Musim ta varovat- toto je len zaciatok 
Na toto neexistuje nijaka univerzalna rada. Len to chce- pevne nervy, pravidla, vela lasky, ubrat z vysad, viac samostatnosti, dovera. Je to tazke, ale ver, ze on to tiez nema lahke. Ten proces, co v nom spustaju hormony, sam tazko ovplyvni, na to potrebuje tvoju pomoc, oporu, podporu, doveru, hlavne treba verit tomu, ze co povie v hneve nemysli vazne a je to vypoved o om, nie o tebe ci o mladsej sestre...skus si to premietnut cele este raz a pomaly, v jeho slovach je ukryte co ho trapi, cim sa v hlave zaobera...puberta je veda, je to proces...kazdeho stretne a kazdy ju znasa inac...mne naozaj pomahali debaty s nasimi, aka som bola JA pubertacka a bola som presne ako moja dcera...
Drzim palce, ono to prejde, neboj...(sice sa vravi, ze muzov puberta neprejde nikdy 
, no ktovie)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
až kým dedko nezdvihol ten mobil
Kazdemu sa vsetko raz vrati, len ho na to upozorni- ze aj jemu. A zlate pravidlo. nerob druhym to, co nechces aby robili tebe. Na to nech si da bacha. Jedenast nejedenast, imnunitu nema 
Ahojte.Chcem vás poprosiť o radu,čo s mojim 11ročným synom.V poslednom čase sa na NM dosť popísalo o pubertálnych deťoch,ale nenašla som tam nič,čo by mi pomohlo.S mojim synátorom nie sú väčšie problémy,v škole jedničkový,prospech výborný,ale správanie...ach jaj.Niekedy ma vytáča do nepríčetnosti,poprosím ho o niečo,tak sa na to vykašle,zatvári sa ukrivdene,že ja niečo od neho vôbec chcem,potom to ledva urobí,aj tak to odflákne ako sa len dá,potom plač,ako ho nikto nemá rád,je drzý,vyslovene si robí zo mňa srandu,čo poviem,je akoby maximálne trápne pre ňho,na ulici zásadne meter predo mnou...proste veľkýýý frajer.Začal byť drzí,za každú cenu musí mať posledné slovo(teda chcel by mať,ale to mu neprechádza),na trest reaguje s úsmevom,no a čo...však dobre...to je jeho reakcia ...Je protivný k sestre(skoro 9),začal jej nadávať a provokovať ju,prezývky jej vymýšľa,potom mu je to ľúto a zas plač...Minulý týždeň naša komunikácia vyzerala asi tak,že hm,uhm,ee a pod.citoslovcia,na otázky odpovedal neviem,neviem a tváril sa,akoby som ho totálne otravovala so všetkým.To sme si vydiskutovali,tak sa to zlepšilo,ale zdá sa mi,že sa mi vzďaluje.On síce príde a povie mi,ako ma veľmi ľúbi a príde sa pomojkať,ale aj tak sa mi nepáči,kam smeruje jeho správanie väčšinou.Uráža sa pre čokoľvek,niekedy ho vôbec nespoznávam,toto leto sa tak zmenil.A pritom nechodí do žiadnej partie,von chodíme všetci spolu,prípadne chodí len so sestrou,aj to tak,že ich cez okno vidím,poznám jeho kamarátov,aj pred blokom,aj v škole,má krúžky,nefláka sa,venujem deťom dosť času,tak neviem,prečo tie jeho zmeny v správaní a náladovosť.Tie,čo ste pubertou syna prešli,prosím poraďte mi,ako sa nenechať vytočiť,ako ho zvládnuť,aby sa mi neodcudzil...Ďakujem.