![]()
katka2013,
prave som nedavno spominala na to, ako som ja uz od skolky mala permanentne nejaky "objekt zaujmu"
. Platonicky som obdivovala nejakeho chlapca, alebo herca. Neskodne, len tak, v predstavach
. Potom to preslo, plynule islo do stratena, ked sa objavili tie "skutocne" lasky
.
Prave ked som mala 14, sa mi prevelice pacil Sandokan (vsak to aj bolo v roku 1982
, ked ten serial bezal v telke), mala som kopu jeho obrazkov, hltala som vsetky clanky o nom, serial som poctivo, neochvejne sledovala.
Neries, ved je to mile, nic sa nedeje, neboj
.
Eva ![]()
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte, chcem sa poradiť, mám dcéru (14), a ona je už dlhší čas platonicky zamilovaná do jednej postavy z filmu (Anakin Skywalker), neviem čo sa jej na ňom tak páči, ked v Star Wars sa potom pridal na stranu zla...
Ale chcela som sa spítať- či to je normálne, v takom veku, alebo či ju to prejde- alebo ju to bude držať až kým nestretne naozajstnú lásku? Ale aj tak sa mi to zdá prehnané, lebo ona má na každej strane j zošite napísané \"Skywalker\", tak ja neviem.
Ja s tím nemám vôbec žiadne skúsenost, ja som nikdy platonicky zamilovaná nebola.
Prosím, čo si o tom myslíte, mala by som sa z ňou o tom porizprávať, alebo to mám nechať tak?
Dakujem za rady.
