Držím palce Evka. A veľa vnútornej sily.
Maruška