Báseň na HK

daj si do googlu autora a tam najdes napriklad slovensky klasici P.O.Hviezdoslav J. Gregor Tajovsky Jan Smrek Janko Kral a podobne tiez mam siestacku a hladame basne tu

Stojí, stojí mohyla.
Na mohyle zlá chvíľa,
na mohyle tŕnie, chrastie
a v tom tŕní, chrastí rastie,
rastie, kvety rozvíja
jedna žltá ľalija.
Tá ľalija smutno vzdychá:
Hlávku moju tŕnie pichá
a nožičky oheň páli —
pomôžte mi v mojom žiali!

Idú dievky z dediny,
polievajú kvetiny,
polievajú ľalije —
a hrob všetko popije.

Len nehovor...že ste sa túto nádheru neučili.. Dlhá ale nádherná..

Povesť o pastierovi

Kde bolo, tam bolo, dávno pradávno,
vraj to bolo v starom hrade Papradno,

žila deva krásna, pyšná, šantivá,
ľúbil ju, kto v jej oči sa zadíval.

Raz sa stalo, verte ľudia milení,
vravel pastier: "S princeznou sa ožením!"

Vraj tiež pozrel do jej očí náhodou.
Lúčil sa už s ovečkami, slobodou.

Deva o tom nemala ni potuchy,
predsa pastier opýtal sa mladuchy:

"Vezmeš si ma, krásna deva spanilá?
Odkedy som na teba sa podíval,

milujem ťa, za les, za svet, za hory.
A či pre mňa svoje srdce otvoríš?"

"Čože? Pastier? Ako si sa odvážil?!
Pravý rytier kvôli mne aj meč tasil,

pytačov som mala silných, bohatých,
nevybrala som žiadneho ale z nich.

Vari teba, chudobného, mám ja chcieť?
Do žalára zavrite ho, stráže, hneď!"

I tak bolo. Pastier žalár obýval,
sklamaný bol, na ovečky spomínal.

Chlap by nemal plakať, tak sa hovorí,
no pastiera slza smútku pokorí.

A jak mu tak po líci už letela,
zmenila sa na malého anjela.

"Neplač, pastier, spravím zázrak, to si píš!
S krásnou devou sa ty ozaj oženíš."

Princeznej sa prisnil anjel belasý
a takto jej v tom sne smelo prehlásil:

"Na svete len jeden hoden teba je,
čo ťa ozaj pravou láskou miluje.

V žalári je krásny junák zavretý,
len s ním budeš oazj šťastná naveky. "

Vzbudila sa deva ráno strápená,
utekala do žalára - podzemia.

"Milujem ťa, napriek tvojej chudobe,
vezmem si ťa v zdraví, šťastí, chorobe..."

Tak sa stalo. Sen sa udial do bodky.
Anjel splnil prianie chlapca - sirôtky.

Žili šťastne, vždy ich láska držala.
Tak spomína povesť hradu na skalách....

Pre šiestačku ako stvorenéé...dosť dlhé, obsahovo pútavé! aj s priamou rečou.

Alebo i táto by sa ti hodila:

BALADA O VEŠTICI

Kde bolo, tam bolo, veľmi ďaleko,

za horami, za dolami, za riekou,

žila jedna stará žena - veštica,

báli sa jej i potkany v uliciach.

Kto ju videl, rýchlo od nej utekal,

vraj prekliala snáď každého človeka.

Všetci ľudia týmto slovám verili,

všetci pred ňou svoje deti pokryli.

Nik však o jej ťažkom žití netušil.

Vyrastala v trápení, zlom ovzduší,

v detstve bola od rodičov týraná.

Otec - ten jej nielen srdce doráňal...

Raz v dedine, keď šli ženy z kostola,

jedno dievča padlo ako mŕtvola.

Odvtedy jej nikto pomôcť nevedel.

O jej stave chýr sa rýchlo rozletel

za horami, dolinami, za riekou,

vraj tú dievku ktosi veľmi uriekol.

Prišlo ľúto starej žene - veštici.

Pohladila chorú devu po líci.

Stal sa zázrak, dievka razom ožila,

rozprúdila sa krv opäť v jej žilách.

Po veštici sťa by zem sa prepadla,

stratila sa počas toho "divadla".

Ale chýry takú vec vraj vraveli,

že jej duch sa v mladú dievku prevtelil.

A že žije krajší život odznova,

pokým si ju Pán Boh k sebe zavolá.

Ahojte,nevedeli by ste poradit kde najst nejaku basen od Milana Rufusa,tiez na HK