reklama

Pomóóóc dcéra ma nenávidi, chcem íst s ňou k psychológovi

Calume , 22. 08. 2012 - 23:31

reklama

Prosím Vás o radu.....
Dcéru mám v puberte, na zač. prázdnin oslávila svoje 15-tiny.
Pred pubertou sme mali krásny vzťah, hoci som ju vychovávala v podstate sama, bez otca. Ľúbili sme sa, obdivovali jedna druhú, dôverovali si, podporovali sa a proste snažili sme sa život zvládnuť, každá primerane svojmu veku. Bola som na ňu pyšná, učila sa veľmi dobre, veľa vecí chápala a vedela skôr ako jej rovesníci, dokonca som jej tak v dobrom slova zmysle závidela, že je šikovnejšia ako ja keď som bola v jej veku.
Ale teraz, sa všetko v puberte zastavilo a ja mám pocit, že ju musím učiť všetko odznovu.. Postupne jej to liezlo na nervy a pri rozhovoroch mi dala najavo, že sa nemám do nej starať... Pochopila som, že sa mám od nej odtiahnuť, ale musím to mať pod kontrolou....Začala ma obviňovať, že sa o ňu nezaujímam a keď prejavím záujem a strach o ňu, tak mi vykrikuje že ma nenávidí a že už nechce so mnou žiť....Pri poslednej hádke, pri ktorej som ju už musela vyčapcovať, dostala hysterický záchvat a vo svojej izbe sa zavrela a revala ale do slova revala ako keby z nej niekto kožu dral. Búchala nábytkom, a strašný krik, rev, plač zúrivého zraneného zvieraťa...
Otázka znie.... Mám isť s ňou psychológovi??? Alebo mám liečiť seba, že sa nedokážem vyrovnať s pubertou??
Viem, že my rodičia musíme byť tolerantní a musíme vydržať... Ale je ťažké žiť s človekom, ktorý vám každým dychom dáva najavo, aká som trápna, nechutná, zlá, prísna a pod....Nad každým jedlom ohŕňa nos asi len preto, že som to varila ja a celé prázdniny sa živí chlebom. Alebo ide k priateľom a tam zje jedlá, ktoré nikdy jesť nechcela...
Poradíte...?? Ďakujem vopred za dobre mienené rady.... Plačem Plačem


reklama


reklama

Jackie, Št, 23. 08. 2012 - 07:07

ak môžem napísať svoj názor, tak len toľko - rozumiem ti, že je to občas nezvládnuteľné, ale nechoď s dcérou k psychológovi, zájdi za ním najsamprv sama, a poraď sa, opíš všetko ako to prebieha a určite ti poradí, ako sa máš správať, prípadne ti navrhne aj návštevu s dcérou, ale rozhodne ju tam neťahaj, lebo v jej očiach totálne klesneš...mi tak napadlo - s kým sa kamaráti? nemôžu za jej zmenou byť aj oni? mládež v tomto veku je najmúdrejšia, najdokonalejšia, len my ničomu nerozumieme Slnko

Calume, Ne, 26. 08. 2012 - 11:37

Zrejme to veľmi prežívam.... ďakujem za radu....Spýtam sa mám jej povedať ako som prežívala pubertu ja??? Aj keď to nebol všetko v poriadku???

