Dobry den,
chcela by som poprosit o radu v nasledujucej situacii. Som rozvedena 8 rokov, mam 2 deti. Starsi syn ma 21 a uz 2 roky studuje na vysokej skole v Prahe. Vyska vyzivneho je od zaciatku stanovena na kazde dieta 200 EUR mesacne. Od jeho 18. rokov mu otec vyzivne posiela priamo na ucet hoci syn stale byval so mnou (viem, ze je to mozne podla zakona). Chcem sa ale spytat na obdobie prazdnin. Syn je 2 mesiace v lete doma, vacsinou so mnou, ale peniaze na vyzivne mu otec posiela na ucet, t.z., ze ja ich nevidim, hoci sa o syna staram. Neviem, ako mu mam synovi vysvetlit ze tie peniaze nie su vreckove na prazdniny.....S jeho otcom sa bohuzial komunikovat neda, tak to musim riesit sama.
Dakujem velmi pekne za odpoved
Monika
Dobrý deň Monika,
Presne ako píšete, aj počas prázdnin je výživné majetkom Vášho syna. Zdá sa mi, že to pociťujete ako krivdu. Ak je to tak, potom bude na mieste sa opýtať, od koho cítite príkorie? Od syna, alebo od bývalého? Komu v skutočnosti patrí táto emócia? Pretože to najhoršie čo sa asi môže stať je, že si poškodíte vzťah so synom kvôli neuzavretým finančným (alebo hociakým iným) rozporom s bývalým.
To je k vzťahu s bývalým. Je potrebné si po tak ťažkých životných situáciách ako sú rozchody, po ktorých nie je možný ďalší primeraný kontakt, vedome spracúvať všetky krivdy a traumy a straty a zničené sny, ku ktorým došlo počas vzťahu. Inak človek môže uviaznuť v zatrpknutosti a výčitkách voči niekomu, kto už dávno mal byť len nejakou nie najpríjemnejšou, ale minulou a uzavretou skúsenosťou. Netvrdím, že to tak nie je vo Vašom prípade, nakoľko, to zvážite samozrejme sama. Len si považujem za povinnosť ošetriť aj túto možnosť.
Čo sa týka komunikácie so synom, ak Vám dáva zmysel, čo som napísal v prvom odstavci, potom asi vidíte, že stav nie je jeho vina a ak by mu peniaze boli zobraté, cítil by sa ukrivdený a v podstate okradnutý. A právom. Je to dospelý človek. Jediná možnosť ktorú vidím je s ním hovoriť o situácii veľmi otvorene. Niečo ako „Vieš, oco posiela peniaze tebe. Má na to nárok a ja to rešpektujem. Ale nie som na tom finančne najlepšie (ak to je pravda!) a veľmi by mi pomohlo keby sme sa vedeli dohodnúť nejako ohľadne peňazí na čas keď bývaš tu.“ Samozrejme slová treba voliť podľa situácie a čo najcitlivejšie. Ide o to hovoriť s ním ako s rovnocenným partnerom a ako s majiteľom tých peňazí, ktorým naozaj v skutočnosti je! A možnosť príspevku pre Vás zobrať ako dohodu, nie ako Váš oprávnený nárok. Inak sa najskôr bude brániť a komunikácia skončí prehrou obidvoch.
Neviem či súhlasíte ani či je tu niečo, čo ovplyvnilo Váš uhol pohľadu. Dúfam len, že to hlavné sa stalo. Že ste si so svojim synom, ktorého máte inak tak ďaleko od seba, užili pekné prázdniny v dobrých vzťahoch.
S pozdravom,
Ivan Vyskočil.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte