Atletika

Anet koľko máš rokov, navštevuješ športovú školu? Skok do výšky je samozrejme náročný aj na psychiku, takže to chce len skúsenosť, skákať, skákať, súťažiť a súťažiť. Každí inak prekonáva tieto tremózne stavy. Aké rady ti dáva tvoj tréner? Ak je tvoja tréma príliš a máš pocit, že ju totálne nezvládaš predpokladám, že na športových školách máte vlastného doktora, ktorý ti určite poradí ako ďalej.

Tak prečo ten veľký stres zo súťaže, očakáva od teba niekto niečo veľké?
Samozrejme, že tréma je na mieste, veď tebe samej na tom záleží, aby si podala dobrý výkon, ale máš právo aj na zlyhanie tak ako každý z nás. Neviem máš v niekom z blízkych oporu s kým by si sa vedela o tom porozprávať, trebárs aj kamarátku, alebo tak medzi súperkami, iste aj oni majú trému, tak by ste sa na tom mohli aj zasmiať. Čo tvoj telocvikár alebo vedúci krúžku, vieš s ním hovoriť o tvojich obavách?
Každopádne skús sa na to pozrieť ako na príležitosť, nie ako povinnosť niečo dokázať, uspieť. Držím ti prsty, veď vedieť "lietať" nad laťkou je super.

Gratulujem, určite to postupne bude lepšie s tou trémou, minimálne si nájdeš spôsob ako ju potlačiť, prekonať tak,aby si vedela zo seba dostať maximum. Podľa mňa ocko ťa skúša motivovať a veru je o čom, predpokladám, že o psíka veľmi stojíš. Tak len pekne trénuj a ono to príde ani nebudeš vedieť ako, treba len chcieť. Držím prsty.

Tak len ty ocka nezahováraj, ale skús sa s nim o tom porozprávať, ak bol športovec tak to určite pochopí a podporí ťa, ak aj nebol, tak určite zažil už veľa situácií s trémou, možno ťa prekvapí. Ak by ťa ale moc nepochopil nevešaj hlavu, ak pre svoj výkon urobíš maximum, môžeš byť so sebou spokojná, keď sa zrovna nezadarí, treba veriť že to bude nabudúce lepšia a poučiť sa z chýb. Nuž dosť bolo mudrovania, pozerala si včera míting Zlatá tretra z Ostravy? Tiež sa niektorým špičkovým atlétom nepodaril výkon podľa ich predstáv, predpokladov, ale taký je šport.
Tak hlavu hore a s radosťou k prekonávaniu 125cm a trémy zároveň.

Prečo myslíš, že to bude k ničomu, veď zdolávanie prekážok či už v živote alebo na športovisku je to čo by nás malo posilniť a motivovať, ža ak sa to podarilo raz pôjde to aj na budúce. Najprv na tréningu, neskôr na súťaži. Všetko máš pred sebou, neboj veci sa utrasú a bude dobre, len by to chcelo viac optimizmu, ale to sa niekedy ľahko hovorí...
Viem, že to doma, v škole, s bráchom nemáš ľahké, ale niekedy treba začať od seba, nedívať sa na veci ako na nezdolateľné a keď aj rodičia uvidia, že nelajdáčiš, ale makáš, tak aj prešľap, či horšia známka sa dá prepáčiť, veď nie sme všetci géniovia. Tak hlavu hore, nájdi si každý deň niečo na čo sa budeš tešiť, pomaly sa blížia prázdniny, tak treba zabrať, nech sa dobre vegetí.