lydusha (bez overenia), Št, 23. 08. 2012 - 07:31

Spominaj casto na svoju pubertu, ozivuj si spomienky aka si bola ty ako boli vsetci dospeli nepriatelia, ako ta nik nechapal, nerozumel ti a pritom si bola najmudrejsia na sveteÚsmev
Mne pomahalo toto plus dychat a pocuvat stereo...tiez som bola nenavidena mater co na jednej strane nic nechape a nestara sa a na druhej sa tara az prilis. Po kazdej hadke som si povedala: uz len tri roky do osemnastky (som si myslela, ze v osemnastich toto uz musi skoncitÚsmev) a to nejako vydrzim. Vedela som, ze puberta je priserne obdobie aj pre pubertaka, ze tie hormony s nim mavaju ako s vlajockou vo vetre a robia si co chcu. Chce to naozaj vela trpezlivosti, vela lasky a nebrat si osobne akekolvek slovne utoky, ktore su mierene tak presne, na tie najzranitelnejsie materinske city...Ked ste mali taky dobry vztah predÚsmev budete ho mat aj po. Len ziadne bitie, ziadna tvoja hysteria, tvoj krik. Ty si dospela, kontroluj sa. Kludne to zvaluj na hormony a neboj sa, ona ta lubi, len teraz je nejak tazsie priznat farbu a povedat mami som zmatena. No casom pride aj to. Bud dobra mama a viac mama ako kamaratka, zachovaj si respekt a hranice odtaaaaal potaaaaaal. A kludne jej povedz, ze s tebou nemusi zit a nech ti povie kde by tak chcela zit a s kym. My sme vzdy pri tomto skoncili, lebo nic nebolo dobre a nakoniec bolo vzdy najlepsie to pre nu najhorsie riesenie- ostat doma. Moja mala na vyber- mohla ist ku otcovi...no nedostala by som ju tam ani zas.atou lopatou...Ver mi, ze raz budes aj na toto obdobie spominat s laskou a spolu sa zasmejete na tom, ako statocne jej hrabalo. Nam pomahalo- ked mala naladu- spominat na moje casy a na casy ked bola mala...to sme vedeli aj celu noc v jednej posteli s poharom nugety spomienkovat a aj sme sa zasmiali, aj sme si poplakali. Moja bola aj je taky revko, doteraz mame tendencie si porevat, ked si skypujeme...pretoze zije dalekooooooo odo mna a ver mi, ze by som brala aby bola doma aj keby sa mala opat vratit do puberty...Prejde to, netlac na pilu, a nezabudni: milovat, spominat na svoju pubertu, nebrat si osobne utoky a zlate nervy!

Teki, Št, 23. 08. 2012 - 19:31

Krásne,sa ti sem priplichtím Lyduš,lebo toto budem určite potrebovať si prečítať o pár rokov,tak nech sa mi to nestratí. Tlieskam Áno

magic, Št, 23. 08. 2012 - 08:05

hormony su hormony, je neskutocne tazke im vzdorovat chladnym rozumom, kedze vlastne cely nas zivot a vsetky reakcie prave oni riadia od narodenia po smrt.
myslim, ze ta lubi. keby sa cokolvek stalo, nedockas sa toho, ze povie - no konecne som sa jej zbavila. naopak, bude prva, kto bude mat o teba strach a bude sa modlit, aby vsetko dobre skoncilo.
potrebuje ta, aj ked teraz je vo faze, ktoru nariadila priroda - naucit sa riadit svoj zivot sama, osamostatnit sa.
moja puberta nebola nijak extra burliva (myslim vecierky, tulanie, partie, sex v 15, vytrznosti - ja som bola skor domased a mala uzky stabilny okruh priatelov), ale aj ja som zila s pocitom, ze len kamarati mi rozumeju, rodicovska pritomnost ma otravovala (keby mi radsej prenechali prazdny dom a plne konto v banke Úsmev ), iba ja som chapala najlepsie najzakladnejsie podstaty sveta, na ktorych funguje, rozumela vsetkemu a mala riesenie na celosvetovy mier a problemy kazdeho.
pamatam sa, ako som bola v jednej chvili v pohode a pritulna ako macka, v druhej mi siel na nervy cely svet a vsetci a mala som hlboku depku hraniciacu s myslienkami na samovrazdu (no nepomozes si).
a samozrejme som mala pocit, ze to co prezivam, je normalne, iba ostatni su tak zadubeni a necitlivi, ze ma nechapu (to iste sa deje napr. zenam po porode, ked byvaju podrazdene, precitlivene a placlive).
nasi boli tiez casto zo mna na vetvy, hlavne ked som vytresla nejaky ten striktny nazor na svoj buduci zivot, ale museli mat zlate nervy - prezili to. a to sme s bratom rok po roku, takze mali doma taketo smršte dve naraz.

ak nevidis ako k tomu pristupovat, alebo ta spravanie dcery napriek snahe byt pokojna vzdy rozhodi - kludne si zajdi za nejakym psychologom, preber to s nim, urcite dostanes rady ako postupovat, na co sa zameriat, aby sa ti darilo doma co najviac udrziavat pokoj a mier. lebo od dcery teraz tazko mozes cakat sebaovladanie, kedze to pri tej prirodou danej hormonovej smršti zatial nedokazal ziaden pubertiak, co poznam. takze musis na tom zapracovat ty.
a myslim, ze sa po skonceni puberty zase vratia tie casy, co predtym. ked mal vas vztah pevny zaklad predtym, tak to pojde.

