Ježiš, dve témy - ktorá prv 
?
Vek: 10 a 13 rokov
V piatok + sobota do 21, inak do 18,30. Maximaaaalne do 20,00, ale to sa chodia ešte o tej 18,30 spýtať a ukázať, že žijú. Predtým naučení, uprataná izba ( to ako v ich podaní, keby bolo po mojom, tak z domu nos nevytiahnu), utretý riad + povysávané a také tie samozrejmosti.
Ja som veľmi rada, že sa robia ihriská pre decká. Smutné je, že fakt tie peniaze na cielenú podporu športu, hudby, umenia ale aj celkovo zmysluplné trávenie voľného času nie sú. Chalani toho roku chodia už 5tym rokom na plavecký. Platíme celé my. Jako nemalý peniaz v rodinnej kase. Vrcholových športovcov v nich nevidím, podľa mňa je to hlavne o tom viesť ich k nejakým záujmom, cieľom, vytrvalosti, vedieť si poradiť, udržiavať "sociálne kontakty" (aj čul sa týždeň socializujú na sústredení 
). Keby sa tak niekto nad tým zamyslel, ono v podstate tie peniaze sa "otočia" - zamestnám lektora, ten neberie podporu, resp. ak je to učiteľ na 2. úväzok tak má viac peňazí, ktoré môže minúť inde - ja neviem, kúpi si o tričko a tepláky a tenisky viac, aby sa mohol na ten tréning s deťmi obliecť?
Ako ono sa to vráti. Aj takto krátkodobo a určite aj z dlhodobého hľadiska, lebo do detí by sa určite malo investovať - a to nielen peniaze 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Celkom pravidelne pred prázdnina sa nielen tu, ale aj na iných weboch objavujú otázky "Dokedy môžem byť vonku?", "Kedy domov?". Nepýtajú sa iba maminy. Často sa tu pýtajú aj puberťáci. Zdá sa im, že ich rodičia obmedzujú. Chcú byť s partiou. A rodičia sa zvyčajne boja.
Ani sa im nečudujem. Občas sa mi pritrafí, že nakupujem v piatok večer. A vždy mám nepríjemný pocit z toho, že vidím pri pokladniach partie mladých. ich nákupný košík je veľmi podobný fľaša najčastejšie vodky a ku tomu fľaša niečoho sladkého, bublinkatého. A v očiach nádej na super večer. V partii vždy nájde jedného, ktorému to predajú. ostatní sa zvezu. Desné sú aj sobotné rána, keď okolie centra vyzerá jak veľké smetisko. Všade sa povaľujú fľaše...
Prečo to tak je? Prečítala som si zaujímavý článok. Výskumníci skúmali. A vyskúmali. Vraj aj u detí za to všetko môže stres. Niektoré potrebujú stres prehlušiť adrenalínom. Napríklad drobnými krádežami. Alebo drogami, ktoré povzbudzujú. Iné deti potrebujú prehlušiť depresiu. Naozaj je medzi dospievajúcimi veľmi častá. A tak to zapíjajú. Aby zabudli.
Na Islande bola situácia pred 20 rokmi veľmi vážna. Lenže oni iba nehovorili. Rozhodli sa konať. A nielen zdola nejakými iniciatívami. Ale pekne odvrchu, od najvyšších miest. Pokúsili sa deťom závislosť na alkohole, drogách nahradiť niečím iným. Čímkoľvek, čo by ich mohlo zaujímať. Športom, hudnou, tancom, bojovým umením, umením ako takým ... A toto všetko sa snažili dať neilen deťom, ktoré už majú závislosť vytvorenú, ale aj tým, čo sú v predštádiu.
Ľahko sa to povie. Ale ako na to? Os základu - od zmeny zíkonov, keď sa zakázala reklama na tabak, alkohol, deti si to nemohli samozrejme kúpiť. Zákon obmedzil aj pohyb mladistvých vonku po zotmení. A kontroloval to.
No čo je veľmi dôležité - štát dal aj financie. Na nové haly, na lektorov. Podporil aj sociálne slabé rodiny, tak aby deti mohli navštevovať tieto mimoškolské činnosti.
Vlastne, prečítajte si o tom tento článok
Keď tak o tom uvažujem, u nás sa veľa hovorí o podpore športu, máme ZUŠky, máme CVČ. Ale mám pocit, že dokážu pracovať iba s menšími deťmi. Nejak vo veku, keď mládež končí ZŠ sa to celé stráca... Ktovie, čím to je. A čo by sme potrebovali, aby bola možná zmena