Brigáda

ja si myslím, že ddeti sú veľmi citlivé a ak sa vy s dcérou takto nezhovárate a nezaobchádzate s ňou hrubo, je to pre ňu určite veľký a nepríjemný šok. svoje dieťa by som asi v takomto prípade nenútila zostávať v takom podniku, ved nech si skúsi nájsť niečo iné. vždy je to iba dieťa.
oni tie kuchárky si tam možno niečo kompenzujú...ale takto sa správať sa mi zdá nechutné(či by sa tokto správali k svojim dcéram?)

...neviem poradit v takejto situacii, ale poviem, zo svojej skusenosti..
Ako 16-ročná som začala brigádovat v pizzerii, a bolo tam teda fakt dost vela roboty...sem tam mi nebolo všetko jedno ( predstav si, že som musela nakrajat na celý den aj vyše 5 kil cibule, dotoho ako som revala, som umývala riady, a už mi kuchár ziapal, že prečo má tak málo syru, a že nech struham dalej...v tom momente nejaký degež rozbil pohár, alebo šef zistil, že niekto osra.... wc-ko, a utekat tam)...bola som tam na všetko sama, a nie raz na mna ziapali.Je pravda, že nepoužívali také slová, ale bežne som počula...do pi...Lucia, kde si dala toto, alebo šef, kur...a zasa niesu taniere...
Lenže, ja som taká splachovacia, a čím viac na mňa niekto niečo má, tým viac ma to irituje, aby som mala všetko skôr, ako mi niekto niečo povie...takže som sa po pár týždňoch dopracovala do štádia, že sa ozval kuchár, že Lucia, a ja som mu vec už podala do ruky...a že ked padol pohár, tak kým sa šef otočil, tak som to už mala pozametané...
Je to škola života, a dcere by som odporučila ist tam, a na pani, ktorá sa takto na nu oboruje, povedat, ked začne:
Mila pani, ja viem, že nik učený z neba nespadol, a ja som mala a hlupa, ale Vy, vy ste tu najlepšia zo všetkých, a určite mi to ukážete
A ešte by som jej podala mrkvu do ruky a povedala, prosím chcem vidiet presne, ako to urobíte, a ja to takto urobím aj ja.
Držím tuho palce, a fakt, ludia su okolo nás strašné svine, a ked dcera bude unikat od jednej prihoratej, tak bude unikat celý život...je to smutné, ale je to tak...nech si ju popripade vobec nevšíma...aj to je forma ktoru niektorí nervaci velmi lubia, a nebudu mat silu pokračovat v rýpaní dalej.
Pozdravuj dceru odo mna, a že nech sa nedá...

No keď sa vžijem so jej situácie,ja by som tam už asi nešla. My doma sa hrubo nevyjadrujeme a deťom to tiež vadí,tak viem pochopiť čo cíti tvoja dcéra.

stakola, je to dosť tvrdá škola, ale zato poučná, môže si z toho veľa zobrať, možno ju to zosilní a možno práve zoslabí, záleží od jej vytrvalosti a bojovnosti...
ja takému systému nadávam "systém padajúceho hov..." a keď si to tak vezmeš, celý život je práve o tom, vždy si to niekto musí odniesť... je nervózny šéf, vyziape sa na manažérku, tá sa odventiluje na zamestnancoch a tí na brigádnikoch, najhoršie však vždy dopadnú brigádnici, bo však majú byť posilou a nie príťažou... málokto si však uvedomuje, že tie skúsenosti musia aj niekde získať, tak ako tu už niektorá napísala, nik učení z neba nepadol...
na tvojom mieste by som to využila ako celkom dobrý príklad toho, aby si jej vysvetlila, ako to v živote chodí a že začiatky sú všade veľmi ťažké, či už pre 16 ročné dievča na brigáde alebo 25 ročnú vyštudovanú ženu v novej práci a niektoré veci musí počúvať jedným uchom dnu a von, ty si ju vychovala, aby vedela, že to správanie kuchárky nie je správne,ale žiaľ aj takí sú ľudia a nič sa na tom nedá zmeniť... porozprávaj sa s ňou a uvidíš, ale keď sa tam nebude chcieť vrátiť, podľa mňa by si ju nemala nútiť, rozhodnutie nechaj na nej

Moj príbeh bol asi takýto. Brigadovala som v lete pri žatve,ked som mala asi 13 rokov.Bol tam taký odporný chlapík.Koľko krát som okolo neho prešla ma obchytkaval.Chcela som to vyriešiť sama,tak som mu povedala,nech s tým prestane. Raz som to nevydržala,a na to ,že sa u nás nenadávalo,som mu pri jednej príležitosti povedala,že je k....t.Hned sa išiel žalovať mojej mame.Ked prišla domov sa ma spýtala,prečo som to povedala.tak som jej to vysvetlila,ona si dotyčného podala a odvtedy som mala pokoj.