magic, Št, 23. 08. 2012 - 08:17

napadlo ma este - pubertiaci su navonok hrozne sebavedomi. ale vo vnutri su hadam vsetci vytraseni z obav, ako posobia, ako vyzeraju, ci su zaujimavi, vhodni, ci zapadnu. neveria si. (hladanie svojho miesta a presadenia sa).
takze urcite nezabudaj dceru chvalit za vsetko, co uznas za vhodne (samozrejme, nie za kazdu blbost). kludne jej pochval vkus a vyber oblecenia, makeup, znamky v skole, kamaratky, hudobne a ine umelecke zameranie - veci, o ktorych mas pocit, ze su teraz pre nu dolezite (aj keby podla teba boli zbytocne). alebo sa nechaj poucit, co je v kurze (to, ze my dospeli sa uz zvykneme viac drzat nadcasovych veci, neznamena, ze pubertiaci nemozu vyznavat ako vrchol dokonalosti aktualne vystrelky).
ak sa da, tak s nou skus prebrat, aki chlapci sa jej pacia a urcite, ako ti hovorila lydusha, povedz jej o svojich zazitkoch z tych casov, ako si to ty cele prezivala.
ono sa to nezda, ale pomaha to, ked dcera vidi, ze v tom nie je sama a aj ini to tak prezivali ako ona.
a hlavne vam to bude pomahat mat medzi sebou vzdy nieco, co vas spaja (aby medzi vami nebol iba pocit, ze ste sa odcudzili).

slniecko2007, Št, 23. 08. 2012 - 14:14

tak ja napisem nazor asi z pohladu tvojej dcery - preco? lebo sama som taka bola, teda v tom obdobi puberty. predtym som bola vkuse zavesena na mamke, a zrazu, nejako samo od seba, mi liezla na nervy, vkuse sme sa hadali, vzdy som si nieco nasla... ale ako ti pisu ostatne mamicky, ono to prejde samo -xce to cas a dospiet. podobne aj u nas - neviem ako, ale upokojilo sa to samo. teraz, ked som mamkou sama, a vidim, ake je to tazke vychovavat dieta, a spomeniem si na to obdobie, ked to medzi mnou a mamkou skripalo - je mi to tak luto, vsetko! urcite si to nezasluzila, a obdivujem ju, ze to takto skvelo so mnou vydrzala. s mojim bratom to az take tazke nemala, ten bol vo svojom svete. teraz to iste preziva s mojou sestrou a rozculuje ma, ked pocuvam, ako sa s mamkou vadi, ako jej vykrikuje rozne sprostosti, co ani nie su pravda... aj tvoja dcera raz vyrastie, a sama bude matkou a potom si na to spomenie a bude jej to tiez luto. ale, vsetko pekne pomalicky! Zlomené srdce

Sintia99999, So, 25. 08. 2012 - 01:38

Vždy lepšie že je výbušná ako tá moja ktorá má len 16 rokov a prichytila som ju pri sexe. To bolo pre mňa také isté trápenie ako možno pre teba.
Modli sa aby tvoja dcéra neurobila takú istú chybu ako tá moja a nezačala zo sexom. Je to strašné do čoho sa naše deti dostali. Nechápem kam táto mládež speje keby som bola v rokoch tvojej dcéry v dobe ked som bola mladá tak by ma otec tak vyfackal a to nehovorím o tom keby sa dozvedel že som mala sex.
Drž sa a verím že to nie ako vyriešiš, držím palce. Áno

lydusha (bez overenia), So, 25. 08. 2012 - 06:48

Nase deti sú len našim odrazom, zrkadlom,.my.sme ich priviedli na svet, vychovali...takže je celkom na mieste aby Si dá zamyslela sama nad sebou a prestala váľať vinu na dobu v akej žijeme.

slniecko2007, So, 25. 08. 2012 - 21:19

no, fajny ,,odkur,, si jej napisala! Prekvapenie

fidorka, Ne, 26. 08. 2012 - 00:38

aky odkur?pravdu jej napisala.v kazdej dobe ziju rovnake deti a rovnaki dospelaci,nicm sa nelisime od tych,ktori zili pred nami,ani od tych,ktori budu zit po nas.

púpavienka, So, 25. 08. 2012 - 22:33

Ja si myslím, že sa mládež na NM baví a to poriadne. Slnko

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama