ahoj, neviem sa vyjadrit ku vsetkemu a vy uz aj komunikujete s odbornikmi ... co sa tyka marisky, pitia alebo fajcenia, tak ulet je to v tomto veku mozno tak 1x do mesiaca. skusanie liekov a zachvat ju od travy neodradili? podla mna niet velmi nad cim rozmyslat a treba pomoc. drzim palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Som matka 17 ročnej dcéry.Od malička bola veľmi šikovná,vnímavejšia na svoj vek,ako ostatné detičky.Robila nám veľkú radosť a veľmi ľúbila svojho ocka.Dokázali dlho do noci fylozofovať o všeličom.Ešte do 12 rokov sa pchala do posteli medzi nás a večer si nechávala medzeru medzi dverami od nás,do svojej izby,aby sme boli spojení.
V škole patrila medzi najlepších,už dávno poznala písmenká,sama na to prišla.Učenie jej šlo,ako po masle.
Keď prišla do puberty,našla si novú kamošku.Prišla do triedy veľká,zakomplexovaná dievčina.Ona mala poruch štítnej žlazy,tak preto bola trochu iná.Moja dcéra mala pred tým tiež dobrú kamošku,s ktorou tvorili team,ale tá odišla.Bola taká milá,švitorivá,podobný typ ako naša Lucka.
No ,keď odišla,skamarátila sa z novou Evou.Boli autsaiderky a každý sa z nich vysmieval.Jedna vraj veľká-tučná a druhá s odstávajúcimi ušami.Tak sa samozrejme izolovali.Moja dcéra dovtedy nempoznala,čo sú to komplexy.Eva už prišla zakomplexovaná a prenieslo sa to aj na Lucku.Po čase Eva z toho vyrástla,bola v dvojici od začiatku vodca a Lucka ju slepo počúvala.Bola submisívna a nepriebojná.Nechcela už byť bez Evy.Ona mala na Lucku nie dobrý vplyv,už začínala vzdorovať rodičom a hlavne klamať.Robili samozrejme blbosti,ale Lucka potom vždy povedala aspoň pravdu.
Začali sme mať výchovné problémy a vyhladali sme aj pomoc psychologičky.
Ona nám povedala,že by sme ich mali oddeliť a Lucke odporučila psychiatra a liečbu,lebo sa jej zdala depresívnejšia.Dodala,že ak oni dve to budú ďalej spolu ťahať,skončia na mariške.My sme jej zrušili všetky čierne veci ,aj plagáty zo steny,plné depresínych idolov s tmavými kruhmi pod očami.
Potom sa naše autsiderky dali do partie s dvomi nezvádnutelnými chlapcami,čo chodili poza školu.Jeden dodnes nechodí ani na strednú a druhý skončil zš ako 17 ročný.Dali im prvé cigarety a ako sme sa neskôr dozvedeli aj marišku.
Potom išla na strednú a trvali sme na tom ,aby išla inde ako Eva,lebo nebudeme so školou súhlasiť.
Nevedela si tam zvyknúť na spolužiačky,lebo boli také iné-podľa nej,ešte deti.Bola na internáte,dosttávala aj vreckové,myslím primerané.
Dozvedeli sme sa najhoršiu správu,keď bola dcéra ,po hospitalizácii v nemocnici,keď dostala vraj epileptický záchvat v škole.Volali mi zo školy,hneď sme utekali do nemocnice.
Doktor nás vzal bokom a vyčítavo sa nás pýtal,či nevieme,že naša dcéra užíva návykové látky,silný nikotinizmus a mariška a záchvat mala z lieku,čo chcela len tak cez hodinu vyskúšať. Doma sme si nič nevšimli,tak sme ostali ako obarení.Potom zase nasledovali psychiatrické vyšetrenia a lieky,ktoré ju utlmovali a ešte bola aj bez nich spomalený film.
Liečbu preto odmietla.Kontrolovali jej aj moč a keď už boli výsledky aj negatívne a mysleli sme si,že už ndostala rozum,prestali sme ju tam objednávať.
Teraz saze berie maríšku a netají sa tým,vobec to vraj nechápeme,že to nie je návykové adt.Večer sa túla po nociach,keď príde na výkend domov,vypína si mobil,keď jej voláme.
V škole je výborná žiáčka,na internáte robí sem tam dáky prúser,ale tam je pod kontrolou.
Cheme ju dať cez prázdniny do centra drogových závislostí.
Neviem,či je toto dosť dobrý dôvod,lebo liečba trvá 12 týždňov.Počula som aj názor,že mariška je len taký menší úlet,že to časom prejde.
Ja sa o ňu bojím,že si kôli tomu pokazí celý život,keď s tým neprestane.