Stanka,môj syn by ti vedel na túto tému romány rozprávať.
Nastúpil pred rokmi na brigádu do kuchyne,tiež mal robiť pomocné práce...ale robil všetko.Od umývania riadov,dlážky chladničiek,krájania a čistenia 50kg zemiakov na druhý deň,zeleniny,zarábal šaláty,varil pirohy a halušky a na konci zmeny ešte na neho čakali záchody...Doma sa nesťažoval,nič nehovoril,vybavil si to po svojom,my sme sa to dozvedeli až neskôr.
On vedel dobre,že v to leto nemá šancu nájsť inú prácu a peniaze potreboval.Tak sa na všetkých usmieval a robil najlepšie ako vedel.Po dvoch týždňoch ho z kuchyne preradili do obsluhy,čapoval pivo,kofolu,dostal svoj rajón,inkasoval peniaze,už neumýval podlahy ani záchody a ešte stíhal aj po dievčatách žmurkať
Je to všetko o povahe,kto si koľko pripustí k sebe a nechá,komu čo prekáža.Neprehováraj dcéru,aby robila tam kde sa zle cíti.Sama vieš,že nie je nič horšie ako chodiť do práce,kde ťa to nebaví-nie pre samotnú prácu,ale kolegov.Je to síce škola života,ako vraví aj tvoj manžel,ale ona si to určite zapamätá,aj bez toho,aby tam musela zostať aj naďalej.Pomôž jej nájsť niečo iné,keď len roznášať noviny a určite sa snažte nájsť niečo pre peknú kočku akou je,Lyduška ti to dobre poradila.

Pre úplnosť - Zákonník práce:

Pracovné podmienky mladistvých zamestnancov
§ 171
(1) Zamestnávateľ je povinný utvárať priaznivé podmienky na všestranný rozvoj telesných a duševných schopností mladistvých zamestnancov aj osobitnou úpravou ich pracovných podmienok. Pri riešení dôležitých otázok týkajúcich sa mladistvých zamestnávateľ úzko spolupracuje so zákonnými zástupcami mladistvých.

(2) Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu mladistvých zamestnancov, ktorých zamestnáva v pracovnom pomere. Evidencia obsahuje aj dátum narodenia mladistvých zamestnancov.

§ 172
Výpoveď daná mladistvému zamestnancovi i okamžité skončenie pracovného pomeru s mladistvým zamestnancom zo strany zamestnávateľa sa musia dať na vedomie aj jeho zákonnému zástupcovi. Ak pracovný pomer skončí mladistvý zamestnanec výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru, v skúšobnej dobe alebo ak sa má jeho pracovný pomer skončiť dohodou, je zamestnávateľ povinný vyžiadať si vyjadrenie zákonného zástupcu.

§ 173
Zamestnávateľ môže zamestnávať mladistvých zamestnancov len prácami, ktoré sú primerané ich fyzickému a rozumovému rozvoju, neohrozujú ich mravnosť, a poskytuje im pri práci zvýšenú starostlivosť. To isté platí aj pre školy a občianske združenia podľa osobitného predpisu, ak v rámci svojej účasti na výchove mládeže organizujú práce mladistvých.

stakola baby Ti tu už popísali, čo brigádnik pod 18 smie a nesmie. Ale Tvoj manžel má pravdu, je to škola života, je to taká prvá facka od života. Myslím, že má pravdu aj v tom, aby ste riešenie nechali na ňu, doma sa s ňou o tom rozprávajte, ale nech si to vyrieši sama. Lebo ak by si šla za majiteľom, ničomu by to nepomohlo, kuchárka by síce pravdepodobne zožala pohovor, ale vyhodiť ju asi nevyhodí kvôli brigádnikovej mame a kuchárka by si na nej zlosť poriadne vyliala. Skúste aj vysvetliť dcére, prečo nie je dobré, aby ste to riešili za ňu - naučí sa tak samostatnosti. Ale byť mamou, asi by som jej poradila, nech si hľadá prácu v lepšom kolektíve, a možno ako čašníčka. V kuchyni je to fakt otročina. A možno raz túto skúsenosť vynikajúco zužitkuje: keď bude pod ňou pracovať nejaký mladý neskúsený človek, bude sa vedieť vžiť do jeho kože a povedie ho oveľa jemnejšie - prísne, ale slušne

Chcem len povedat, ze kazdy ma svoju pravdu. Ked som ja bola na svojej prvej brigade- na jahodach.Boli tam zeny, co tam chodili pravidelne uz cele roky. Bola som pomala a oproti nim slaba. Mala som tam aj kamaratku, ktora chodila na podobne brigady, ale na jahodach bola prvy krat. Ta mi vysvetlovala psychologiu prace. Respektive zlepsenia sa v praci. Clovek je novy v prostredi aj v robote.Neobzerat sa dolava, doprava. Pozerat sa len na svoju robotu. Najskor zvladnut techniku, co niekedy trva aj niekolko dni, ked je to tazka robota a dlho a v zlych podmienkach. Ale nikto nam nezaplati, ak nebudeme makat. Aj ked nas boli cele telo. Ked uz clovek zvladol techniku, moze zdvihnut hlavu a popritom, ako stale pracuje, mozem pozorovat ostatnych a sledovat ich techniku. Co robia, ze su rychlejsi?Aha...berie o par bedniciek viac ako ja a preto nestraca cas chodenim. Bolo to milion malych veci, ale nakoniec som to dokazala a robila som tak, ako tie ostatne.
Tvoja dcerka sa dala odradit, ale dufajme, ze nabuduce zaboduje. Este je mlada a moznosti bude mat kopu. V kuchyni je naozaj tazka robota.

