Miroslava, možno je to tým, že prestala chodiť na gymnastiku. Možno z toho bola sklamaná, smutná a preto zmenila aj okruh svojich kamarátov. Možno tým, že chcela zabudnúť na tú "krivdu", že musela prestať s gymnastikou a to aj tým spôsobom, že mení všetko, čo by jej to mohlo pripomínať. Neviem, možno sa mýlim.
Nemyslím si, že by pomohlo, keby si jej všetko zakazovala. Veď pofajčiť si môže aj cestou zo školy a zrejme by ste sa ešte viac od seba vzdialili. Skús vymyslieť niečo, čo by ju bavilo - napr. nechcela by hrať na nejaký hudobný nástroj? Skús sa s ňou ešte porozprávať a prípadne skúsiť aj tú poradňu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keby som mala ten rozum vtedy, nikdy by som nezačala fajčiť.
Poraďte mi prosím.Moja dcéra aktívne športovala gymnastiku od 7rokov.Pred 4 mesiacmi,po úraze nohy,ukončila aktívne cvičenie.Rozhodla sa sama,rešpektovala som jej rozhodnutie,aj keď trénerka mi naznačovala,že sa dozvedela o jej nových kamarátkach,ktoré viackrát videli fajčiť už aj verejne na ulici a popíjať.Brala som to ako reči "na dedine".Verila som svojej dcére,až do toho dňa,keď som išla večer domov z práce a videla som partiu detí,kde jedno dievča sedelo na zemi na chodníku a fajčilo,keď som prišla bližšie,neverila som vlastným očiam,bola to moja dcéra.Vzala som ju domov a veľa sme sa rozprávali,veľa,priznala sa mi,že to skúšala a že to bolo hlúpe.Uverila som jej,po 2dňoch doma som ju pustila von,bola celá šťastná a keď sme si volali kde práve je a s kým,tak mi celá naradostená povedala,že "mami a som hrdá na seba,lebo som si ani raz nepotiahla".To bolo pred 3týždňami.V sobotu mala 14rokov.Neviem ako to mám ďalej riešiť,chvíľu je dobre,potom po nejakom čase,keď príde domov,poviem jej dýchni na mňa,ako aj dnes,a hoci cítim žuvačku,cítim aj tie cigarety.Teraz už stále tvrdí,že nefajčí.A ja viem,že fajčí.Cítim to.Už to neprizná,už zatĺka a zatĺka.Mám pocit že to je väčší problém ako som si myslela,ona s tým nevie prestať, potrebuje fajčiť každý deň.Začala teraz 8.ročník.Pozná sa s úplne inými dievčatami,povie mi ich mená,ale nepoznám,ani rodičov.Tuším,že to je okruh dievčat a chlapcov,ktorí sú noví,mne neznámi.Neviem ako to riešiť.Mala aj zákaz ísť von,ale nepomáha to.Tuším že ma klame,veľa mi tají.Chcem jej rozumieť,byť s ňou kamarátka,aby sa mi zdôverila.Neviem ako ďalej.Rozmýšľam o poradni,nechcem si pripustiť,ale moja dcéra je asi závislá každý deň fajčiť,možno sú to dve,jedna...neviem,peniaze jej na to nedávam,ak má sviatok tak nejaké dostane,ale nie je ich tak veľa,aby to bolo stále na cigarety.Poraďte mi,mám jej zakázať úplne všetko,pomôže to? a dokedy vydržať s tým zákazom....