Dcéru by som nenútila. Tie nadávky jej v ničom neprospejú, je citlivá, prečo by mala mať pokrivené vnímanie života kvôli ľuďom, ktorí si na nej riešia svoje mindráky. Nie všetci by na mieste toho personálu používali hrubé výrazy, nie vo všetkých zamestnaniach je toto pravidlom. Skôr by jej mali všetko trpezlivo ukázať a usmerniť ju. Dobrá pracovná atmosféra je dôležitá aj pre dospelých, nieto pre také mladé dievča. Nevybavovala by som nič s majiteľom, ale pomohla by som jej hľadať si inú brigádu a asi aj fyzicky menej náročnú /pridlhá pracovná doba pre také dieťa/.

Ahoj stakola, tvoje blogy mám veľmi rada, píšeš ľahko, poučne, nenútené. Bývam na východnom Slovensku, kde práce je ako šafránu. Pred 3 rokmi som sa zamestnala v kuchyni v jednej veľkej organizácie. Mám skončenú strednú školu, vtedy som študovala aj 2.ročník vysokej školy, výška sa platila, inú prácu som nezohnala cez zimu, tak som prijala túto. Mala asom tam najvyššie vzdelanie, dokonca ani vedúca smeny nemala maturitu, nastúpila som ako pomocná sila. Musím sa priznať, že to bola riadna škola života, roboty ako na kostole, veľké kotly, žiadna umývačka riadu, kolegyne o 20 rokov staršie, vzťahy medzi nimi ani nebudem komentovať, správanie podobné ako opisuje dcéra. Vydržala som tam necelý rok, ale ďakujem aj za túto skúsenosť, teraz pracujem v nemeckej firme, kde sa to nedá ani porovnať, všade sú plusy a mínusy v každej práci. Každú prácu si treba vážiť najmä v dnešnej dobe, tvoj manžel má aj pravdu, v dnešnej dobe sa nikto s nikým nemazná.

Ja len k tej škole života. Je rozdiel, keď ide o 15 ročné dievča pred nástupom na strednú školu a 21-22 ročnou ženou, ktorá jednoducho potrebuje financovať výšku. Vtedy si človek nenavyberá. Ale tá 15 je ešte takmer dieťa.

Ahoj,

tvoj manzel ma pravdu, je to skola zivota. Sice tvrda ale v zivote ju stretnu ovela horsie situacie. Nemozes jej vecne stat za zadkom a vsetko za nu vypapulovat. Na druhej strane, moj priatel stale vravi,kazdy ma tak ako si zariadi.
Tvoja dcerka nie je odkazana na nejaku vulgarnu kucharku, nech si nenecha kydat na hlavu, da sa jej odpovedat pekne, nevulgarne ale aj tak zakerne. Aj to je skola zivota. Nebyt vulgarna ale aj tak slovami povedat co si myslim.
Stale ma moznost robit nieco ine a ak je sikovna ako pises, neboj sa nebude mat s tym problem.
Isto by som ju nenutila sa tam vratit ak nechce, ale nech nesedi koli jednej blbej skusenosi cele leto doma, nech sa skusi este niekde popozerat.
Ja mam s pracami za sebou svoje, velakrat som doma plakala, mala stres, chcela to nechat. PO rokoch som sa obrnila, a na pocudovanie niektorych mojich zamestanvatelov aj odpapulovala ( ja som ten typ ze sa tvarim ako blba co nic nevie, vtedy sa dost veci dozvies )
V praci sa snazim robit stale vsetko najlepsie a ak pracujem z ludmi ( napr v obcode ) snazim sa aby si ma oblubili, som ustretova a tak.
Vtedy ked zamestnavatel na mna nieco ma, pokojne mu poviem ze ak sa mu nepaci nech si najde niekoho ineho. Vacsinou vdaka tomu ako sa k zakaznikom spravam, nehlada nikoho
Tvoja dcerka sa isto nauci a cim viac takychto situacii tym bude drzejsia, priebojnejsia a nakoniec sa uchyti, neboj

Prajem jej pekne leto a dobru brigadu a hlavne pevne nervy

Jasné, že je to rozdiel, cez letné prázdniny som nikdy nechodila na brigády, rodičia vždy hovorili, aby som si leto užila, lebo po skončení školy už príde realita.